Dohoda medzi Čínou a Vatikánom rozhorčuje kardinála Zena

Mikuláš Hučko
9. októbra 2020
  Cirkev  

Čínska komunistická strana oficiálne uznáva iba katolíkov, ktorí sú členmi Čínskeho katolíckeho vlasteneckého združenia (CCPA), obdoba nášho Pacem in terris, ale oveľa krutejšia, ktoré zahŕňa aj laikov. Katolíci verní Svätej stolici a nepatriaci k tomuto združeniu CCPA sa označujú ako „podzemná Cirkev“. Na rozdiel od Slovenska v Číne boli dve hierarchie: jedna v CCPA s biskupmi spolupracujúcimi, či cudzím výrazom povedané, kolaburujúcimi s komunistami, ktorí ale boli vysvätení bez schválenia Svätej stolice, a druhá s hierarchiou prenasledovanej podzemnej Cirkvi.

Základy dohody medzi Čínou a Vatikánom, ktorá bola podpísaná v roku 2018, pomáhal klásť počas dvoch desaťročí Theodore McCarrick, bývalý kardinál, ktorý rok nato bol laicizovaný kvôli zneužívaniu detí a mladistvých. Na základe tejto dohody Svätá stolica uznala všetkých komunistami menovaných biskupov.

Počas ôsmich ciest do Číny sa McCarrick stretával s vedúcimi štátnej správy pre náboženské záležitosti i s Biskupskou konferenciou katolíckej cirkvi v Číne – skupinou, ktorú Vatikán neuznal.

Vatikán začal usilovať o normalizáciu vzťahov s Čínou a s Vietnamom za pápeža Benedikta XVI., ktorý ju určil ako jednu z priorít Svätej stolice.

Pokrok sa zastavil v roku 2010, keď Peking bez súhlasu Ríma vysvätil niekoľkých „biskupov“ vládou schválenej Čínskej katolíckej vlasteneckej asociácie (CCPA) – falošnej komunistickej anticirkvi.

McCarrick bol nútený odstúpiť od diplomatického úsilia v roku 2011, keď ho pápež Benedikt potrestal za jeho sériové zneužívanie seminaristov a maloletých, ale znovu sa stal neoficiálnym vatikánskym veľvyslancom v roku 2013, keď niekoľko mesiacov po svojom nástupe pápež František zrušil tresty uložené Benediktom.

V tom okamihu, hoci sa Peking neponáhľal s riešením alebo zlepšením vzťahov s Vatikánom“, McCarrick začal vyzdvihovať nového čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga ako človeka, s ktorým je možná spolupráca.

Vo februári 2016 McCarrick tvrdil, že za čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga je komunistické nepriateľstvo voči podzemnej Katolíckej cirkvi v krajine už minulosťou.

„Maoistický prístup k náboženstvám sa zmenil,“ vyhlásil. „Z tohto dôvodu môže v budúcnosti dôjsť k ďalším zmenám, ktoré umožnia Číne rozvíjať vlastný náboženský život dobrým a zdravým spôsobom.“

McCarrick vyjadril nádej, že Si Ťin-pchinga možno presvedčiť, aby s Vatikánom začal „veľký nový okamih v histórii“, a tvrdil, že podobnosti medzi Si Ťin-pchingom a pápežom Františkom by mohli byť „zvláštnym darom pre svet“.

„Vidím veľa vecí, ktoré by skutočne otvorili mnoho dverí, pretože prezident Si Ťin-pching a jeho vláda sú znepokojení vecami, ktoré znepokojujú aj pápeža Františka,“ uviedol McCarrick tvrdiac, že obom vodcom ležia na srdci podobné otázky ako „starostlivosť o chudobných, starších ľudí, deti, našu civilizáciu a najmä ekológiu.“

(Pri vyzdvihovaní údajnej starostlivosti Si Ťin-pchinga o deti McCarrick zjavne pomlčal o takmer 350 miliónoch potratov v krajine od zavedenia politiky jedného dieťaťa v roku 1979).

Verní čínski katolíci si robili posmech z tejto predstavy o Si Ťin-pchingovi ako láskavejšom, jemnejšom komunistovi a prosili Svätú stolicu, aby neprenechávala kontrolu nad Cirkvou Pekingu.

Na ich prosby nedostali odpoveď a v septembri 2018 podpísal Vatikán dohodu s čínskymi predstaviteľmi s tým, že uznáva komunistami menovaných biskupov, čo umožnilo vláde oveľa väčší vplyv na Cirkev.

Čínski zákonodarcovia využili túto dohodu ako krytie, aby dramaticky zintenzívnili svoje prenasledovanie podzemných katolíkov verných Rímu.

Čínski komunisti za posledné mesiace podnikli rozsiahly útok na podzemnú Cirkev – zatýkali kňazov, pálili Biblie, nútili kostoly odstraňovať kríže a ikony, a zrovnávali so zemou svätyne a pútnické miesta.

Kardinál Joseph Zen, emeritný biskup v Hongkongu, vytrvalo upozorňuje, že po dohode medzi Vatikánom a Čínou z roku 2018 paradoxne zintenzívnelo prenasledovanie podzemnej Cirkvi. „Je to zrejmé každému, kto sleduje udalosti v správach. Je to naozaj strašná vec; najznepokojivejším prvkom je, že dohoda je tajná, takže nevieme, čo v nej je.“

Problém je v tom, že „Čínske vedenie, to sú komunisti. Rovnako ako komunisti v Sovietskom zväze sa aj oni zapájajú do dezinformácií a manipulácií – a rovnako vnímajú Vatikán a náboženstvo ako nepriateľa.“

Kardinál Zen hovoril o troch zlých krokoch:

„Prvým krokom bola tajná dohoda (medzi Vatikánom a Čínou dosiahnutá v septembri 2018) o výbere biskupov, na základe ktorej boli legitimizovaní siedmi dovtedy exkomunikovaní biskupi, potom požiadavka na odstúpenie legitímnych podzemných biskupov(!),“ uviedol. „A potom vydanie dokumentu nabádajúceho na vstup do (katolíckeho) vlasteneckého združenia.“

Blízky človek pápeža Františka, argentínsky biskup Marcel Sánchez Sorondo, kancelár Pápežskej akadémie vied, vo februári 2018 vydal po návšteve Číny neuveriteľné vyhlásenie.

Uviedol, že všade, kam sa pozrel, videl komunistických vládcov, ktorí „hľadajú spoločné dobro“. Rozplýval sa nad Čínou, ktorá podľa neho predstavuje čínsky princíp „práca, práca, práca“ a hneď citoval svätého Pavla: „Kto nepracuje, nech ani neje.“ Nie sú tam chatrče; drogy; mladí ľudia nemajú drogy. Existuje pozitívne národné povedomie.

Sorondo vnímal v Číne nielen „pozitívne národné povedomie“, ale šokujúco tiež tvrdil, že komunistická Čína „najlepšie realizuje sociálne učenie Cirkvi.(!)

Ako varoval jeden zo znalcov Číny: „Čínski komunisti sú, podobne ako sovietski komunisti, dôvtipní a vedia využiť slabosti a naivitu. Ak si myslia, že vás môžu oklamať, podvedú vás. Vatikán musí byť pri jednaní s týmito ľuďmi veľmi opatrný a veľmi múdry.“

V roku 2019 štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin pre Global Times uviedol, že dohoda medzi Vatikánom a Čínou už prináša svoje ovocie: „Pre pápeža Františka … hlavný záujem o pokračujúci dialóg je na pastoračnej úrovni. Vyjadruje veľkú dôveru a rešpekt voči čínskemu ľudu a jeho kultúre tisícročí s oprávnenou nádejou, že dostane rovnako úprimnú a pozitívnu odpoveď,“ doplnil Parolin.

„Do budúcnosti bude určite dôležité prehlbovať túto tému, najmä vzťah medzi „inkulturáciou a sinizáciou (počínšťovaním)“, pričom treba mať na pamäti, že čínske vedenie zdôrazňovalo svoju ochotu nepodkopávať doktríny náboženstva,“ tvrdil Parolin.

Podľa kardinála Zena opak je pravda. Hovorí, že vatikánsko-čínsku dohodu nečítal žiaden čínsky prelát, lebo je tajná! Prečo asi?

Poznamenal, že čínske úrady napriek dohode presadzujú „najhorší článok“, podľa ktorého „ľudia mladší ako 18 rokov sa nemôžu zúčastňovať nijakých náboženských aktivít a nesmú chodiť do kostola.“

Kardinál Zen sa pýta: „Ako však povedať, že dohoda je zlá? Keďže som nevidel text, najmä text v čínštine, nemohol som sa k nemu vyjadriť. Sám kardinál Parolin a jeho pomocníci však často tvrdia, že zlá dohoda je lepšia ako žiadna dohoda. Toto neviem pochopiť napriek tomu, že som učiteľ morálky. Vždy som učil, že zlo nemožno páchať ani s dobrým úmyslom.“

A polemizuje:

– Hovoria: „dohoda je dobrá, čínski komunisti konečne uznali pápeža za najvyššiu autoritu Katolíckej cirkvi“. Ak nevidím text, neverím.

– „Pápež bude mať právo veta!“ Ak nevidím text, neverím tomu. Aj keby ho mal, koľkokrát ho asi môže využiť bez toho, aby mu to nebolo trápne?

– „Po podpísaní dohody už nebudú nelegitímni biskupi!“ Dá sa však dôverovať totalitnému režimu? Nepamätáte si pakt s Napoleonom, konkordát s nacistickou vládou?

Emeritný kardinál potom kladie otázky ohľadom exkomunikovaných biskupov, ktorých Rím uznal za legitímnych: „Zmenili svoje správanie? Dali nejakým spôsobom najavo svoje pokánie? Vďačnosť za to, že im pápež odpustil? Verejný prísľub, že budú rešpektovať učenie Cirkvi a jej disciplínu? Dnes sa cítia byť na koni a chvália sa: múdro sme urobili, keď sme boli verní vláde!“

Osemdesiatosemročný kardinál Joseph Zen priletel začiatkom októbra z Hongkongu do Ríma – prakticky na druhý koniec sveta – aby sa stretol s pápežom; po štyroch dňoch však odišiel bez toho, aby bol prijatý.

Pred odletom domov staručký kardinál ešte povedal: „Si Ťin-pching má v Čínskej komunistickej strane veľkú moc, ale aj veľa nepriateľov: je tam vojna medzi frakciami, ktorá nikdy neskončí… Komunizmus nie je večný a keď padne a zistí sa, že Cirkev spolupracovala s týmto neľudským režimom, už nebude mať morálnu autoritu… Uvažovať o uzatváraní dohôd s Pekingom je šialenstvo. S diablom sa neuzatvárajú dohody. S diablom sa bojuje!“