Dočká sa Francúzsko svojho Trumpa? Vážne problémy Marine Le Penovej

Olivier Bault
16. septembra 2021
  Politika

Zdroj: Flickr

Bývalý americký prezident má ďaleko od populárneho francúzskeho publicistu Érica Zemmoura, ktorého kandidatúra v prezidentských voľbách sa zdá byť čoraz pravdepodobnejšia (najmä po vážnej porážke strany Marine Le Penovej v miestnych voľbách v júni). Obaja však majú aj čosi spoločné. Okrem toho, že podobne ako Trump, aj Francúz by vstúpil do súboja o prezidentský úrad z oblasti mimo sveta politiky (ale skôr bez podpory jednej z hlavných strán – na rozdiel od Ameriky), má tiež jasné, politicky nekorektné požiadavky ohľadom prisťahovalectva, ktoré sú v zhode s požiadavkami väčšiny spoločnosti.

Okrem toho majú obaja skôr konzervatívne názory, neboja sa kriticky vyjadrovať o islamizácii Západu, o rodovej ideológii a vzbudzujú nadšenie medzi svojimi priaznivcami, v ktorých prevažujú tzv. obyčajní ľudia, väčšinou belosi. Obaja sa stali populárnymi vďaka televízii: Donald Trump ako zabávač v reality šou, Éric Zemmour ako novinár a publicista.

Zemmour, rovnako ako Trump, otvorene kritizuje globalizáciu a podporuje obranu národných záujmov a reindustrializáciu krajiny, ale na rozdiel od Američana, Francúz nie je zástancom nespútaného ekonomického liberalizmu. Éric Zemmour je tiež opakom Donalda Trumpa, pokiaľ ide o štýl a formu verejného prejavu. Je to skvelý intelektuál a muž veľkej kultúry.

Le Penovej obavy

Éric Zemmour už niekoľko mesiacov jasne hovorí, že nevylučuje kandidatúru vo voľbách, ale rozhodnutie ešte neoznámil. O tom sa vo veľkom hovorilo v júni – ešte pred porážkou Le Penovej v miestnych voľbách, keď jej strana stratila takmer tretinu členov zastupiteľstiev v porovnaní s poslednými regionálnymi voľbami v roku 2015. V prieskume Ifop by až 18 % voličov bolo pripravených voliť Zemmoura, ak by kandidoval: 5 % uviedlo, že by ho určite volili, a 13 % by ho pravdepodobne volili.

To je síce málo na víťazstvo v prezidentských voľbách, ale vôbec nie až tak málo, keď si uvedomíme, že kontroverzný novinár nestojí na čele žiadnej politickej strany a dokonca ešte ani neoznámil svoju kandidatúru! Zároveň sa už dlhé mesiace dvaja donedávna favoriti – prezident Emmanuel Macron a líderka Národnej jednoty (RN) Marine Le Penová – pohybujú vo väčšine prieskumov verejnej mienky medzi 24 a 28 percentami podpory.

Samozrejme, najväčšie obavy z možnej Zemmourovej kandidatúry majú Marine Le Penová a stredopravé strany, keďže práve v ich elektoráte sa nachádzajú publicistovi priaznivci. „Je to pre nás skôr hrozba ako riešenie,“ vyjadril v júli v rozhovore pre Le Figaro obavy Damien Abad, predseda skupiny Republikáni (LR) v Národnom zhromaždení.

Pre LR je nebezpečenstvom, že hrádza – nazývaná „Republikánskym frontom“ svojimi podporovateľmi – oddeľujúca Le Penovej stranu od iných strán – by mohla začať praskať a niektorí politici LR by mohli podporiť Zemmoura, ak si stredopravá strana zvolí kandidáta s názormi príliš podobnými Macronovi. V LR je aspoň niekoľko takýchto potenciálnych progresívnych kandidátov. Na druhej strane, ak je kandidátom LR konzervatívec z pravého krídla strany, ako napríklad bývalý šéf LR Laurent Wauquiez, novoposilnený triumfom svojho vlastného zoznamu kandidátov v júnových voľbách do regiónu Auvergne-Rhône-Alpes, potom Zemmourova kandidatúra môže spôsobiť roztrieštenosť konzervatívnych voličov.

Ešte pred komunálnymi voľbami v júni súčasný úradujúci predseda RN (v čase kandidatúry Marine Le Penovej v prezidentských voľbách) Jordan Bardella tiež v Le Figaro tvrdil, že „jediný, kto je spokojný s možnou kandidatúrou Erica Zemmoura v prezidentských voľbách, je Emmanuel Macron“. A tvrdil, že „Marine Le Penová je jedinou osobou schopnou poraziť Emmanuela Macrona“.

Problém je v tom, že nie všetci na pravici zdieľajú Bardellov názor. Pre mnohých pravicových komentátorov je prítomnosť Le Penovej v druhom kole najlepšou zárukou Macronovho víťazstva, a preto preň robia veľa. Ako ukázali nedávne komunálne voľby, snahy Le Penovej o uhladenie imidžu jej strany a boj proti politike „diabolizácie“, ktorej je RN a predtým Národný front (FN) vystavený zo strany francúzskeho salónu, nevedú k očakávanému prílevu davov stredopravých voličov. Správanie Le Penovej zároveň čoraz viac demotivuje tradičných voličov Národného frontu. V konzervatívnych kruhoch ju obviňujú, že čistí stranu od lídrov, ktorí sú príliš konzervatívni, príliš katolícki alebo príliš zameraní na obranu identity francúzskeho národa.

Podľa francúzskeho konzervatívneho týždenníka Valeurs Actuelles sa po minuloročnej čistke, pri ktorej bol z výboru zodpovedného za nomináciu kandidátov RN do volieb odstránený konzervatívny katolík Nicolas Bay, teraz pripravuje nová čistka, ktorá sa začala po júnovej porážke a je zameraná na konzervatívcov a starú gardu strany. Ostatní odchádzajú sami. Presne to sa pred niekoľkými mesiacmi stalo mediálne veľmi zdatnému Francúzovi egyptsko-koptského pôvodu Jeanovi Messihovi, ktorého odradil príliš korektný diskurz Marine Le Penovej o islame.

Na rozdiel od Erica Zemmoura a Jeana Messiha sa Marine Le Penová 19. mája neobjavila na policajnej demonštrácii, keď po ďalších brutálnych útokoch na svojich kolegov policajti požadovali väčšiu prísnosť voči útočníkom útočiacim na príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. A hoci kritizovala bezprecedentné rozhodnutie vlády Jeana Castexa začiatkom tohto roka rozpustiť hnutie Génération Identitaire mladých vlastencov za hlasný odpor voči nelegálnemu prisťahovalectvu, zakázala vedúcim členom strany zúčastniť sa demonštrácie proti tomuto rozhodnutiu vlády zo strachu pred útokmi politikov a médií hlavného prúdu.

Okrem toho, podobne ako ostatní poslanci RN, ani líderka sa koncom júna nezúčastnila hlasovania proti návrhu zákona o bioetike napriek tomu, že návrh zákona zavádza lekársky asistovanú reprodukciu pre lesby a slobodné ženy a výrazne liberalizuje výskum ľudských embryí, čím realizuje požiadavky najradikálnejšej progresívnej ľavice. Marine Le Penová a jej strana tento zákon veľmi kritizovali, ale ich neprítomnosť v Národnom zhromaždení ich robí nedôveryhodnými – v neposlednom rade, keď nadávajú voličom, ktorí sa neobťažovali ísť k urnám v regionálnych a departementných voľbách. A hoci Marine Le Penová v prezidentských voľbách v roku 2017 sľúbila, že zruší zákon, ktorý vo Francúzsku zaviedol „homomanželstvo“, RN už od tohto sľubu ustúpila.

Manželstvá osôb rovnakého pohlavia už nie sú pre Le Penovu stranu témou a dá sa predpokladať, že čoskoro sa to isté pravdepodobne stane aj v prípade lekársky asistovaného oplodňovania lesbičiek. Jedným slovom, RN pôsobí dojmom, že ide rovnakou cestou, akou išla predtým stredopravá strana.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zanedbávaní a ponižovaní

Po porážke RN v regionálnych voľbách Jean-Marie Le Pen, historický líder Národného frontu a otec súčasnej líderky, odporučil strane, aby „znovu objavila svoju mužskosť“. Zatiaľ čo mnohé z diagnóz Národného frontu v 80. rokoch, najmä pokiaľ ide o prisťahovalectvo a islamizáciu, sa ukázali ako pravdivé, Jean-Marie Le Pen vyzýva na návrat k „pozíciám, vďaka ktorým sa Národný front stal silným a rozvíjal sa“.

Francúz Jean-Yves Le Gallou – bývalý člen Národného frontu a známy komentátor pravicových alternatívnych médií, zakladateľ konzervatívneho think-tanku Polemia a organizátor každoročného ocenenia Bobards d’Or, ktorý inšpiroval Donalda Trumpa k vytvoreniu ceny Fake News Awards (slávnostné odovzdávanie cien pre novinárov a médiá hlavného prúdu, ktoré sú autormi najväčších lží a manipulácií minulého roka) – v článku uverejnenom koncom júna uviedol, kto je potenciálnym voličom Érica Zemmoura.

Podľa neho sú to voliči stredopravej strany LR, ktorí hromadne volili Françoisa Fillona v primárkach pred poslednými prezidentskými voľbami a neskôr Laurenta Wauquieza v vnútrostraníckych voľbách za vodcu strany, voličov strany Marine Le Penovej, ktorým záleží na národnej identite Francúzska, a ktorí sa teraz cítia ignorovaní a ponižovaní súčasnými lídrami VR a rastúci počet tých, ktorí prestali chodiť na voľby a čakajú na skutočnú alternatívu mimo politického systému, ktorého sa podľa nich VR stala súčasťou.

Ľudia blízki Zemmourovi ubezpečujú, že kandidatúra publicistu je „stopercentne“ istá a že publicista len čaká na ten správny okamih, aby to oznámil. Pravdepodobne to odkladá, aby mohol dlhšie využívať svoj status komentátora CNews a Le Figaro, obľúbený u „bežných ľudí“, ale nenávidený väčšinou novinárov.

Zdroj: wikimedia commons

Bestsellery a reklama

Napriek chýbajúcemu oficiálnemu rozhodnutiu už existujú občianske iniciatívy na podporu jeho kandidatúry, ako napríklad Génération Z (Generácia Z) alebo Les amis d’Éric Zemmour (Priatelia Érica Zemmoura). Tieto skupiny organizujú stretnutia a sú aktívne na sociálnych sieťach na podporu zvolenia Zemmoura za prezidenta. Združenie Les amis d’Éric Zemmour bolo 30. júna oficiálne schválené ako združenie na financovanie politických aktivít a odteraz môže získavať finančné prostriedky na volebnú kampaň. Deň predtým vydavateľstvo Albin Michel oznámilo, že nevydá ďalšiu knihu populárneho publicistu, pretože tento má v úmysle „vstúpiť do prezidentských volieb a urobiť zo svojej knihy kľúčový prvok vlastnej kandidatúry“. Každá ďalšia Zemmourova kniha je bestsellerom a tá s názvom Le suicide français (Francúzska samovražda), ktorá vyšla v roku 2014, dokonca prekročila hranicu pol milióna predaných výtlačkov.

Krátko po druhom kole komunálnych volieb, ktoré sa konalo 27. júna, sa v približne tisícke miest objavili prelepené plagáty so Zemmourovou podobizňou a nápisom „Zemmour za prezidenta“ na dnes už nepoužiteľných volebných plagátoch. Išlo o iniciatívu skupiny Génération Z. Jej líder, ktorý sa označuje za pravicového katolíka, sa chválil akciou päťsto aktivistov, ktorým sa podarilo vylepiť desaťtisíc takýchto plagátov po celom Francúzsku.

Okrem toho na Zemmoura podali žaloby rôzne ľavicové organizácie kvôli jeho kritike islamu a prisťahovalectva. Ďalšia rozprava sa uskutočnila 8. septembra a týkala sa slov, ktoré povedal v publicistickej relácii, ktorú spoluorganizuje v televízii CNews. Obvinili ho z rasizmu, pretože povedal, že keďže medzi „neplnoletými“ prisťahovalcami, ktorí cestujú bez sprievodu, sú násilníci, vrahovia a teroristi, v záujme bezpečnosti Francúzov by nemal byť prijatý ani jeden takýto prisťahovalec.

Pred rokom súd udelil Zemmourovi pokutu desaťtisíc eur za slová prednesené v roku 2019 na konferencii nestraníckych pravicových kruhov o islamskom dobývaní Francúzska, o imigrantoch – kolonizátoroch, o spojenectve islamského totalitarizmu s totalitarizmom západnej ideológie pokroku, ktorí chcú spoločne zničiť Francúzsko a Francúzov predtým, než si navzájom pôjdu po krku podobne ako po podpísaní paktu Molotov-Ribbentrop. Po tomto vyhlásení bol vylúčený z viacerých redakcií, s ktorými spolupracoval. Novinárska únia Le Figaro tiež požiadala, ale neúspešne, o ukončenie spolupráce s ním. Zemmour stratil svoje miesto o. i. v týždennom vysielaní na RTL, ale našiel zamestnanie v spravodajskom programe CNews, ktorý vlastní miliardár Vincent Bolloré, na ktorého podporu sa môže spoľahnúť. Odvtedy tento program láme rekordy sledovanosti.

Zemmour, ktorý sa narodil v roku 1958 vo Francúzsku v židovskej rodine, ktorá opustila Alžírsko počas prebiehajúcej vojny za nezávislosť, o sebe hovorí, že je Žid berberského pôvodu, ale predovšetkým Francúz, a žehná Francúzsku za to, že kolonizovalo jeho severoafrických predkov. Vo Francúzsku však existuje prekážka, ktorá by mohla byť vážnou prekážkou na jeho ceste k prezidentskému úradu. Marine Le Penová o tom niečo vie, pretože pred každými prezidentskými voľbami čelí rovnakému problému: na to, aby mohla kandidovať na post prezidenta vo Francúzsku, musí zozbierať minimálne päťsto podpisov starostov, poslancov, senátorov, poslancov Európskeho parlamentu alebo radných v regionálnych alebo departementných radách. Pre Zemmoura však môže by jednoduchšie zbierať tieto podpisy ako pre Le Penovú, keďže jeho kandidatúra by pravdepodobne zmarila šance Le Penovej dostať sa do druhého kola volieb. Vyzerá to, že mnohí francúzski salónni politici si takúto príležitosť nebudú chcieť nechať ujsť.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!