Do moslimských no-go zón na Západe polícia radšej nevstupuje
Branislav Krasnovský
29. júna 2020
Politika
Migračná kríza
Vo viacerých západných krajinách – Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Belgicko či Švédsko sa podľa viacerých tvrdení v médiách čoraz viac rozširujú moslimské no-go zóny, do ktorých údajne radšej nevstupuje aj miestna polícia. Zločinecké gangy imigrantov údajne ovládajú celé štvrte v európskych mestách, najmä v oblastiach, kde je moslimské obyvateľstvo najpočetnejšie.
Pojem no-go zóny sa pomerne často spomína v súvislosti s Parížom. Každý si pamätá útok na redakciu časopisu Charlie Hebdo, útoky na židovské obchody i zneucťovanie židovských hrobov. V Paríži sa pomaly stáva no-go zónou aj oblasť Saint Denis, kedysi miesto korunovácie francúzskych kráľov.
Ďalšou nebezpečnou oblasťou je mesto Verviers v Belgicku, kde sú štvrte pod kontrolou zločineckých gangov imigrantov, z ktorých mnohí militanti v minulosti odchádzali bojovať aj do Sýrie či Iraku alebo Líbye. V meste sa niekoľko krát v tvrdých stretoch stretli militanti s príslušníkmi belgickej polície.
Časť liberálov vášnivo odmieta existenciu no-go zón, rovnako ako odmietajú existenciu moslimských teroristov či vrážd, ktoré spáchajú moslimskí imigranti. Obhajujú imigrantov, argumentujú, že prichádzajú z iného kultúrneho prostredia a treba ich chápať, obete útokov však nepochopiteľne stoja mimo záujmu časti liberálov. Situácia sa začína vyhrocovať dnes aj v súvislosti s hnutím Black Lives Matters, liberáli a ľavičiari patria k sympatizantom tohto hnutia.
Pokiaľ vo vzťahu k imigrantom a no-go zónam prejavuje spomenutá časť liberálov značne indiferentný, alebo chápavý vzťah, tŕňom v oku sú pre nich poľské zóny bez LGBT, ktorých existencia vyvoláva u európskych liberálov veľmi negatívne až hysterické reakcie.
To, či časť liberálov z propagandistických dôvodov a šírenia svojej liberálnej či ľavicovej agendy odmieta alebo neodmieta existenciu no-go zón, nie je smerodajné. Faktom ostáva, že anglický Birmingham sa už stal moslimským mestom, v Londýne sa miestny moslimský starosta stavia do pozície odborníka na „odstraňovanie rasistických sôch a pamätníkov”. Vysoká koncentrácia moslimov je v Lutone, kde sa zavádza drsná verzia islamského práva šaríja, písal o tom viac krát aj britský denník Daily Mail. Ďalšie mestá, v ktorých sa objavujú no-go zóny sú Manchester či Liverpool. V Londýne sa v minulosti extrémisti vyhrážali ženám, ktoré sa odmietali zahaľovať podľa moslimských predstáv.
Popieranie faktu, že belgická štvrť Molenbeek je dnes miestom pod kontrolou moslimov, kam belgickí policajti taktiež nevstupujú, takisto nič nemení na fakte, že z imigrantmi ovládaného Molenbeeku pochádzajú napríklad aj teroristi, ktorí útočili na redakciu Charlie Hebdo. Denník The Independent nazval Molenbeek „chátrajúcou štvrťou na východe Bruselu, kde vládnu džihádisti, drogy, gangy a bezprávie”.
Z no-go zón v Molenbeeku pochádzal napríklad Ajjúb Chazzani, zodpovední za útok na rýchlo vlak z Holandska do Francúzska, Mehdi Nemmouche, ktorý zabil štyroch ľudí v Židovskom múzeu v Bruseli. Mnoho džihádistov, ktorých zlikvidovali v Sýrii ruské a sýrske jednotky, pochádzalo z Belgicka a Francúzska.
Francúzsko má značné problémy s moslimskými radikálmi takmer vo všetkých mestách. V Paríži, Marseille, Dijone, Roubaix sa nachádzajú štvrte, v ktorých vládnu drogoví díleri a polícia do nich prichádza len po zuby ozbrojená, alebo v doprovode vojakov. O týchto no-go zónach pripravila materiál aj česká televízia, v Dijone sa odohrala pred niekoľkými dňami brutálna bitka medzi Čečencami a arabskými imigrantami, v ktorej zvíťazili Čečenci.
Celý problém nastal kvôli tomu, že arabskí imigranti zbili čečenského mladíka, čo nenechala čečenská komunita bez pomsty. Maskovaní Čečenci zo zbraňami prenikli do arabských štvrtí a pomstili sa, arabská komunita po útoku Čečencov začala hovoriť o útokoch čečenskej mafie. Väčšina Čečencov, ktorí v Dijone zobrali spravodlivosť do svojich rúk sú imigranti, ktorí v minulosti bojovali proti Rusom. Čečencov a ich právo na pomstu v Dijone obhajoval aj súčasný čečenský prezident Ramzan Kadyrov.
O no-go zónach sa hovorí pomerne často aj v nemeckých médiách. Der Spiegel niekoľko krát uverejnil materiály o vraždách nemeckých žien migrantmi, útokoch nožmi na Nemcov vo vlakoch či na verejných priestoroch a o zastrašovaní nemeckých obyvateľov. V Duisburgu sa cesta metrom stáva nočnou morou. V Berlíne prerastajú agresívni imigranti polícii cez hlavu, bežne už napádajú aj nemeckých policajtov. Veľká časť viny spadá aj na Angelu Merkelovú, ktorá masívny prísun imigrantov do Nemecka odštartovala a podporovala.
No-go zóny sa stávajú krutou realitou aj vo Švédsku. Malmö či Göteborg sú oblasťami, ktoré už ovládli islamské zločinecké gangy, o niečo lepšia situácia je v Štokholme, kde ruské zločinecké podsvetie dokáže držať islamské zločinecké skupiny pod kontrolou, v štokholmskej štvrti Rinkeby sa však aj tak objavili no-go zóny.
Značné problémy s neprispôsobivými imigrantmi malo aj Dánsko, v posledných mesiacoch však Dáni voči imigrantom značne pritvrdili, na rozdiel od Švédov už Dáni smerujú od tolerancie k represívnym postupom. Napriek kritike ľavicových zoskupení a liberálov dosahujú úspechy. Kto sa nechce prispôsobiť a robí problémy, toho Dáni zo svojej krajiny vyhostia.
Otázka znie, či aj na Slovensku môžeme rátať s tým, že sa bude zvyšovať počet imigrantov a prípadne sa objavia aj no-go zóny. Časť politikov EÚ by veľmi rada začala „prerozdeľovať imigrantov” a zvyšovať ich počet aj v krajinách strednej Európy, časť slovenských liberálov je pripravená imigrantov vítať.
Slovensko však má na európske pomery dosiaľ veľmi prísne imigračné zákony a okrem toho, ako sa svojho času vyjadril jeden z irackých imigrantov: „Kvôli tomu, aby na Slovensku dostával 500 eur mesačne, nemusel odchádzať z Iraku, pretože také peniaze mal k dispozícii aj v Iraku”.
Je zarážajúce, že v Iraku, totálne rozbitej krajine, zmietanej občianskou vojnou, majú imigranti mesačne k dispozícii približne taký istý finančný obnos ako Slováci, pracujúci mimo Bratislavy. A to sme na Slovensku žiadnu občiansku vojnu nemali a 30 rokov úspešne dobiehame rozvinutý kapitalizmus na Západe.
Slovensko sa teda dosiaľ nestalo obľúbenou destináciou imigrantov, aj keď Bratislava sa už čoraz častejšie dostáva do sféry záujmu moslimských imigrantov z Rakúska, najmä Viedne. Všetko sa môže ale rýchlo zmeniť, bude stačiť ak Brusel napríklad presadí, aby sa imigranti rozmiestňovali rovnomerne po všetkých krajinách únie, pričom sociálna podpora migrantom bude vo výške bežnej pre ekonomicky rozvinuté krajiny Západu.
V tom prípade pravdepodobne imigranti s radosťou zavítajú aj na Slovensko.
