Do kostolov pri tretej vlne len otestovaní a zaočkovaní? Parlament schválil zákon proti nezaočkovaným

Dnes po 9:00 hodine schválil parlament na Slovensku novelu zákona, ktorá zvýhodňuje zaočkovaných občanov oproti nezaočkovaným. Po piatkovej kucapaci a strkanici pred parlamentom, ktorá mala veľmi ďaleko k podobným javom vo Francúzsku, Holandsku či USA, ale nad ktorou zdesení poslanci zo Slovenska už načrtávali súmrak svätej Demokracie, sa parlamentná mašinéria dala ďalej do pohybu. V hre bol zákon, ktorý má podľa definície vládnych politikov „zvýhodniť zaočkovaných“ počas potenciálnej (ale zdá sa, že v plánoch už takmer istej) tretej vlny ochorenia Covid-19. V skutočnosti ide o nátlakový zákon, ktorý má poslúžiť k donúteniu tých, čo sa odmietajú dať zaočkovať experimentálnymi vakcínami, za ktoré nechcú prevziať výrobcovia zodpovednosť, k zaočkovaniu. Podľa jeho pôvodného znenia, ktoré navrhoval generál Lengvarský, momentálne minister zdravotníctva, by potrebovali nezaočkovaní negatívne testy takmer všade, vrátane obchodov s potravinami. Tak znel návrh ešte v piatok, ale vedomie, že tieto opatrenia sa na Slovensku nebudú tešiť takému porozumeniu, ako v bratislavských kaviarňach a v parlamentnej reštaurácii, a strach po pochopení faktu, že hnev občanov môže nakoniec vyústiť do násilia, primäl stranu Sme rodina, aby zatrúbila na ústup. Boris Kollár začal hrať rolu toho rozumného a umierneného, ktorý stojí v strede medzi dvoma extrémami. Nakoniec si vymohol novú verziu návrhu zákona, ktorú však opozícia naďalej považuje za protiústavnú a diskriminačnú, a ktorá bude vyžadovať antigénové testy pre nezaočkovaných „len“ do vybraných prevádzok. Povinnosť testovať sa však bude zavedená v školách a práci, či pri prechode hraníc, pričom chce štát zabezpečiť testy údajne „zadarmo“, čo v preklade znamená, že si ich daňoví poplatníci zaplatia cez dane. Zdá sa, že zákon bude pravdepodobne pamätať aj na veriacich, lebo poslankyňa Jana Bittó Cigániková uviedla, že farnosti by mali dostať samotesty, čiže testy, ktorými sa môže otestovať každý sám, aby – aby mohol ísť do kostola. Ak to tak skutočne bude, a šialená odhodlanosť garantov nového poriadku (a ich istota, že medzinárodné elity im kryjú chrbát) tomu nasvedčuje, potom sa celá spoločnosť posunie do rámca takého totalitného zriadenia, o akom sa po technickej aj organizačnej stránke nesnívalo ani komunistom. Tak v prípade odopretia voľného prístupu k základným potravinám (viď prvá verzia Lengvarského zákona), ako aj v prípade odopretia vstupu do kostola, pod zámienkou potenciálneho ochorenia, sme pravdepodobne svedkami inštalácie tyranského režimu, ako ho definovali stredovekí scholastici na čele so sv. Tomášom Akvinským. Ako má kresťan postupovať voči takému režimu, je uvedené v ich spisoch. Pretože pokiaľ bude dnes podmieňovaný prístup k základným potrebám nutným pre holé prežitie – potravinám, nejakým testom či očkovaním, čím to môže byť podmieňované zajtra? Rovnaký prímer môžeme vztiahnuť aj na návštevu kostola a bohoslužby. Nabudúce to bude potvrdenie, že občan nie je extrémista? Alebo, že má u seba ubytovaného aspoň jedného migranta (čiže podľa vzoru: kto má migranta bude „zvýhodnený“)? Alebo, že sa správa ekologicky a nepoškodzuje klímu? Veď tak ako hovoria liberálni politici o pandemickej kríze, tak už hovoria aj o klimatickej kríze. Strana Smer-SD chce novelu zákona napadnúť na Ústavnom súde a tvrdí, že je protiústavná. Je pravdepodobné, že ďalší členovia opozície, ktorí boli proti zákonu, sa tiež postavia na odpor. Zaujímavejšie je však hlasovanie rôznych kresťanských figúrok v parlamente. Už pri včerajšom hlasovaní, ktoré posunulo novelu zákona do ďalšieho kola sme si mohli prečítať kto ako hlasoval. A hľa, Anna Záborská, ktorá Slovensko tak úspešne kedysi reprezentovala v Bruseli, vo funkcii skúmajúcej dodržiavanie rodovej rovnosti, veľká „bojovníčka“ za život (výsledky boja sa nám akosi vytratili), hlasovala za povinné testovanie, ktoré sa bude možno týkať aj návštev kostola. Rovnako Richard Vašečka. Naopak, proti bol z celého klubu OĽaNO len Martin Čepček. Aj deklarovaní kresťania ako Juraj Šeliga a Jana Žitňanská boli za, o charizmatickom premiérovi Hegerovi ani nehovoriac. Toto hlasovanie a zákon definitívne rozdelilo slovenskú spoločnosť. Rozdelené sú rodiny, pracovné kolektívy, školy aj farnosti a toto rozdelenie už nikto nevymaže z pamäti ľudí, podobne ako rozdelenie z II. svetovej vojny, ktoré v Európe straší ešte 76 rokov po jej skončení. To, čo sa začalo minulý rok – studená občianska vojna, prešlo do ďalšej fázy, z ktorej bude návrat veľmi ťažký, ak nie nemožný.