Dlhoočakávaný samit USA – Rusko ohľadom Ukrajiny je na bode mrazu

13. januára 2022   Krátke správy

Rozprávalo sa o ňom už týždne pred Vianocami. Dlhoočakávaný samit USA a Ruska ohľadom situácie na Ukrajine je na mŕtvom bode a obe strany hovoria o hroziacom ozbrojenom konflikte. O hroziacej vojne nerozpráva len šéf NATO, Jens Stoltenberg, ale aj zástupca ruského ministra zahraničných vecí, Alexander Gruško, ktorý sa podľa The Guardian nechal počuť, že ak nebudú „odstránené hrozby“ (tzn. záruky, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO a pod.), Rusko skutočne môže podniknúť vojenské kroky. Pokračoval: „Ďalšie posúvanie situácie by mohlo viesť k najmenej predvídateľným a najvážnejším dôsledkom pre európsku bezpečnosť.“ Jeho slová však prišli len deň po tom, čo iný predstaviteľ Ruska, diplomat Sergej Rjabkov, uisťoval novinárov, že jeho krajina nemá žiaden úmysel zaútočiť na Ukrajinu.

To, že z pohľadu Ruska (ako aj Západu) nie je situácia dobrá, potvrdzujú aj slová námestníka ministra obrany, Alexandra Fomina, ktorý vyhlásil, že vzťahy s NATO sú na „kriticky nízkej úrovni“. Hlavná vyjednávačka USA v Ženeve, Wendy Shermanová, po 4-hodinovej diskusii s ruskými proťajškami vyhlásila, že sa rozhovory nikam neposunuli, keďže Rusi zo svojich požiadaviek nemienia ustúpiť – ako ani Američania.

Začiatkom decembra vydala Ruská federácia hneď dve ultimáta, čo je za posledné desaťročia absolútne bezprecedentný krok. V prvom ultimáte vyzýva Rusko USA okrem iného, aby žiadna strana nemala svoje bombardéry, rakety a nukleárne zbrane umiestnené mimo svojho vlastného územia. V praxi by to znamenalo úplne stiahnutie sa USA z celého sveta – vrátane Európy a Čínou ohrozovanej východnej Ázie. Druhé ultimátum určené pre NATO zas hovorí o tom, žeby sa Aliancia nemala rozširovať ďalej na východ, čiže krajiny, ktoré vstúpili do organizácie od 27. mája 1997, by na svojom území nemali mať vojenské vybavenie a personál iných členských zemí NATO.

„Mali sme veľmi vážnu a priamu diskusiu o situácii na Ukrajine a v jej okolí a jej dôsledkoch pre európsku bezpečnosť,“ nechal sa počuť generálny tajomník Severoatlantickej aliancie, Jens Stoltenberg. „Naše rozdiely nebude ľahké preklenúť, ale je to pozitívny signál, že všetci spojenci v NATO, ako aj Rusko, si sadli za jeden stôl a venovali sa podstatným témam.“ Pripustil však, že: „Existuje skutočné riziko nového ozbrojeného konfliktu v Európe,“ a varoval, že Rusko bude čeliť „vážnym následkom“, ak použije vojenskú silu.

Tretie kolo rokovaní s Moskvou je na programe už dnes, avšak protistranou Rusom už nebudú Američania, ale zástupcovia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe – OBSE –, ktorej v súčasnosti predsedá Poľsko. Následne sa všetci diplomati vrátia do svojich domovských krajín, kde sa rozhodne, či sa bude v rokovaniach pokračovať aj naďalej, alebo nie.

MG

Zdroj: The Guardian, TLDR News, titulný obrázok – youtube.com

PDF (formát pre tlač)