Demonštrácia odporcov zmluvy s USA pred parlamentom – chaos v parlamente, strach v „Kaviarni“ - Christianitas

Demonštrácia odporcov zmluvy s USA pred parlamentom – chaos v parlamente, strach v „Kaviarni“

Branislav Michalka
9. februára 2022
  Spoločnosť


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Na snímke účastníci protestu proti obrannej dohode s USA pred budovou Národnej rady SR 8. februára 2022 v Bratislave.
Zdroj: TASR – Pavol Zachar

Pred Národnou radou SR sa včera zišlo, podľa odhadov policajných expertov, okolo 5000 ľudí, aby dali najavo nesúhlas s ratifikáciou vojenskej zmluvy medzi Spojenými štátmi a Slovenskom. Táto zmluva sa stala ďalšou barikádou medzi vládnymi predstaviteľmi, ktorí náhle odhodili svoju predvolebnú populistickú fazónu, tváriac sa zásadovo a občanmi. Dva roky polototalitných hygienických opatrení, krachujúci domáci maloobchod a rastúce ceny, sprevádzané klauniádami zúfalcov typu Igora Matoviča a Eduarda Hegera, boli teraz doplnené o krajne nepopulárnu zmluvu. Tá vykazuje také vazalské prvky, že len veľmi ružové a liberálne okuliare umožňujú interpretáciu, ktorá by potvrdzovala jej zlučiteľnosť s plnou štátnou suverenitou.

Zhromaždenie pred parlamentom bolo načasované na dobu, keď budú poslanci debatovať o ratifikácii novej zmluvy. Tá bola nakoniec pre obštrukcie opozície presunutá na dnes (a momentálne už aj úspešne schválená), takže protestujúci plánujú ďalšie akcie. Celé včerajšie rokovanie v Národnej rade sprevádzala vypätá atmosféra a konflikty. Podľa svedectva viacerých poslancov opozície (Suja, Mizík) poslanec za stranu OĽaNO, bývalý kabaretný zabávač Pročko, nakoniec v návale štátotvornosti behal zmätene po parlamente a kričal, že je treba rozdať policajtom zbrane, lebo hrozí chaos. A skutočne, demonštranti pred parlamentom mohli neskôr pozorovať zoradených policajtov, ktorým sa ako Siedmim statočným na hollywoodskom plagáte, hompáľali na stehnách pištole zavesené „prekliate nízko“.

Liberálni poslanci zo strany SaS, aby zrejme demonštrovali svoju kompatibilitu s geopolitikou USA, vyvesili v parlamente miesto slovenskej zástavy ukrajinskú, čo sa nepáčilo poslancom opozície, ktorí následne strážili rečnícky pult so slovenskou zástavou. Ukrajinskú zástavu popritom obliali vodou, čo sa zase nepáčilo ukrajinskému veľvyslanectvu, ktoré dokonca požaduje ospravedlnenie. Ťažko však povedať od koho vlastne, pretože poslankyňa Bittó Cigániková, spolu so svojím kolegom, evidentne nepoznajú poradie farieb na ukrajinskej zástave a celý čas ju držali hore nohami. Zrejme sa má ospravedlniť celý národ.

Korunu vládnemu pokrytectvu (ktoré sľubovalo pred voľbami referendum takmer o každom zákone a nakoniec neumožnilo ani referendum, žiadané 650 000 občanmi), nasadilo včerajšie znemožnenie generálnemu prokurátorovi Žilinkovi prečítať v parlamente kritické pripomienky k zmluve. Vládna väčšina niečo také striktne odmietla a keď text pripomienok nakoniec začal čítať podpredseda NR SR Blanár, kričali, že treba ukončiť rozpravu. Kam sa nám len podela tá predvolebná pluralita?

Počas týchto búrlivých stretov sa začali pred parlamentom zhromažďovať protestujúci. Spočiatku to vyzeralo pre liberálnych poslancov priaznivo a vykúkajúc z okien neskrývali svoje bohorovné pohŕdanie a ironický nadhľad. Okolo 15:00 sa nachádzalo na malom námestí približne 300 ľudí, takže to vyzeralo na potenciálne fiasko, ktoré by potom „Bratislavská Kaviareň“ zúročila v uštipačných poznámkach o pár dezolátoch: starých hysterických babkách a iných skrachovancoch.

K ich smole a podľa výzoru s akým vykúkali z okien aj nepokoju, sa námestie začalo zapĺňať a s pribúdajúcim časom sa aj pohľady policajtov stávali menej suverénnymi. Nakoniec sa zhromaždilo na relatívne malom priestore, ohraničenom Hradom, parlamentom a najbližšou zástavbou (cesta bola okolo 17:00 už tiež zablokovaná) okolo 5000 veľmi hlučných demonštrantov. Tí skandovali na adresu vládnych poslancov, a predovšetkým ministra Naďa a Korčoka, slová ako: hanba, zradcovia, odstúpiť či vlastizrada. Nechýbalo ani obligátne „fúj“, ktoré korenilo každú zmienku o vládnom postupe. Opozičný poslanec Mizík nazval ministra obrany „opicou“, v reakcii na to, že kedysi sám minister počastoval týmto výrazom svojich spoluobčanov.

Na tribúne pred protestujúcimi sa postupne vystriedala celá plejáda opozičných predstaviteľov, parlamentných aj mimoparlamentných: bratia Kotlebovci, Fico, Mazurek, Uhrík, Danko, Slota, Huďo, Blaha a ďalší. Všetci ukončili svoje vystúpenia konštatovaním, že ratifikáciou zmluvy vykonajú poslanci akt vlastizrady.

Masu demonštrantov tvorila pestrá zmes rôznych, často protikladných svetonázorových postojov. Tesne pri budove parlamentu sa nonstop modlila skupina starších žien, pri kríži vztýčenom do výšky, ruženec. Najviac vialo slovenských zástav, nechýbalo však ani niekoľko ruských a ďalšou dominantnou farbou bola zelená, zo zástav ĽSNS. Túto zmes dopĺňali dve zástavy s Matkou Božou (jednu odtrhol vietor a odnášal ju smerom k parlamentu), ale aj zástavy Komunistickej strany Slovenska a jedna zástava s miláčikom všetkých romantických ľavičiarov – Che Guevarom. V menšom počte boli zástavy hnutia Republika a Život NS. Medzi demonštrujúcimi sa nachádzali aj niektorí veteráni slovenskej politiky, konkrétne Ján Čarnogurský a Štefan Harabin.

Niekoľko najradikálnejších demonštrantov sa pokúsilo preniknúť do parlamentu, s výkrikmi adresovanými ministrovi obrany a s avízom, že si pre neho idú. Boli však zadržaní policajnými zložkami a pokus už viac nezopakovali.

Celej atmosfére dominovali vybičované emócie, viacerým rečníkom zlyhávali hlasivky od rozčúlenia. Nechýbali expresívne vyjadrenia na adresu politikov a dav hrozil päsťami smerom k budove parlamentu. Osadenstvo budovy, pozerajúce z okien, alebo si dokonca natáčajúce dav na mobilné telefóny, bolo pravidelne zasypávané urážkami.

Demonštrácia prebiehala až do 18:00 hodiny, keď jeden z organizátorov, Peter Marček ohlásil jej ukončenia a zároveň vyzval zhromaždených k účasti sa na dnešnom proteste. Polícia čoskoro na to ohlásila na svojej facebookovej stránke, že prejazd okolo Hradu je opäť obnovený.

V tom istom čase sa na portáli Denníka N objavil komentár, či skôr apel známeho ultraliberálneho novinára a dlhoročného exponenta nikdy neustanoveného, ale o to aktívnejšieho zväzu americko-slovenského priateľstva, Martina M. Šimečku, aby sa „slušní“ ľudia (čiže liberáli, slniečkári a kaviarenskí ľavičiari) nebáli tejto vzmáhajúcej sa a demonštrujúcej „luzy“.

Odhliadnuc od paradoxu, že ešte pred polrokom sa ten istý novinár pokrytecky dožadoval v prípade očkovania proti Covidu-19 návratu slovenského vlastenectva, ktoré by motivovalo občanov k rýchlej vakcinácii a teraz deklaruje, že sa necíti byť príslušníkom tohto národa „luzy“, môžeme konštatovať, že „slovenskú“ „Kaviareň“ zasiahol pocit strachu. Nie je to totiž prvý článok tohto typu, ani u tohto autora, ani u jeho kolegov s rovnakou svetonázorovou orientáciou.

Tieto články sprevádza nárek nad tým, že ani 30 rokov usilovného liberálneho výplachu mozgov a permanentnej ideovej lobotómie, nezmenilo slovenskú „luzu“, a preto musí „Kaviareň“ smutne konštatovať, že sme sa opäť ocitli v roku 1992.

Vlna očkovacej hystérie zdá sa pomaly odznieva, vlády dostali od globálnych elít nové inštrukcie a tak pôjde tzv. slovenské liberálne vlastenectvo späť do starého šatníka, medzi mole. Už ho zrejme nebude treba vyťahovať, jedine v prípade novej pandémie. Opäť je vhodné a žiaduce častovať slovenský národ nadávkami, ako za starých dobrých čias.

Lenže staré dobré časy sa už asi nevrátia a liberáli to dobre vedia. Preto má „Kaviareň“ strach. Všetky tie arogantné urážky, tupenie a ponižovanie slovenského bačo-mužíka, ktoré si onen druh ľudského rodu veľmi dobre pamätá, celou svojou skrytou anarcho-individualistickou nenávisťou, ktorú znepokojene zmieňuje aj Šimečka v jednom zo svojich pro-očkovacích komentárov a apelov na tzv. „vlastenectvo“, sa môžu raz zosypať na hlavy liberálnych kaviarenských titánov. Ich bojovnosť a odvaha je totiž limitovaná mocou, ktorá im kryje chrbát. Preto tá láska k EÚ, NATO či USA – čím väčší pán, tým slabší je dezolát a slovenská luza.

To, že má „Kaviareň“ strach, je dobré znamenie. Ich informácie sú zasvätenejšie ako naše. Pokiaľ sa boja, tak niečo nie je s ich plánmi úplne v poriadku. A to je dobre.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Sv. Melor, mučeník

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov