Dariusz Kowalczyk SJ: Pochod inštitúciami z teologickej perspektívy

Dariusz Kowalczyk
22. októbra 2021
  Cirkev Spoločnosť

Nedávno som dostal nasledujúci e-mail: „Učím na katolíckej škole vo Varšave. (…) Začala sa kampaň pod názvom Škola priateľská LGBT+. Aktivisti prichádzajú do škôl a rozdávajú diplomy za takýto postoj, ale čo katolícke školy? Žiadna spoločná akcia v tejto veci. Žiadny signál svetu, že sme iní, že pre dobro človeka sa nebudeme podieľať na deformovaní jeho prirodzenosti a na jeho demoralizácii, a predovšetkým, že neustúpime vydieraniu tých, ktorí chcú ovládnuť svet a postupne, krok za krokom, prevziať nad ním kontrolu.

Zdroj: Flickr

Genderoví / LGBT aktivisti skutočne veľa cestujú, organizujú, kážu a dalo by sa povedať, že to robia s horlivosťou hodnou apoštolov. V skutočnosti to nie je nič nové. Napokon, nechýbali ani rôzni „Dzeržinskí“, ktorí boli ochotní obetovať vlastné životy v mene marxizmu-leninizmu. Aj keď častejšie obetovali životy iných. Aj Antonio Gramsci (1891 – 1937), spoluzakladateľ talianskej komunistickej strany, filozof a novinár, bol horlivý. Prenasledovaný, väznený a chorý položil základy moderného neomarxizmu či kultúrneho marxizmu. Gramsciho najdôležitejšie texty, tzv. väzenské zápisky, boli napísané počas jeho pobytu vo väzení a publikované po vojne. Taliansky komunista si už koncom 20. rokov 20. storočia všimol, že sovietska revolúcia nezapálila celú Európu, ako sa očakávalo, pretože ľudia boli ovplyvnení kresťanskou vierou a kultúrou a z toho vyvodil záver, že revolúciu netreba začať od základne, teda od násilného zrušenia súkromného vlastníctva, ale od nadstavby, od kultúry.

Sociálne inštitúcie, školy, politické strany, súdnictvo, médiá, umenie a cirkvi sa musia ideologicky transformovať a pretvoriť. Len tak bude možné dosiahnuť plnú moc, nielen politicko-ekonomickú, ale predovšetkým duchovnú, a zaviesť komunistický poriadok. Takáto stratégia, vypracovaná okrem iných aj tzv. Frankfurtskou školou, teda nepostuluje prudkú násilnú revoltu, ale trpezlivú revolúciu, vypočítanú na desaťročia, tzn. postupné zavádzanie diktátu „v bielych rukavičkách“.

Rudi Dutschke nazval Gramsciho načrtnutú cestu ku komunizmu „dlhým pochodom inštitúciami“. Už nejaký čas s prekvapením sledujeme, že tento pochod je úspešný, ba čo viac, dnes nabral neuveriteľnú dynamiku. Profesor Bogusław Wolniewicz poukázal na tri najdôležitejšie centrá nezávislosti: rodinu, univerzálnu Cirkev a univerzity. Podľa neho však univerzity už prehrali a často sa stali ohniskami totalizujúcej politickej korektnosti. Cirkev a rodina stále bojujú o zachovanie svojej nezávislosti a identity tvárou v tvár kultúrnej revolúcii.

Rodina (otec – muž, matka – žena, deti – chlapci a dievčatá) je účinne oslabená stieraním základných pojmov v mene údajného nevylučovania – nikoho nechcú nikoho diskriminovať. Pokiaľ ide o Cirkev, pre neomarxistických ideológov je prijateľná iba ako organizácia, ktorá sa neustále bije v prsia za chyby, z ktorých je obviňovaná, a prijíma ľavicovo-liberálnu agendu, pričom opúšťa alebo deformuje vlastné dedičstvo Evanjelia a Tradície. Situácia v Poľsku ukazuje, že neomarxistický „pochod inštitúciami“ môže pokračovať, aj keď je značná časť štátneho aparátu (parlament a vláda) v rukách konzervatívno-kresťanských síl. Navyše dnes nie je ťažké si predstaviť globálnu mäkkú totalitu postavenú nie na štátnej moci, ale na moci veľkých globálnych korporácií – Big Tech, Big Pharma atď. – a na obrovských financiách získaných špekulatívnym spôsobom ľuďmi ako je napríklad George Soros.

Je záhadným paradoxom, že marxizmus v jeho novej verzii môžu kapitalistickí „megašpekulanti“ realizovať bez povšimnutia.

Zdroj: wikimedia commons

Rôzne menšiny, najmä tzv. sexuálne, zohrávajú kľúčovú rolu v „pochode inštitúciami“. Ukázalo sa totiž, že klasický proletariát, robotníci a roľníci, nie sú schopní uskutočniť hlbokú revolúciu. Naproti tomu oveľa jednoduchšie je postaviť proti tradičnej spoločnosti stojacej na rodine, rôzne menšiny na čele s LGBT. Stavitelia „nového sveta“ pre svoje ciele zneužívajú aj farbu pleti. Robia to pod vlajkou boja proti rasizmu, ale v podstate ide o podnecovanie ľudí „nebielej“ farby pleti proti „bielym“ a proti „bielej kultúre“, čím ničia kultúru vo všeobecnosti a vytvárajú akúsi antikultúru. Preto treba hovoriť o antikultúrnom, nie kultúrnom marxizme. V každom prípade však revolucionárom nejde o blaho menšín, ale o ich využitie ako prostriedku na uskutočnenie revolúcie za „nového človeka“ a „nový svet“.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

„Nový“ tu znamená predovšetkým antibiblický a protikresťanský.

Túto protikresťanskosť nových ideológií si všimol aj Ján Pavol II. vo svojej knihe Pamäť a identita. Pápež píše o dvoch ideológiách zla 20. storočia: komunizme a nacizme, ktoré viedli ku genocíde nevídaného rozsahu. Poukazuje však aj na umelé potraty, ktoré predstavujú vyhladzovanie miliónov životov v mene pokroku. Okrem toho spomína snahu o uznanie homosexuálnych zväzkov ako ďalšej formy manželstva a rodiny s právom na adopciu. Na záver dodáva: „Mohli by sme sa pýtať, a vlastne by sme sa aj mali pýtať, či tu nepôsobí iná ‘ideológia zla’, ktorá je v istom zmysle hlbšia a skrytejšia, a ktorá sa snaží využiť dokonca aj ľudské práva proti ľudskej osobe a proti rodine.

Pripomína sa tu Benedikt XVI., ktorý vo svojej knihe-interview Svetlo sveta konštatuje, že sa hlásajú zdanlivo pozitívne heslá: „Nevnucujme svoje názory iným“, „Buďme tolerantní a otvorení“, „Každý má svoju pravdu“. V praxi však, ako poznamenáva pápež, vzniká nové náboženstvo, ktoré je rovnako tak účinné ako zákerné v ovládaní myslenia a konania ľudí. V mene tolerancie sa „netolerancia šíri nanovo. Existujú pevné normy myslenia, ktoré vnucujú každému,“ zdôrazňuje Ratzinger.

Nepochybné úspechy neomarxistického „pochodu inštitúciami“ môžu mnohých vystrašiť.

Z hľadiska biblického posolstva však možno povedať, že takéto situácie boli predpovedané. Ježiš sám nesľuboval svojim učeníkom pohodlný a pokojný život na zemi, ale hovoril o prenasledovaní, ktoré ich čaká: „Vydajú vás na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.“ (Mt 24,9) (…)

Samozrejme, vízie, ktoré nachádzame vo Sv. písme, nie sú nejakým nezvratným osudom, ktorý visí nad ľudstvom bez ohľadu na rozhodnutia, aké robia. Preto netreba pasívne čakať, kým sa všetky vyplnia. Arnold J. Toynbee tvrdil, že „civilizácie neumierajú ako obete vraždy, ale samovraždy“. Môžeme a musíme sa postaviť proti týmto samovražedným tendenciám. V prvom rade si treba uvedomiť, že neomarxistický „pochod inštitúciami“, hoci mnohým pripadá ako svieži závan pokroku, v sebe nesie práve samovražedné myšlienky. Diabolská triáda (simia Dei) sa môže vydávať za Boha, ale nie je schopná vytvoriť trvalý „nový svet“. Nepodľahnime preto pokušeniu myslieť si, ako kedysi verili „kňazi vlastenci“, že parný valec dejín je nezvratný a že „sloboda je vedomá nevyhnutnosť“. Na druhej strane nebuďme naivní a neupokojujme sa tvrdením, že to netreba preháňať, pretože nejako už len bude.

Vidieť veci také, aké sú, si vyžaduje odvahu. Takúto odvahu preukázal Alasdair MacIntyre, keď v roku 1981 v knihe Dedičstvo cnosti napísal: „V tejto fáze je nevyhnutné budovať miestne komunitné formy, v ktorých by bolo možné zachovať dobré mravy a intelektuálny a morálny život tvárou v tvár dobe nového barbarstva, ktoré už prichádza. (…) Tentoraz sa však barbari nezhromažďujú na našich hraniciach; oni už nejaký čas majú nad nami moc.

Zdroj: Flickr

V tejto situácii je viac ako kedykoľvek predtým potrebné pripomenúť si Ježišove slová: „Hľa posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice“ (Mt 10,16). „Pochod inštitúciami“ mohol byť úspešný okrem iného aj preto, že ľudia dobrej vôle si neuvedomovali, aké ďalekosiahle a účinné môže byť vytváranie klík, kást, spolkov, loby a spoločností vzájomného obdivu.

Okrem evanjeliovej chytrosti potrebujeme aj svätú horlivosť. Keď Cirkev prežívala hlboké krízy, Prozreteľnosť povolala vynikajúcich ľudí, svätcov, ktorí dali vzniknúť silným duchovným prúdom, ktoré obnovili Cirkev a svet (napr. Benedikt z Nursie, František z Assisi, Ignác z Loyoly). Kedysi kardinál Godfried Danneels, keď hovoril o kríze Cirkvi, priznal, že sa necíti ako kapitán Titanicu, ale zároveň smutne povedal: „Nech nám Boh dá nového svätého Františka! Alebo novú Katarínu Sienskú. Potom sa veľa zmení. Práve ľudia ako oni budú rozvíjať Cirkev. Zatiaľ však nikoho takého nevidím. Nie je nič zlé na tom, že čakáme na veľkých svätých.

Zároveň je však potrebné na jednej strane bez komplexov oponovať – ako to robil Ján Pavol II. – civilizácii smrti a na druhej strane počúvať Benedikta XVI., podľa ktorého musíme vytvárať spoločenstvá a iniciovať duchovné hnutia, ktoré budú v nepriateľskom svete dbať o kresťanskú identitu, zachovávať to najdôležitejšie a do centra klásť otázku Božej prítomnosti. Je tiež vhodné – ako to robí František – ukázať, že niektoré témy, ako napríklad rozumná ekologická angažovanosť, nemusia byť doménou protikresťanskej ľavice.

Existuje veľa oblastí konfrontácie s neomarxistickým „pochodom inštitúciami“. Zdá sa mi však, že najdôležitejšie sú: ľudská dôstojnosť, rodina a kultúra. Ide o prejav kresťanského chápania ľudskej dôstojnosti a étosu rodiny, ktorý má korene v biblickej a kristocentrickej antropológii. „Pochod inštitúciami“ je koniec koncov do veľkej miery pochodom antikultúry.

Pri tom všetkom nesmieme zabúdať, že sme zapojení do boja, ktorý je na najhlbšej úrovni duchovným bojom, a ak je to tak, základným princípom všetkého konania musí byť prvenstvo Božej milosti. Ľudské dejiny sa napokon zavŕšia príchodom Božieho kráľovstva, ale „nie na spôsob vzostupného pokroku, ale víťazstvom Boha nad posledným náporom zla, nie historickým triumfom Cirkvi podľa postupného vývoja, ale Božím víťazstvom nad vzburou zla“ (KKC 677).

Preklad z portálu wszystkoconajwazniejsze.pl


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!