Dánsko bojuje s getami a časť imigrantov vracia do Sýrie

Piotr Wloczyk
28. mája 2021
  Politika

Zdroj: Flickr

Napriek ostrej zahraničnej kritike dánske úrady čoraz viac priťahujú skrutky imigrantom, ktorí sa nechcú integrovať.

Príliš dlho sme zatvárali oči a začali sme konať, až keď nám problémy s integráciou začali prerastať cez hlavu,“ priznal nedávno Kaare Dybvad, šéf dánskeho ministerstva vnútra. Minister pri tom poukázal na to, že priveľa prisťahovalcov „nezápadného pôvodu“ vedie k vzniku paralelných kultúrnych a náboženských spoločností. Je zaujímavé, že politik nie je členom pravicovej ani centristickej strany, ale patrí do sociálnej demokracie, ktorá v Dánsku vládne od roku 2019. V tomto ohľade sa dánska ľavica radikálne líši od tzv. mainstreamových ľavicových strán západnej Európy. Súčasná vláda nielenže pokračuje v reštriktívnej prisťahovaleckej politike, ktorú už viedla stredopravá vláda Larsa Lokkeho a Rasmussena, ale zdá sa, že ide ešte ďalej, keď sa všemožným spôsobom snaží zabrániť vytváraniu „paralelných spoločností“.

Nútená škôlka

Veľká kritika padá najmä na dánsku vládu za jej veľmi invazívnu politiku v prisťahovaleckých getách. Sociálni demokrati nedávno oznámili, že majú v úmysle znížiť počet „nezápadných“ ľudí žijúcich v takýchto sídlach na 30 % v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. V dánskych médiách sa najviac pozornosti venuje štvrti Mjolnerparken v Kodani, ktorú úrady oficiálne považujú za „geto“. Z približne poldruha tisíca obyvateľov vyše 90 % sú prisťahovalci prvej alebo druhej generácie, väčšinou z Afriky a z Blízkeho východu.

Dánska vláda vedie zoznam takýchto oblastí už od roku 2010. Podľa klasifikácie úradov sú „getami“ mestské oblasti s viac ako tisíc obyvateľmi, z ktorých viac než polovica je „nezápadného“ pôvodu. Na to, aby sa daná mestská štvrť dostala na zoznam giet, je však potrebné splniť minimálne dve zo štyroch ďalších kritérií: nezamestnanosť vyššia ako 40 %, najmenej 60 % obyvateľov nemá aspoň odborné vzdelanie, kriminalita je trikrát vyššia než celoštátny priemer a príjem na osobu je nižší ako 55 % priemeru v danom regióne.

V súčasnosti tento zoznam obsahuje pätnásť giet, v ktorých podľa údajov dánskeho ministerstva vnútra žije viac ako 70-tisíc ľudí. Na druhej strane ďalším dvadsiatim piatim oblastiam hrozí, že získajú tento status. Zoznam giet sa každoročne v decembri aktualizuje.

Dôsledky zahrnutia danej oblasti do zoznamu giet sú ďalekosiahle. V takomto prípade musia deti, ktoré tam žijú, od jedného roka navštevovať detské opatrovateľské centrá (jasle alebo materské školy) a tráviť tam minimálne 25 hodín týždenne, počas ktorých sa učia dánsky jazyk a „nasávajú“ kultúru krajiny. V prípade, žeby rodičia nechceli toto nariadenie dodržiavať, môžu im byť odňaté sociálne dávky. Čo je dôležité – v jasliach a škôlkach nemôže byť viac než 30 % detí „nezápadného“ pôvodu.

Páchatelia, ktorí žijú v oblasti označenej ako „geto“, sú trestaní prísnejšie a taktiež existuje ustanovenie o kolektívnej zodpovednosti za notorické porušovanie zákona: v takomto prípade je celá rodina páchateľa násilne presídlená na iné miesto. Na to, aby sa človek dostal na zoznam osôb určených na vysťahovanie, však vôbec nemusí byť v policajnom registri. Dáni likvidujú čoraz viac obecných bytov v oblastiach označovaných ako getá a ich obyvateľov presúvajú do iných okresov, čím je obyvateľstvo „nezápadného pôvodu“ rozptyľované medzi „bežných“ Dánov.

Takéto zákony sa prirodzene nemôžu páčiť v prostrediach, kde sa migrácia takmer považuje za ľudské právo. Michelle Bacheletová, bývalá čilská prezidentka, ktorá je teraz vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva, uviedla, že dánska legislatíva je „veľmi znepokojujúca a nesie so sebou riziko zvýšenej rasovej diskriminácie prisťahovalcov, čo ich ešte viac doženie do „geta“. Nútená asimilácia zvyšuje riziko rasových predsudkov, xenofóbie a intolerancie.

Už sme mali dánskeho ministra, ktorý povedal, že v Mjolnerparkene neplatí dánska ústava, ale šaría,“ komentuje dánska prisťahovalecká aktivistka Marie Northroupová. „Toto v ničom nepripomína realitu: je to jednoducho stavanie jedných proti druhým a diskriminácia.

Ešte väčšia vlna kritiky sa zniesla na dánsku vládu kvôli zamýšľanej deportácii niektorých sýrskych utečencov (v Dánsku žije približne 35-tisíc sýrskych utečencov). Kodaň plánuje poslať niekoľko stoviek z nich späť do Damasku, ktorý nedávno vyhlásila za bezpečnú oblasť.

Dánsko bolo od prvého dňa otvorené a úprimné. Vysvetlili sme sýrskym utečencom, že ich povolenie na pobyt je dočasné. Musíme prisťahovalcom poskytovať ochranu, pokiaľ je to potrebné, ale keď sa zlepšia podmienky v krajine ich pôvodu, mali by sa vrátiť domov a začať tam nový život,“ – takto to komentoval dánsky minister pre prisťahovalectvo a integráciu Mattias Tesfaye. Tento sociálnodemokratický politik dodal, že „Dánsko sa nemôže prispôsobovať islamu. Islam sa musí prispôsobiť Dánsku.

Akoby to nestačilo, ľavicoví aktivisti sú znepokojení, že dánske úrady rokujú s Rwandou o vytvorení centra pre utečencov v tejto africkej krajine, ktorí by tam čakali na rozhodnutie o eventuálnom usídlení v Dánsku.

Kopírovanie programu

Ako vlastne došlo k tomu, že dánska sociálna demokracia prevzala od pravice taký reštriktívny program voči prisťahovalcom, ktorí sa nechcú začleniť do miestnej spoločnosti? Odpoveďou sú, samozrejme, nálady voličov, ktorými sa Dáni výrazne líšia od ostatných západoeurópskych národov. V posledných parlamentných voľbách, ktoré sa konali v roku 2019, si 80 % voličov vybralo strany, ktoré jednoznačne podporovali likvidáciu giet. Sociálni demokrati pochopili, že táto téma je pre drvivú väčšinu voličov dôležitá, a preto si ju chtiac-nechtiac zaradili do svojho programu. Inak by ich čakala politická marginalizácia. Ľavica tým odobrala veľkú časť politického paliva Dánskej ľudovej strane, ktorá pred rokom 2019 dokonale prečítala nálady verejnosti a presadzovala zníženie imigrácie, boj proti patologickým javom v getách a proti islamizácii.

Napriek tomu, čo sa nám snažia nahovoriť, ľudia z tohto kultúrneho prostredia nikdy nebudú oporou nášho hospodárstva. Práve naopak, vždy budú záťažou. V Dánsku máme problémov vyše hlavy s tými prisťahovalcami, ktorí už sú tu. Preto potrebujeme čosi ako moratórium na prijímanie prisťahovalcov. V opačnom prípade sa naša spoločnosť rozpadne,“ – uviedol Kenneth Kristensen Berth, politik Dánskej ľudovej strany, v rokoch 2015 – 2019 vo Folketingu (miestny parlament).

Od 80. rokov sa potýkame s masovým prisťahovalectvom. Už teraz u nás žije štvrť milióna moslimov (asi 5 % obyvateľov Dánska) vytvárajúcich paralelnú spoločnosť, ktorá sa uzatvára do giet. V týchto miestach má dokonca aj polícia problém zasahovať! Len pripomeniem, že dve tretiny moslimov, ktorí u nás žijú, nepracujú. U nich je 2,5 – 3-krát vyššia pravdepodobnosť spáchania trestných činov oproti ostatnej spoločnosti. Takto vyzerajú oficiálne štatistiky.

V Dánsku s 5,8 miliónmi obyvateľov žije asi osemsto tisíc prisťahovalcov, z ktorých viac ako pol milióna pochádza z „nezápadných“ krajín, najmä z Blízkeho východu. Zdá sa, že takáto reštriktívna imigračná politika pôsobí odstrašujúco. Z roka na rok sa počet ľudí ochotných usadiť sa v tejto krajine znižuje. Kým v roku 2015 dostalo dánske ministerstvo vnútra vyše dvadsaťjeden tisíc imigračných žiadostí, vlani ich bolo desaťkrát menej.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebratý z týždenníka DoRzeczy.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!