Dá sa ideologické vegetariánstvo a environmentalizmus zosúladiť s učením Cirkvi?
Marcin Jendrzejczak
12. novembra 2020
Cirkev
Ekológia
Ekológia je módna téma, ktorá vyvoláva veľa kontroverzií. Infiltrovala sa aj do Cirkvi. Čoraz častejšie sa požaduje zmena Jej náuky tak, aby viac zohľadňovala ochranu životného prostredia. Móda vegetariánstva sa nevyhýba ani kresťanom hľadajúcim potvrdenie svojich názorov v Písme svätom a v náuke Cirkvi. Je to správne?
Vo svete, ktorý stvoril Boh, existuje hierarchický poriadok. V ňom je človek postavený nad zvieratá. To je učenie napríklad sv. Tomáša a túto pravdu v 20. storočí pripomenul pápež Ján XXIII.
Ako vo svojej encyklike napísal: „Z vedeckého pokroku a technických vynálezov jasne vidno, že u živých tvorov i v silách prírody vládne podivuhodný poriadok; zároveň sa v nich zračí veľkosť človeka, ktorý je schopný odhaliť tento poriadok a zhotoviť vhodné nástroje na ovládanie prírodných síl vo svoj prospech.
No vedecký pokrok a technické vynálezy dokazujú predovšetkým nekonečnú veľkosť Boha, ktorý stvoril vesmír i samého človeka. Stvoril svet z ničoho a vložil doň hojnosť svojej múdrosti a dobroty. Preto ho chváli žalmista týmito slovami: „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ A na inom mieste: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil.“
Boh stvoril aj človeka „na svoj obraz a podobu“, obdaril ho rozumom a slobodnou vôľou a urobil ho pánom vesmíru, ako opäť vyznáva žalmista: „Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.“ (Ján XXIII. Pacem in terris, č. 2-3).
Benedikt XVI. zasa kritizoval vykorisťovanie prírody i zaobchádzanie s ňou ako s tabu. Ako napísal: „V prírode veriaci spoznáva úžasný výsledok stvoriteľského Božieho zásahu, ktorý človek môže zodpovedne používať, aby uspokojil svoje legitímne potreby – materiálne či nemateriálne – popri rešpektovaní vnútornej rovnováhy samotného stvorenstva.“
„Ak chýba takýto pohľad, človek končí buď v tom, že považuje prírodu za nedotknuteľné tabu, alebo naopak, že ju zneužíva. Ani jeden z týchto postojov nie je v súlade s kresťanským pohľadom na prírodu, plod Božieho stvorenia.“ (Benedikt XVI., Caritas in Veritate, č. 48).
Písmo a katechizmus o hodnote človeka
O dôstojnosti človeka a jeho nadradenosti nad zvieratami sa dočítame na stránkach Svätého písma: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“
Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (Gn 1, 27-28).
Pán Ježiš zdôrazňuje nadradenosť človeka nad predstaviteľmi zvieracieho sveta: „Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Mt 10,31).
„Ľudská osobaobdarená „duchovnou a nesmrteľnou dušou“ je „jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého.“ Už od svojho počatia je určená pre večnú blaženosť. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1703).
„Ľudská osoba má účasť na svetle a sile Božieho Ducha. Svojím rozumom je schopná pochopiť poriadok vecí stanovený Stvoriteľom. Svojou vôľou je sama od seba schopná smerovať k svojmu pravému dobru. Nachádza svoju dokonalosť v tom, že hľadá a miluje pravdu a dobro. (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1704).
Vďaka svojej duši a svojim duchovným schopnostiam rozumu a vôle je človek obdarený slobodou, ktorá je „vynikajúcim znakom Božieho obrazu.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1705).
Treba pritom mať na pamäti, že človek je poškvrnený prvotným hriechom. „Ale človek, na nahováranie Zlého, už na začiatku dejín zneužil svoju slobodu. Podľahol pokušeniu a spáchal zlo. Uchováva si síce túžbu po dobre, ale jeho prirodzenosť je ranená dedičným hriechom. Stal sa náchylným na zlé a podlieha omylu.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1707).
Táto náchylnosť na zlé sa prejavuje okrem iného v snahe poprieť ľudskú dôstojnosť a prehnane vyzdvihovať zvieratá. Jedným z prejavov toho je ideologické vegetariánstvo (vďaka ktorému je zabíjanie zvierat absolútne neprijateľné).
Sväté písmo a vegetariánstvo
Boh v pozemskom raji dovolil jesť rastliny. Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ (Gn 1, 29–31).
Neskôr však Boh dovolil jesť aj zvieratá: „Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.“ (Gn 9, 2-3).
Jedenie mäsa slúžilo inšpirovanému autorovi ako jeden zo symbolov večnej radosti „Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s jemným mäsom, vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.“ (Iz 25, 6).
Mojžišov zákon ukladal ďalšie obmedzenia, ktoré niektorí vysvetľovali hygienickými dôvodmi, ktoré boli oprávnené v čase a na mieste, kde žili starí Izraeliti. Tieto zákony však už v dobe Novej zmluvy neplatia. Pretože, ako povedal Pán Ježiš: „človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.“ (Mk 7,15).
Aj keď vegetariánstvo nie je zakázané, v niektorých prípadoch sa stáva výrazom odporu proti Božiemu poriadku, proti viere v dobro stvorenia a proti jeho poriadku. Ako napísal svätý Pavol: „Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky.“ (1 Tim; 4, 1-4).
Katechizmus o vegetariánstve a postoji k zvieratám
Jesť mäso je výslovne povolené v Katechizme Katolíckej cirkvi: „Boh zveril zvieratá do správy tomu, ktorého stvoril na svoj obraz. Je teda oprávnené používať zvieratá na pokrm a zhotovovanie šatstva. Možno ich udomácniť, aby pomáhali človeku pri jeho prácach a v jeho voľnom čase.“
Lekárske a vedecké pokusy na zvieratách sú morálne prijateľné, ak zostávajú v rozumných medziach a prispievajú k liečeniu ľudí alebo k záchrane ľudských životov.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2417).
Katechizmus však zároveň učí, že Boh sa stará o zvieratá, a že zvieratá mu svojou existenciou vzdávajú slávu. Preto ľudia majú k nim byť láskaví a zbytočne ich netrápiť. (Porov. Katechizmus, č. 2415-2418).
Katechizmus tiež kritizuje uprednostňovanie dobra zvierat pred dobrom ľudí: „Protirečí sa ľudskej dôstojnosti zvieratá zbytočne trápiť a márniť ich životy. Rovnako je nedôstojné utrácať na ne sumy peňazí, ktoré by mali prednostne zmierňovať ľudskú biedu. Zvieratá možno mať rád, ale nemá sa na ne zameriavať láska, ktorá patrí len ľuďom.“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2418).
Prosíme Vás o PODPORU! Aj vďaka Vám môže Christianitas napredovať a zvyšovať periodicitu článkov, obraňovať Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie.
Bankové spojenie: SK7765000000000020594299
