Čomu vďačia protestantské krajiny za svoju prevahu

Jakub Wozinski
10. apríla 2021
  História

Zdroj: wikimedia commons

Pred štyristo rokmi sa začala vojna, ktorá zaistila protestantom ekonomickú dominanciu nad katolíkmi a umožnila vytvoriť mýtus o ich údajnej prevahe v oblasti organizácie práce a financií.

Max Weber tvrdil, že protestanti vybudovali svoje bohatstvo vďaka špecifickému pracovnému étosu. Vo svojich analýzach však abstrahoval od historických udalostí, ktoré mali rozhodujúci význam pre osudy katolicizmu a jednotlivých protestantských denominácií. Zvlášť nebral do úvahy kľúčovú rolu veľkého ozbrojeného konfliktu, ktorý sa do dejín zapísal ako tridsaťročná vojna (1618 – 1648).

Tento konflikt, ktorý sa zvyčajne redukuje na boj o vodcovstvo v ríši medzi Habsburgovcami a protestantskými krajinami, však v skutočnosti prebiehal na mnohých iných, rovnako dôležitých úrovniach. Z nich je najdôležitejší aspekt hospodársky týkajúci sa kľúčových trás a obchodných centier, ako aj prístupu k surovinám.

Tridsaťročná vojna sa začala takmer presne sto rokov po vystúpení Martina Luthera. Napriek mnohým vojenským a politickým úspechom protestanti nemohli mať dôvod na veľkú radosť. Dominantnou a bohatšou stranou boli stále katolíci. Španielsko a Portugalsko spojené do jedného štátneho organizmu nepochybne ovládli Ameriku a tiež mali množstvo základní v Ázii a Afrike. Napriek tomu, že španielska Veľká armáda utrpela v roku 1588 veľkú porážku, v tom čase Angličania ešte len zakladali svoje prvé kolónie v Karibiku a v Severnej Amerike. Mnohoročné vojny vo Francúzsku sa síce skončili v roku 1598 Nantským ediktom, ale hugenoti nemali veľkú nádej na víťazstvo. Protestanti, ktorí boli silní v krajinách severnej Európy (Anglicko, Škandinávia, Prusko), boli v ostatných oblastiach rozptýlení a obklopení katolíkmi. Poľsko sa práve pokúšalo podrobiť si Moskvu a nezložilo zbrane v boji za Baltské more.

Katolíci boli bohatší

Na začiatku 17. storočia bola katolícka strana bohatšia a prosperujúcejšia než protestantská a chudobný Sever sa so závisťou díval na veľké zásielky striebra a zlata, ktoré španielske lode privážali priamo do sevillského prístavu. Odtiaľ plynuli rudy do katolíckych Antverp, ktoré napriek obkľúčeniu v roku 1585 boli kľúčovým miestom svetového obchodu a skrz-naskrz katolíckou metropolou.

Táto situácia nedávala protestantom väčšiu šancu na to, aby získali dominanciu nad katolíkmi. Aby túto situáciu zmenili, nezamerali sa na vlastný pracovný étos, ale siahli po meči a pripravili katolíkov o kľúčové majetky. Poliaci si málo uvedomujú, že sa im to podarilo do veľkej miery vďaka peniazom vyrabovaným z ich krajiny.

Vypuknutie vojny je nerozlučne späté s povestnou pražskou defenestráciou, ku ktorej došlo 23. mája 1618 na Pražskom hrade. Kľúčové miesta, o ktoré bojovali obidve strany, však neboli v Českom kráľovstve, ale o niečo ďalej na severe. V rukách protestantov sa nachádzali prístavy v Lübecku, Hamburgu, Rostocku a v Holandsku. Blokovali rozvoj katolíckeho juhu Ríše rovnako, ako luteránsky Gdaňsk bránil rozvoju Poľského kráľovstva. Okrem toho výbuch protestantskej revolúcie viedol k tomu, že Baltské more sa stalo protestantským, vďaka čomu heretici získali prístup k mnohým dôležitým poľnohospodárskym a lesným produktom a tiež k mnohým surovinám. Veliteľ cisárskej armády Albrecht z Valdštejna dokonca plánoval na istý čas vyslať veľkú flotilu k Baltickému moru a prevziať kontrolu nad dánskymi prielivmi a s pomocou Poľska ho znovu získať pre katolíkov.

Švédsky protestantský kráľ Gustáv Adolf
zdroj: wikimedia commons

Stal sa však pravý opak. V roku 1626 dorazila švédska armáda na čele s kráľom Gustávom Adolfom do Pruského vojvodstva. Okamžite dobyli prístav v Piławe a potom smerovali k ústiu Visly. Nepodarilo sa im dobyť Gdaňsk, ale dosiahli hlavný cieľ, ktorým bolo uvalenie cla na tovar splavovaný po najdôležitejšej poľskej rieke. Do roku 1633 tak Švédi získali spolu asi šesť miliónov zlotých (dva milióny toliarov). Tieto peniaze použili v júli 1630 na vstup do vojny na území Ríše. Neskoršie švédsko-francúzske spojenectvo sa ukázalo ako rozhodujúce pre konečné víťazstvo protestantskej strany.

Protestanti boli agresívnejší

Vestfálsky mier z roku 1648, ktorý ukončil veľkú a krvavú vojnu, nastolil na kontinente nový poriadok, ktorý zabezpečil finančnú a ekonomickú prevahu protestantov v nasledujúcich storočiach. Zmluva podpísaná oboma stranami obmedzila využitie rieky Šelda na komerčné účely, čo v praxi znamenalo marginalizáciu Antverp a južného Holandska. Katolíckej strane sa nominálne podarilo získať späť Česko a upevniť legitímnu vieru na území Rakúska, stratila však hospodársku a finančnú iniciatívu.

V roku 1628 holandské lode pri pobreží Kuby vyrabovali obrovskú zásielku španielskeho striebra, čo spôsobilo kolaps španielskych financií. Vojna zároveň značne oslabila dovtedy silný hornonemecký obchod. Z pohľadu globálneho obchodu boli katolíci natrvalo vylúčení z povodia Baltského mora, kde si Poľsko doteraz zachovalo určitý vplyv, zatiaľ čo pre protestantov bolo oveľa dôležitejšie získať dominanciu v obchode na svetových moriach. Katolícke krajiny boli zo dňa na deň vytlačené k Stredozemnému moru, ktoré od čias veľkých výbojov Osmanskej ríše neposkytovalo taký ľahký prístup na východ a k jeho bohatstvu. Vďaka tridsaťročnej vojne si Holandsko a Anglicko rýchlo získali kľúčové postavenie vo svetovom obchode, čím marginalizovali najdôležitejšiu vodnú plochu pre katolícke krajiny.

Tridsaťročná vojna zničila Nemeckú ríšu, otriasla Španielskom v jeho základoch a zároveň výrazne oslabila postavenie Poľska, na ktorého severných hraniciach vznikla veľká hrozba v podobe posilneného Švédska a Pruska spojeného personálnou úniou s Brandenburskom. Veľmi nepomohlo, že neskôr sa Francúzsko stalo veľkým nepriateľom protestantských mocností, pretože koncom 18. storočia tam vypukla revolúcia.

Základ hospodárskej dominancie protestantského sveta nespočíval ani tak v nejakom špecifickom pracovnom étose či liberálnej filozofii, ako skôr v dravých výbojoch bezprecedentnej koloniálnej expanzie starého kontinentu. Po skončení tridsaťročnej vojny sa svetový obchod ešte viac sústredil do protestantského Amsterdamu a neskôr aj do Londýna. Výsledkom bolo obrátenie starých rolí a v nasledujúcich rokoch katolíci závistlivo sledovali anglické zásielky zlata z Brazílie a potom z Južnej Afriky. Keby sa tridsaťročná vojna skončila inak, mohol by Max Weber vypracovať tézu o protestantskej pracovnej morálke, ale nemohol by ju spájať s bohatstvom ani s ekonomickým úspechom.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!