Čo znamená byť skutočným kresťanom?

vdp. Ľubomír Urbančok
4. júla 2021   Cirkev   Nedeľná homília

„Všetci, ktorí sme boli pokrstení v Krista Ježiša, v jeho smrť sme boli pokrstení.“

Minulú nedeľu sme rozjímali nad tým, že kresťanská viera nie je len akýmsi čistým formalizmom, hoci forma je s ňou úzko spojená. Žiť naplno kresťanský život, znamená vystúpiť na horu premenenia, teda horu duchovného života a žiť prostredníctvom darov Ducha Svätého život blahoslavenstiev. Mnohí kresťania dnes prichádzajú na svätú spoveď a vyznávajú sa z jednotlivých hriechov, ale je to len akési mechanické vypočítavanie. Z prvého vnímania je jasné, že konajú akosi zvykovo, ich spoveď nie je výsledkom prípravy v modlitbe a zvolávaní pomoci Ducha Svätého.

V dnešnom čítaní z listu Rimanom nás však Apoštol pozýva k úplnému zjednoteniu s Kristom. Ak sme v Kristovi boli pokrstení, bolo tak skrze jeho smrť, teda finálny bod Ježišovho pozemského života. Každý z nás je povolaný, aby sa úplne, deň za dňom, krok za krokom identifikoval s Ježišom. Dnes, keď je zvykom pomaly na každom pohrebe svätorečiť mŕtveho a hovoriť o tom, ako sa už pozerá na Božiu tvár, nás svätý Pavol vystríha: „Ak sme zrástli s ním podobnosťou jeho smrti, práve tak budeme rásť s ním aj podobnosťou jeho vzkriesenia.“ Naše vzkriesenie je priamo úmerné našej schopnosti zriecť sa samých seba, aby sme sa čo najviac prepodobnili v Ježiša.

Pre dnešného človeka, žijúceho v materiálnom blahobyte je až nepochopiteľná udalosť dnešného evanjelia, keď počujeme o zástupe nasledujúcom Ježiša, ktorý už 3 dni nemá čo jesť. Aké muselo byť nadšenie pre Ježiša, keď boli ochotní 3 dni vydržať v nehostinných podmienkach bez jedla? Uprostred toho Ježiš dáva pokrm hladnému zástupu a sýti ich, čím anticipuje skutočný duchovný pokrm v podobe Eucharistie.

„Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna.“ (Rim 8,28–29) Svätý Pavol používa pojem metamorphein, po latinsky transformatio – teda nadobudnutie novej formy, podobne ako v prípade premenenia Ježiša na vrchu Tábor, ide doslova o premenu človeka.  

Mohli by sme teda zhrnúť našu úvahu, že akési formálne plnenie náboženských príkazov a zákazov jednak nedostačuje a na druhej strane ani nie je možné. Byť kresťanom katolíkom musí byť pre nás životným štýlom, od momentu keď sa ráno prebudíme, až kým znova ľahneme do postele k nočnému odpočinku. Musí byť hlboko zapísané v našej DNA a ovplyvňovať každú jednu sekundu nášho života. Aby však tomu tak bolo, je potrebné, aby sme venovali čas Bohu a nášho osobného vzťahu v modlitbe s ním.

Letné prázdniny, ktoré sa začali, by mali byť preto okrem obdobia oddychu aj časom prehĺbenia nášho vzťahu s Bohom. Uskutočnime ešte dnes pevné predsavzatie, že toto leto strávime častejšou účasťou na svätej omši, počas týždňa si nájdime niekoľko minút na návštevu kostola, alebo každý deň si nájdime aspoň 10 minút na čítanie duchovnej literatúry. Bude to prvý krok k našej vnútornej premene, ktorá sa musí uskutočňovať práve v tichu modlitby s Bohom.

Sv. Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millenio ineunte napísal: „Je však dôležité, aby sa všetko, čo si s Božou pomocou zaumienime, hlboko zakorenilo v uvažovaní a modlitbe. Náš čas je v ustavičnom pohybe, ktorý sa často mení až v nepokoj, s rizikom v obavu, že sa stane „činnosťou pre činnosť“. Tomuto pokušeniu musíme odolávať tým, že sa snažíme najprv byť, a to skôr, než sa budeme namáhať konať.“

Vyprosme si milosť, aby sa aj naše rodiny stali účastné milostí Nazaretskej rodiny, kde vládla skutočná láska a harmónia, kde bol vždy Boh na tom prvom mieste. Nech nám túto milosť vyprosí Preblahoslavená Mária s jej ženíchom, svätým Jozefom. AMEN

PDF (formát pre tlač)