Čo je svetu bláznovstvo? To, za čo 20-ročnú študentku medicíny nedávno blahorečili…

Mária Magotsová
14. decembra 2022   Cirkev Spoločnosť

V predvianočnej nálade a v množstve správ o avizovanom páde našej slávnej vlády úplne zanikla jedna, ktorá si určite zaslúži našu pozornosť. Nie každý jej však bude rozumieť. Skôr naopak. „Vďaka“ spoločnosti zamorenej pornografiou a propagandou LGBT už totiž málokto chápe, aké je pre kresťana dôležité zachovať si čistotu.

Áno, isteže sme už počuli o svätej Márii Gorettiovej, či blahoslavenej Laure Vicuñi, ktoré si zvolili radšej smrť ako hriech. Jedna bola dobodaná na smrť, druhá obetovala život za matku, ktorá žila v konkubináte. Obe zomreli začiatkom 20. storočia, jedna v Taliansku, druhá v Argentíne. Avšak podobné prípady sa dejú aj dnes. Len sa o nich už akosi oveľa menej hovorí…

A čo sa týka liberálnych médií, už som zachytila, že sa o týchto dvoch maloletých, 12- a 14-ročných dievčatách hovorilo tak, že mi to vyrazilo dych a nezmohla som sa na slovo. Vraj iba katolícke fanatičky sa nechajú radšej zabiť ako znásilniť!

Napokon, nie je to tak dávno, čo denník Sme zverejnil výsmešný text o blahoslavenej Anke Kolesárovej s tým, že Cirkev si údajne viac cení čistotu ako život a niekto tu vraj takto vymýva ľuďom mozgy…

Nuž, komu je dané pochopiť, azda pochopí, na čo by som v tomto článku rada poukázala…

Kto bola Isabela Cristina Camposová?

Pred pár dňami, 10. decembra, bola blahorečená 20-ročná študentka medicíny. Isabela Cristina Camposová z Brazílie za svoju vernosť katolíckemu učeniu v oblasti morálky zaplatila vlastným životom. Narodila sa v roku 1962 v rodine hlboko veriacich ľudí a už od mala prejavovala láskavý vzťah a súcit k chorým a trpiacim.

Prezývali ju „smieško“, bola kamarátska, veselá, úprimná a zábavná. Mala svoje spoločenstvo vo farnosti, o ktoré sa starali vincentíni a často s nimi chodila na výlety. Rada spievala a tiež rada chodila na futbal, aby povzbudzovala – tak ako je to v Brazílii zvykom – svoje obľúbené družstvo.

Keď mala Isabela 20 rokov, rozhodla sa študovať medicínu v inom meste a rodičia jej prenajali vlastný byt, kde mala bývať spolu so svojím bratom, ktorý v tom meste pracoval. Kúpili im aj nábytok a súrodenci našli človeka, ktorý sa ponúkol, že im ho poskladá. Namiesto toho však zaútočil na Isabelu, ktorá bola v tom čase sama doma a pokúsil sa ju znásilniť.

Bránila sa tak urputne, až ju vrah nakoniec v zúrivosti dobodal na smrť. Brat ju našiel po návrate z práce v kaluži krvi. Stalo sa to v roku 1982 a jej beatifikačný proces sa začal v roku 2000.

Vrah neskôr dosvedčil, že Isabela radikálne odmietla podvoliť sa jeho návrhu a v ničom neustúpila. Bránila sa hriechu až na smrť.

Radšej smrť, ako hriech

Je mi samozrejme jasné, že pri tejto téme sa nájde vždy dosť teológov a odborníkov na morálku, ktorí mi začnú vysvetľovať, že ak máte nôž na krku, nekonáte dobrovoľne a ak by ste sa aj nechali znásilniť, tak nehrešíte. O tom ani s nikým polemizovať nebudem.

Len chcem upozorniť na to, že v histórii Cirkvi, už od jej prvotných čias, od čias prvých kresťanov – až doteraz – ako vidíte – tu bolo vždy dosť dievčat, ktoré sa na vec pozerali inak. A ich počet sa neuzatvoril kdesi na začiatku 20. storočia. Stále sú tu. Tak ako Isabela.

Svätý Otec, pápež František, potvrdil, že bola zabitá in defensum castitatis, pri obrane čistoty.

Nastavila zrkadlo dnešnej dobe

Spomenula som si na Isabelu a na jej životný príbeh, keď som si nedávno popri pečení medovníkov pustila nejaký televízny kanál, kde mal ísť údajne rodinný vianočný film. Do 15 minút som to musela vypnúť. Propagovanie spolužitia pred svadbou, hriech voči 6. prikázaniu, vlastne jeho úplná oslava a prezentácia v tom najlepšom svetle? A vo vianočnom filme?

Aký to kontrast pre nás, rezignovaných sledovačov súčasných filmov, televízie či seriálov – s dievčatami, ktoré vzali nesmierne vážne výzvu svätého Pavla: „V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.“ (Hebr 12,4)

Ako si uchovať čistotu?

Čo teda robiť, ako v nečistej dobe brániť čistotu – zvlásť svoju vlastnú? Mňa osobne oslovil jeden z listov svätého Jána Bosca, v ktorom úplne jednoducho ukazuje cestu, ako sa to bez problémov dá. Tu je z neho úryvok:

„Hlavná zbraň je utiahnutosť. Čistota je diamant veľkej ceny. Ak dakto ukazuje poklad zbojníkovi, vydáva sa do nebezpečenstva, že ho oň olúpi. Sv. Gregor hovorí, že ten, čo verejne nosí po ulici poklad, chce byť okradnutý.

Aby ste predišli nepriateľským útokom pripomeňme si slová Spasiteľa, ktorý nám hovorí: Tento druh diablov vyháňa sa len pôstom a modlitbou, totiž pokušenia proti sv. čnosti a čistote. Pôstom, tzn. umŕtvovaním zmyslov, držiac na uzde oči, hrdlo, vyhýbajúc sa záhaľke, doprajúc telu len toľko odpočinku, koľko je nevyhnutne potrebné. Ježiš Kristus odporúča ďalej utiekať sa k modlitbe, ale k modlitbe horlivej, plnej viery, neprestávajúc prosiť dovtedy, kým pokušenie celkom nezaženieme.

Veľmi účinnou zbraňou sú strelné modlitby, čiže vzývanie svätých mien Ježiš, Mária a Jozef. Hovorte preto častejšie: Ježišu môj, milosrdenstvo! Ježišu, spas ma! Mária bez hriechu počatá, oroduj za mňa! Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za mňa! Sladké Srdce Panny Márie, buď mojou spásou! Najsvätejšie Srdce môjho Ježiša, už ťa viac nechcem uraziť!

Veľmi tiež pomáha pobozkať svätý Kríž, medailón alebo škapuliar Panny Márie.

Ale keby ani všetky tieto zbrane nestačili oddialiť zlé pokušenie, tu sa treba utiekať k nepremožiteľnej zbrani, ktorou je uvedomenie si, že sme v prítomnosti Božej. Sme v rukách Boha, ktorý všetko vidí, je zvrchovaným Pánom nášho života a môže nás v okamihu zabiť. A my sa opovážime urážať ho v jeho prítomnosti?

Patriarcha Jozef, keď otročil v Egypte a bol navádzaný na ohavný hriech, odpovedal: Ako by som mohol urobiť niečo také v prítomnosti svojho Pána? A vy ešte pridajte: Ako by som sa mohol dať naviesť na tento hriech pred očami svojho Boha, svojho Stvoriteľa a Spasiteľa, ktorý ma môže v okamihu zbaviť života a to prv, ako by som dokončil tento ohavný hriech a môže ma poslať do večných pekelných múk!?

Čo sa mňa týka, myslím, že nemôže byť premožený v takom nebezpečenstve ten, kto sa chopí myšlienky na prítomnosť Božiu…“

PDF (formát pre tlač)