Čert klasický, humanistický a postmoderný

Jiří Stodola
13. júna 2020
  Kultúra

I. časť: https://www.christianitas.sk/o-ulohe-certov-v-rozpravkach/

Čert klasický

Podľa ruského formalistu, V. J. Proppa, sa v rozprávke vyskytuje v rôznych modifikáciách sedem základných rolí: škodca, darca, pomocník, princezná a jej otec, odosielateľ, hrdina a nepravý hrdina. Pozrime sa z hľadiska týchto rolí na klasickú rozprávku Boženy Němcovej „O chytrej princeznej.“

Hrdinom je chudobný remeselník Jiřík, ktorý raz zahliadne v záhrade princeznú, do ktorej sa na prvý pohľad zamiluje. Vie, že je pre neho nedostupná, ale on prehlási, že by dal aj dušu čertovi, aby ju získal. Do cesty sa mu pripletie mládenec v zelenom, ktorý tvrdí, že je čert a že mu môže splniť jeho prianie, ak mu upíše svoju dušu. Jiřík podpisuje zmluvu s čertom vlastnou krvou. Čert vybaví Jiříka peniazmi, šatami aj schopnosťami pohybovať sa vo vysokých kruhoch. Jiřík princeznú okúzli, jej otec im požehná a za nejakú dobu sa koná svadba. Dvadsať rokov, ktoré mal s čertom dohodnuté, uplynie ako voda, až príde deň, kedy sa má Jiřík rozlúčiť so svetom a odovzdať svoju dušu.

Prosí čerta ešte o tri dni naviac, ktoré mu čert poskytne aj s tým, že má nárok na tri priania. V prípade ich nesplnenia sa čert zaviaže vrátiť Jiříkovi úpis. Jiřík vymyslí dve fyzicky veľmi náročné úlohy, ktoré mu čert hravo splní. Jiříkovho zúfalstva si všimne jeho žena, ktorá ho presvedčí, aby sa jej zveril. Princezná na seba zoberie úlohu vymyslieť posledné prianie pre čerta. Prikazuje mu, aby jej bezbolestne vytrhol tri vlasy a tie potom natiahol o tri lakte. To čert nedokázal splniť ani po porade s Luciferom. Musí Jiříkovi vrátiť úpis. Lucifer čerta karhá, aby bol nabudúce dôvtipnejší.

Pri bližšom pohľade môžeme v tejto rozprávke objaviť päť zo siedmych Proppových rolí: škodcu, darcu, pomocníka, princeznú a jej otca a hrdinu. Počet rolí sa však nerovná počtu postáv, ale niektoré postavy nachádzame vo viacerých rolách. Hrdinom je Jiřík, objektom jeho túžby je princezná, ktorá vystupuje na začiatku aj so svojím otcom. K vytúženej svadbe s princeznou Jiříkovi pomáha čert, je darcom prostriedkov, vďaka ktorým Jiřík dosiahne svoj cieľ. Obvykle darca v rozprávkach nedáva zadarmo, ale buď podrobuje hrdinu skúške (čarovný dedko prosí o kúsok chleba) alebo požaduje protislužbu. To, čo chce po Jiříkovi čert, je však niečo tak zásadné, že vďaka tomu na seba berie aj rolu škodcu.

Duša nie je vlastníctvom, s ktorým by človek mohol voľne disponovať, strata duše znamená stratu všetkého. Čertova ponuka nie je obchod, ale skôr podvod alebo úžera, pretože zneužíva hrdinovu situáciu a jeho dar vôbec nezodpovedá cene, ktorú má hrdina zaplatiť. Rolu pomocníka, ktorý dostane hrdinu z čertových pazúrov, na seba berie samotná princezná.

V rozprávke „O chytrej princeznej“ nachádzame tradičné poňatie postavy čerta. Je to zvodca, ktorý ponúka časné dobro a usiluje sa o získanie ľudskej duše. Jeho zdanlivá veľkomyseľnosť, ktorú prejavuje, keď hrdinovi dáva poslednú možnosť sa zachrániť, nie je nič iné ako pýcha a škodoradosť. Je si istý, že neexistuje úloha, ktorú by nedokázal splniť, takže svojím odkladom chce len predĺžiť hrdinovo utrpenie. Má podstatne väčšie schopnosti ako človek, ale nie je všemohúci, čo hrdinu zachraňuje. Pokiaľ človek žije, nie je jeho duša stratená. Hrdinu zachráni nevinná bytosť, nad ktorou čert nemá moc.

Čert pohanský

Iné poňatie čerta nachádzame v rozprávke „Čertův švagr“, ktorej najznámejšia verzia rovnako pochádza z pera Boženy Němcovej. Hrdinom je mlynárov syn Peter, ktorého matka umiera a otec si berie mladú manželku. Po smrti otca Peter zisťuje, že mladá vdova Dorota ho pripravila o všetko dedičstvo. Zmieruje sa s tým, len prstienok po maminke jej nechce pred svojím odchodom z mlyna ku svojej tete nechať. Dorota to využije a urobí z neho pred vrchným na zámku zlodeja. Ten posiela Petra na vojnu. Na vojne ho desiatnik týra tak, že Peter nakoniec utečie. Ďaleko od domu hľadá službu, ale nikde ho nechcú a posielajú ho k čertovi. Peter vyhlási, že kľudne k čertovi pôjde, len keď tam dostane službu.

Stretne sa s čertom, ktorý mu ponúka sedemročnú službu v pekle. Peter prijíma. V pekle má za úlohu prikladať pod kotol. Po vypršaní doby čert odmeňuje Petra za službu bezodným mešcom. Pred prepustením ukáže Petrovi, čo je v kotloch, pod ktoré prikladal. Je tam macocha Dorota, pán vrchný aj zlý desiatnik. Nevýhodou je, že Peter po rokoch strávených v pekle vyzerá ako čert, s čím sa nedá robiť nič do tej doby, dokiaľ nepoprosí čerta o radu. Čert Petrovi poradí, aby sa vydával za jeho švagra. Peter využíva peňazie a rozdáva ich chudobným.

Dopočuje sa o ňom zadlžené knieža, ktoré má tri dcéry, dve zlé po druhej žene a jednu dobrú – Angelinu – po žene prvej. Peter prichádza na zámok a sľubuje kniežaťu finančnú výpomoc, pokiaľ mu dá jednu zo svojich dcér za ženu. Prvé dve odmietajú, ale Angelina sa nebráni. Peter prosí čerta o radu a ten ho zbavuje jeho čertovského vzhľadu. Peter sa žení s Angelinou. Čert odnáša jej dve sestry. Tak sa Peter stáva skutočným čertovým švagrom.

V tejto rozprávke čert už nehrá rolu škodcu, ale len darcu. Škodcovia sú ľudia, predovšetkým macocha Dorota, vrchný na zámku a desiatnik na vojne. Čert pomáha Petrovi v núdzi a obdarováva ho šťastím v manželstve s kniežacou dcérou. Čert je tu nadprirodzenou inštanciou, na ktorú je možné sa obrátiť, keď je najhoršie. Nie je úžerníkom, ktorý chce vziať človeku to najcennejšie oplátkou za časné blaho, ale ponúka pomerne veľkú odmenu za nepríliš ťažkú službu. Škodcu spravodlivo trestá. Len vďaka čertovmu daru môže Peter konať dobro a nájsť osobné šťastie. Nakoniec sa čert „žení“ so sestrami jeho ženy.

V tomto poňatí sa čert nápadne podobá pohanskému bohu. Má veľkú moc, pomáha, trestá a je človeku po ruke. V rozprávke „Čertův švagr“ sa ľudia prežehnávajú, vzývajú svätých a zdravia sa „Pochválen buď Pán Ježiš Kristus“, ale sú to len prázdne slová a gestá, skutočný Boh mlčí k ľudskému utrpeniu. Na zavolanie odpovedá čert, ktorý rieši hrdinovu situáciu. Ešte sympatickejšie čertov predstavuje filmová verzia tejto rozprávky nazvaná hravo „S čerti nejsou žerty.“ Tu sú čerti darcami aj pomocníkmi, a naviac sú vykreslení so všetkými svojimi roztomilými slabosťami, ktoré ich veľmi približujú ľuďom. Selanka vrcholí vo chvíli, keď si Lucifer odnáša zlú kniežaciu dcéru, ktorá sa v tejto verzii volá Angelína (!), a jeden z čertov uisťuje Petra, že jej „u nich“ (rozumej v pekle) nebude zle.

Vo verzii rozprávky, ktorú spracovala Božena Němcová, sa vyskytujú prvky pripomínajúce dobu, v ktorej sa príbeh odohráva. Dosť výpovedné sú slová Petrovej tety, ktorými reaguje na správu, že Peter utiekol z vojny: „Svätý Ján Nepomucký, čoho sa od teba dočkám!“ Vzhľadom na to, že Ján Nepomucký bol svätorečený v roku 1729 môžeme príbeh datovať do neskoršej doby. Vo vydaní rozprávok Boženy Němcovej z roku 1968 nachádzame ilustrácie Artuša Scheinera. Pri rozprávke „Čertův švagr“ je obrázok znázorňujúci Petra kľačiaceho pri truhle s vecami jeho zosnulej matky. Na zadnej strane veka je rok 1779.

Prečo sa zaoberáme týmito detailmi? Prečo nás zaujíma doba, do ktorej Božena Němcová umiestňuje príbeh mlynárskeho syna Petra? Pretože sa ukazuje, že táto verzia vznikla v dobe, keď sa v Európe vzmáhalo silné protikresťanské hnutie – osvietenstvo. Aj tým si môžeme vysvetliť to, že kresťanské slová a gestá v tejto rozprávke sú úplne vyprázdnené a že miesto Boha zastáva bytosť človeku bližšia – čert. Pritom je zaujímavé, že staršiu verziu rozprávky spracováva barokový autor Grimmelshausen a dáva ju vytlačiť v roku 1670. V nej vystupuje vojak, ktorému sa zjaví zlý duch a ponúka mu peniaze a moc za to, že sa dá do jeho služieb. Vojak si ale vyhradzuje, že služba nesmie ohrozovať jeho dušu. Služba spočíva v tom, že vojak stojí na stráži pri zámku zlého ducha a nesmie sa umývať, ani strihať, ani holiť, ani sa modliť. Vidíme, že v tejto podobe sú v rozprávke ešte zjavné kresťanské rysy.

Čert humanistický a ateistický

Doba osvietenská sa z hľadiska pýchy rozumu vysmievala kresťanstvu a jeho údajným poverám. Čert je pre osvietencov neexistujúcou figúrkou, ktorá preto nemôže naháňať strach. Čerta považuje za výmysel Cirkvi, ktorá ním straší hlúpych sedliakov, aby si nad nimi udržala moc. Ateista Holbach o diablovi doslova píše: „Boh sa bez diabla nezaobíde, strach pred Bohom je často strach pred diablom; to je náboženstvo mnohých pobožných, ktorí bez diabla by nemohli dobre myslieť ani na Boha, ani na kňaza.“ Osvietenstvo z čerta robí smiešnu figúrku, ktorá zaspala svoju dobu a nikto sa jej nebojí. Jediné, čo môže, pokiaľ nechce, aby sa mu ľudia smiali, je opustiť svoju pekelnú kariéru a rozhodnúť sa pre pozemský život.

To vidíme v rozprávke Jana Drdu „Zabudnutý čert“, kde čert zastáva miesto hrdinu. Pekelník Trepifajxl je vyslaný na svet strašiť, ale vzhľadom na to, že o chvíľu nemá koho, začína svoju službu zanedbávať. Jedného dňa sa do polorozpadnutej chalupy, ktorú obýva, nasťahuje baba, ktorá pomaly, ale isto začne čerta civilizovať. Čert sa najskôr bráni, ale pochúťky, ktorými ho baba kŕmi v ňom zlomia jeho čertovskú prirodzenosť. Baba ho oblieka, seká mu chvost a nakoniec ho núti aj pracovať a chodiť medzi ľudí. Čert zabúda na peklo, tak ako peklo zabudlo na neho. Jedného dňa sa ale peklo prihlási a Trepifajxl, ktorý si už zvykol na nové meno Mates, musí ísť pred najvyššieho „Lucipera“.

Vyjde najavo, že prestal strašiť, ulomil si rohy a úplne sa prestal správať ako čert. Je odsúdený pekelným súdom. Vyhadzujú ho z pekla a on sa vracia za svojou babou a svojimi ľudskými priateľmi. Škodcom je v tejto rozprávke samotná inštitúcia pekla, ktorá je prežitkom, ľudia sa jej neboja a čertov ľudí pokúšať už nebaví. Aj pán farár, ktorý káže v kostole o pekle, už nie je „in“, je rovnako zbytočný ako samotné peklo. Šťastie ľudia nachádzajú v prostom pozemskom živote.

Komické alebo zhumanizované postavy čertov nachádzame aj v moderných českých filmových rozprávkach. Ako typický príklad môžeme uviesť bytosť z rozprávky Zdeňka Trošku „Princezna ze mlejna“, ktorú nejde nazvať čertom ani s bohatou dávkou dobrej vôle. Humanisticky pôsobí, naopak, čert v rozprávke Jiřího Strachu „Anděl Páně“.

Anjel, čo zhrešil, je poslaný na zem, aby obrátil aspoň jedného hriešnika, v opačnom prípade sa stane anjelom padlým. Sprevádza ho čert Uriáš. Anjel zdanlivo úlohu nesplní, ale v skutočnosti áno, pretože napraveným hriešnikom je on sám. Táto rozprávka sa vyznačuje dôrazom na to, že nič nie je čiernobiele, čo je znázornené napr. prestupnosťou neba a pekla (čert hrá s anjelom karty), hriešnosťou anjela a sympatiami, ktoré môžu vzbudzovať vtipné čertove glosy. Čert na rozdiel od anjela pozná pozemský život, nežije ako anjel v izolácii a má k ľudom oveľa bližšie. Chybuje snáď len tým, že je príliš skeptický a príliš prízemný.

Potrestaný anjel je zas príliš odtrhnutý od života. Jeho pozemská púť mu prospeje, aby spoznal život na zemi a naučil sa byť chápavý voči hriešnikom. Ťažko by sme si dokázali predstaviť veľavravnejšiu deklaráciu myšlienok sekulárneho humanizmu, aj keď je rozprávka naplnená kresťanskými (značne však deformovanými) symbolmi.

V rozprávke Jana Drdu „Dařbuján a Pandrhola“, ktorá svoj motív čerpá z ľudovej moravskej rozprávky, sa čert vyskytuje len na malý okamih, avšak vo veľmi zvláštnej role – ako reprezentant odmietnutého kresťanského názoru. Baník Dařbuján je chudobný a má množstvo detí. Keď sa mu narodí dvanáste dieťa, vydá sa hľadať pre neho kmotra, pretože touto úlohou nechce zaťažovať svojich susedov baníkov. Najskôr na poliach stretne starca s dlhým bielym fúzom, ktorý mu prezradí, že je sám Pán Boh. Dařbuján ho odmieta, pretože podľa neho nie je Pán Boh spravodlivý, lebo ho nechá žiť v biede a nepotrestá lakomého Pandrholu. Potom stretne postavu v zelenom – samotného čerta. Aj jeho Dařbuján odmieta preto, že nepotrestá Pandrholu. Do tretice stretáva Smrtku, ktorého prijíma, pretože je spravodlivý k chudobným aj bohatým.

V tejto rozprávke nie je nadprirodzeno použité k pozemským cieľom, ako tomu bolo v predchádzajúcich rozprávkach, ale je priamo odmietnuté ako niečo, čo s týmto svetom nemá nič spoločné. Len neúprosná nutnosť smrti je uznaná za reálnu. Za zmienku stojí, ako Dařbuján naloží s darom, ktorý od Smrtku dostane. Uzavrie s ním dohodu, že sa mu zjaví pri lôžku chorého a podľa toho, v akých miestach stojí, Dařbuján spozná, či je choroba vyliečiteľná alebo či chorý speje k smrti. Vďaka tom Dařbuján vyzerá ako zázračný liečiteľ. Keď ochorie lakomý a bezcitný Pandrhola a prosí ho, aby ho vyliečil, rozohráva Dařbuján triedny boj plný odporného vydierania chorého. Materialistický názor sa tu prejavuje v celej svojej nahote.

Čert postmoderný

Zatiaľ čo v prvom diele rozprávky „Čert ví proč“ nájdeme čerta so všetkými pekelnými atribútmi v roli škodcu, na ktorom nie je nič dobré a treba ho poraziť, v druhom diele sa stretávame s čertom, ktorý je súčasťou súkolia nástroja skutočného dobrého diabla – dialektiky. Čert je tu ako predstaviteľ zla antitézou k predstaviteľovi dobra – Bohu. Že ide o dve časti jedného, je zrejmé z toho, že čerta aj Pána Boha hrá ten istý herec s menom skutočne príhodným – Karel Gott.

Spojením tézy s antitézou tak podľa zakladateľa dialektického myslenia Hegla vzniká vyšší celok – syntéza. V tomto prípade pôjde pravdepodobne o čertoboha alebo bohočerta. Kruh je týmto poňatím uzavretý, ďalej už v transformácii klasickej rozprávkovej postavy zájsť nejde. Kde zlo je dobrom a dobro zlom, tam vládne čisté Tao, dialektický materializmus či postmoderna. Tam pre Boha ani diabla nie je miesto. A to nutne musí znamenať koniec rozprávky. Napísať politicky korektnú rozprávku totiž nie je možné.

Záver

V článku sme sa pokúsili ukázať, že postava čerta, ako ju poznáme z rozprávok, je do značnej miery formovaná pohanskými a kresťanskými vplyvmi. Avšak domnievame sa, že klasická postava čerta má s bájnymi pohanskými bytosťami spoločné len vonkajšie atribúty, zatiaľ čo jeho rola a úsilie silne pripomínajú padlých anjelov. V dobe, keď dochádzalo k snahe o potlačenie kresťanstva, sa mení aj rola čerta v rozprávke. Môže nadobúdať podobu boha, ktorý pomôže hrdinovi nájsť šťastie. Takéhoto čerta, ktorého nájdeme v rozprávke „Čertův švagr“, môžeme považovať za odozvu pohanského polyteizmu. Úplne ateistická doba postavy, ktoré sú spojené s kresťanstvom, zosmiešňuje, poľudšťuje alebo úplne zavrhuje. Situácia, v ktorej dochádza k premiešaniu rolí predstaviteľa zla (čerta) a dobra (Pána Boha), je skutočným koncom čerta v rozprávke.