Cenzúra konzervatívcov na amerických sociálnych sieťach. Čo bude nasledovať?

Piotr Relich
14. januára 2021   Spoločnosť

Vďaka rozvoju moderných technológií získali majitelia sociálnych médií do svojich rúk značnú moc. Je však pre spoločnosť prínosom, keď ľudia typu Marka Zuckerberga majú takúto moc k dispozícii a používajú ju na oslabovanie demokracie?

Koncom 19. storočia sa v USA uskutočnil proces monopolizácie ekonomiky, spoločne s týmto procesom súvisel vznik pojmu „lúpežný barón“, ktorý sa dodnes používa a ktorý v minulosti slúžil na označenie magnátov typu Rockefeller alebo Morgan.

„Koncom 90. rokov 19. storočia sa vodcovia najväčších korporácií v Amerike – lúpežní baróni – dali dokopy a stanovili sadzby, ceny (…) stanovili stratégie na potlačenie konkurencie. Dnes sa situácia opakuje, takýmto moderným lúpežným barónom ste vlastne aj Vy“. Takto pozdravil republikánsky senátor Josh Hawley šéfa Facebooku Marka Zuckerberga počas pojednávania vo výbore amerického Senátu.

To, čo sa v USA udialo v posledných dňoch ukázalo, že republikánsky senátor Josh Hawley má pravdu. Donaldovi Trumpovi, súčasnému prezidentovi USA zablokovali používateľské účty Facebook, Twitter, Instagram a Snapchat v rámci presadzovania zvrátenej predstavy slobody slova. Dôvod? Trumpove vystúpenia údajne môžu viesť k „eskalácii násilia“, ktoré zabráni pokojnému odovzdaniu moci Joe Bidenovi.

Show musí pokračovať

Twitter vykonáva na svojej platforme skutočne neprijateľné zásahy a čistky, ktoré porušujú slobodu prejavu a slova. Účty nie sú blokované len Trumpovi, ale už aj všetkým jeho významnejším sympatizantom. Svojvôľu pocítili na svojej koži títo prívrženci Donalda Trumpa: herec Kevin Sorbo, jeho tlačová tajomníčka Sarah Huckabee Sandersová, Mike Pompeo, ale aj libertarián Ron Paul. Ľavicová kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová túto cenzúru schválila slovami: „Konečne sa začala razia proti neonacistom a rebelom.“

To, čo sa momentálne deje v USA, už však nie je kultúrny stret medzi konzervatívcami a liberálmi. Len politicky úplne krátkozraký jedinec nechápe, že tu ide o útok na základné hodnoty a slobody človeka. Presadzuje sa násilne cenzúra, obmedzuje sa sloboda slova a moderuje sa tok informácií v takej miere, že to pripomína až nacistické Nemecko alebo Rusko za Stalina.

Rád by som však upozornil na fakt, že revolúcia je ako vlak, ktorý sa rúti a z ktorého je ťažké vystúpiť. Každý si ešte pamätá na príbeh autorky Harryho Pottera J. K. Rowlingovej, ktorá si dovolila zažartovať na adresu tzv. transgenderovej osoby, čo vyvolalo voči jej osobe vlnu nenávisti a mediálneho prenasledovania na sociálnych sieťach. Neoľavičiari sú ako odtrhnutí z reťaze a za fašistov a nacistov už začali označovať aj ľudí, ktorí majú konzervatívne hodnoty a ctia si hodnoty ako rodina, viera, vlasť, národ, majetok a tradícia. Agresivita liberálov, neomarxistov a progresívcov rastie, čo ju dokáže zastaviť?

Objavujú sa aj ďalšie neprijateľné názory zo strany liberálov a progresívcov. Nepáči sa vám politika Facebooku? Založte si vlastnú sieť. Ale keď sa tak stalo, Trump a jeho prívrženci prešli na sieť Parler, tak ďalší krok zo strany liberálov a progresívcov smeroval okamžite k útoku na Parler, pretože Parler sa stal konkurenciou pre Facebook s jeho predstavami neprijateľnej cenzúry.

V Spojených štátoch na základe americkej Ústavy, že sloboda prejavu umožňuje zverejniť všetko, čo umožňuje základný zákon USA. Parler na rozdiel od Facebooku nevytvára usilovne algoritmy, ktoré sledujú diskusie, hodnotia obsah, na sieti Parler sa nedokážu presadiť udavači, nik z úzadia nemôže moderovať celú diskusiu.

Ukazuje sa, že rovnako ako Facebook, zaujali neprijateľný postoj k Parleru aj spoločnosti Amazon, Apple a Google, porušovanie základnej slobody slova zo svojej strany títo giganti ukrývajú za údajné „nesplnenie štandardov komunity a podnecovanie nenávisti“. Pripomíname, že ani Amazon, ani Apple, ani Google či Facebook takýto postoj nezaujali v prípade radikálnych a nenávistných slovných prejavov prívržencov hnutia Black Lives Matter.

To, čo predvádzajú mediálni giganti, je nielen útokom na slobodu slova, ale aj prejavom nekalej obchodnej súťaže. Arogantné tvrdenia majiteľov týchto gigantov o tom, že Facebook, Amazon či Apple sú súkromnými spoločnosťami a môžu si robiť čo chcú, sú neakceptovateľné a sú v priamom rozpore s protimonopolnými opatreniami prijatými už v 19.storočí.

Poskytovatelia sociálnych médií už nie sú len sprostredkovateľmi výmeny informácii medzi ľuďmi, digitálni magnáti si dnes osobujú právo formovať realitu miliárd ľudí pomocou algoritmov, cenzúry a zhromažďovania neuveriteľného množstva informácií. A nekončí to len v oblasti sociálnych sietí, na rade sú už aj banky, ktoré sú tiež „súkromnými inštitúciami“.

Z USA a Západu prichádzajú čoraz častejšie informácie o svojvoľnom rozhodnutí niekomu odrezať zdroje za nesúhlasné názory, v poslednej dobe sa to opäť stalo napríklad Donaldovi Trumpovi, od ktorého sa odvracia na základe mediálneho tlaku nemecká Deutsche Bank. V Poľsku je známy prípad poľského publicistu Stanisława Michalkiewicza, ktorému na základe mediálneho škandálu odmietli prístup k finančným prostriedkom na jeho účte.

Používatelia inej alternatívy k veľkej platforme sociálnych médií Gab sa sťažujú tiež na blokovanie používania platobných a kreditných kariet Visa. Systém kreditných kariet Stripe v posledných dňoch obmedzil transakcie Donalda Trumpa.

Kam nás to zavedie?

Populárnou témou v kyberpunkovej sci-fi literatúre je vízia sveta, v ktorom dominujú technologické megakorporácie, preberajúce pozíciu národných štátov. Takáto predstava je však nesmierne naivná. Politici určite nedovolia počítačovým odborníkom a ich vizionárskym túžbam presadiť sa v politickom svete. Za fasádou ideologických sloganov o rovnosti, tolerancii a demokracii sa vedie politika, kde nie je mesto na sentiment. Zákaz Trumpa zo strany Twitteru či Facebooku predstavuje nebezpečný precedens. Dnes je to Trump, v budúcnosti to môže byť iný politik. Preto politici v konečnom dôsledku takéto kroky odsudzujú.

Aj keď svetoví politici odmietajú politiku Trumpa, rovnako odmietajú aj aktivity Facebooku, Twitteru či Apple. Mediálnych gigantov podrobili kritike prominentní politici ako Angela Merkelová, Thierry Breton, francúzsky minister financií Bruno Le Maire či minister zdravotníctva Veľkej Británie Matt Hancock. Vyjadrením „znepokojenia“ vyslali prominentní politici majiteľom sociálnych sietí pripomienku, že aj veľké technologické spoločnosti musia poznať, kde je ich miesto v rebríčku spoločnosti.

Negatívne reagovala aj burza. Akcie Twitteru klesli po konflikte s Trumpom o 3,4 miliardy dolárov a to je nepríjemná reč, ktorej dokonale rozumie aj vedenie Twitteru.

V spoločnosti tak čelíme čínskemu modelu novej spoločnosti, v ktorej budú sociálne média zohrávať dôležitú úlohu v podobe nástroja na formovanie súčasnej politiky. Sociálne média sa postupne stávajú dôležitými prvkami v presadzovaní názorov politických elít. V USA sú to Facebook a Twitter, v Číne WeChat a v Rusku VKontakte.

PDF (formát pre tlač)