Celebroval Náš Pán Ježiš Kristus prvú svätú omšu v aramejčine?

Branislav Krasnovský
19. augusta 2021   Cirkev   Liturgia

Prvú svätú omšu slávil Náš Pán na Zelený Štvrtok (Posledná večera) a túto omšu celebroval v aramejskom jazyku. Poslednú večeru vnímajú katolíci ako prvé liturgické slávenie svätej omše.

Poslednú večeru spomínajú všetky synoptické evanjeliá, v týchto evanjeliách sa hovorí o lámaní chleba, čoho dokladom sú aj Skutky apoštolov (Sk 2,42): 42 Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách a v (Mt 26,26–29): 26Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: 28 toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. 29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

Eucharistická modlitba prináša presné znenie slov, ktoré kňaz vyslovuje pri premenení počas svätej omše (existujú štyri formy eucharistickej modlitby).

On večer pred svojím umučením vzal chlieb do svojich svätých a ctihodných rúk, pozdvihol oči k nebu, k tebe, Bohu, svojmu všemohúcemu Otcovi, vzdával ti vďaky a dobrorečil, lámal chlieb a dával svojim učeníkom, hovoriac: VEZMITE A JEDZTE Z NEHO VŠETCI, LEBO TOTO JE MOJE TELO, KTORÉ SA OBETUJE ZA VÁS.

Podobne vzal kalich s vínom, vzdával vďaky a dal ho svojim učeníkom, hovoriac: VEZMITE A PITE Z NEHO VŠETCI, LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS I ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. JE TO KRV NOVEJ A VEČNEJ ZMLUVY. TOTO ROBTE NA MOJU PAMIATKU.

Posledná večera je teda ustanovením Eucharistie, v ktorej sa sprítomňuje Kristus ako Vykupiteľ. V akej reči však náš Pán Ježiš tieto svoje slová predniesol?

Vo Svätej zemi sa v 1. storočí používali tri základné jazyky: aramejčina, gréčtina a hebrejčina. Podľa odborníkov Ježiš hovoril hebrejsky (v synagóge) a aj aramejsky. Hebrejčinu zachovávali v prvom rade farizeji, v hebrejčine bol písaný Starý zákon, hebrejčina však už nebola medzi ľudom rozšírená, po grécky hovorili najmä saduceji. Aramejsky sa pravdepodobne prihováral pán Ježiš Kristus k viacerým apoštolom, pretože tí už mohli mať problémy hebrejčine rozumieť.

Aramejčinu ako liturgický jazyk dnes používa maronitská Cirkev. O maronitskej Cirkvi, maronitskej liturgii už písala na našom portáli Christianitas redaktorka Lucia Laudoniu, jej články si môžete pozrieť tu: http://christianitas.sk/kalich-z-krajiny-cedrov-maronitska-liturgia-pod-lupou-prva-cast/ a tu: http://christianitas.sk/kalich-z-krajiny-cedrov-maronitska-liturgia-pod-lupou-druha-cast/.

Maronitská cirkev je v jednote s Rímom a primárne sa rozvinula najmä v Libanone. Zakladateľom bol svätý Maron, ktorý založil v oblasti medzi Antiochiou a Aleppom prvý maronitský kláštor. Maroniti boli prívržencami Chalcedónskeho koncilu. Od 8. storočia maroniti pôsobili v libanonských horách, kde žili v relatívnej izolácii. Od 12. storočia, kedy bol v Antiochii založený latinský patriarchát, začali rozvíjať kontakty s katolíckou Cirkvou. V roku 1182 ratifikovali formálne svoju jednotu s pápežom, ktorá sa ešte viac prehĺbila po IV. lateránskom koncile.

Maroniti vždy bojovali proti islamu, v roku 1860 však Turci zmasakrovali časť maronitského obyvateľstva v Libanone a najmä v Damasku. Od roku 1944 je Libanon nezávislým štátom, podľa ústavy, iniciovanej Francúzmi majú v Libanone vždy maronitského prezidenta. Maroniti bojovali proti moslimom v občianskej vojne až do roku 1975. Dnes sídli maronitský patriarcha v libanonskom meste Bkerka. Od roku 1584 majú maroniti svoje kolégium aj v Ríme, významné centrá sú aj v Dimane, Antiochii a na Cypre. Väčšie komunity maronitov žijú aj na americkom kontinente, v Európe či v Austrálii.

Katolícka Cirkev si vybrala ako liturgický jazyk latinčinu, komplikovaná aramejčina sa v antickom svete nedokázala presadiť a konkurovať latinčine, ktorou sa dorozumievali všetky národy Rímskej ríše.

Dnes je aramejčina takmer na pokraji zániku. Okrem odborníkov týmto starobylým západosemitským jazykom hovorí už len približne 20-tisíc obyvateľov, moderná hebrejčina však prebrala do svojej slovnej zásoby veľké množstvo aramejských slov. O popularitu aramejčiny sa zaslúžil aj herec a režisér Mel Gibson, ktorý v aramejčine uviedol dobové a biblické dialógy vo svojom známom filme Umučenie Krista.

Na záver pre záujemcov, modlitba Otče náš v aramejčine (s anglickým prekladom):

PDF (formát pre tlač)