Budúci rytier a operný umelec Gustáv Beláček: „V modlitbe sa ponárame do intímnosti chvíle“ (Druhá časť) -

Budúci rytier a operný umelec Gustáv Beláček: „V modlitbe sa ponárame do intímnosti chvíle“ (Druhá časť)


28. februára 2022
  Kultúra  


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

pokračovanie I. časti rozhovoru

Jeho bas je ako víno tečúce zo zvukových fontán nahrávok. Najnovšie aj z dvojalbumu klasických duchovných piesní pre hlas a organ Ave Maria.

Latinské deponentné sloveso recordor, ktoré angličtina prevzala v podobe record (záznam, nahrávka), je jazyková nora, v ktorej spia dve slovné „líšky“: predpona opakovania re- a podstatné meno cor (srdce). Recordari z etymologického hľadiska znamená zapísať si do srdca – a nezabudnúť!

Druhá časť dialógu Gustáva Beláčka s Luciou Laudoniu losuje žreby spomienok zo srdca ako z osudia. Bude reč o antickej dráme, ale neobídeme ani rytierov destilátov, pred talármi ktorých nejedna tvár bledne úžasom.

Gustáv Beláček (1969, Zvolen) zbieral prvé študijné úspechy v Bratislave, pod jeho oceľovo plyšový basbarytón sa však podpísali aj pedagogické ruky svetoznámych sólistov Carla Bergonziho či Ionela Panteu. V opernom fiakri precestoval svet, z Beláčkových vokálno-dramatických koláčov však mohli ochutnať aj návštevníci bratislavského či košického stánku múz. Variatio delectat, zmena obveseľuje a Gustáv Beláček si po návrate z koncertných sál čistí hlavu reštaurovaním starožitností a duchovným zostupom do jaskyne menom história. V kaštieli Kotešová, z ktorého dýcha resurrectio temporis, čerpá inšpiráciu pre vlastný medzinárodný hudobný festival Pro Musica Nostra, ktorý je spevákovým ďalším umeleckým dieťaťom. Ticho kaplnky, ktorú vybudoval v Kotešovej, má však najradšej.

Zdroj: archív G. Beláčka

***

Vaším koníčkom je reštaurátorstvo. Ktorým sakrálnym predmetom, odsúdeným na ukrižovanie na smetisku, ste vrátili noblesu?

Nie som reštaurátor, som nadšenec a možno trochu blázon, ktorý dosť cestoval, videl, kúpil a priviezol torzá krásnych starých vecí vytvorených generáciami, dnes často odsúdenými na zánik. Boli na smetisku, zasypané hlinou, napadnuté červotočom, sekundárne nevhodne osadené (napríklad ako vstup do pivnice), ukradnuté nevieme kde a predané do zberných surovín, predané Rómom…

Vzácnejšie veci som zveril do rúk vyškolených reštaurátorov. Imobiliár a kameň, ktorý mám asi najradšej, som zväčša konzervoval sám. Niektoré kamenné plastiky a torzá som napúšťal aj desaťkrát, tak boli zvetrané a poškodené kyslými dažďami.

Vymeňme teraz kyslý dážď za dážď hudby. Prvé dejstvo Pucciniho Toscy sa odohráva v rímskom chráme Sant’Andrea della Valle, no kaplnku rodu Attavanti, takú dôležitú pre dejovú križovatku tejto opery, by sme v ňom hľadali márne. Je to divadelná illusio poetarum. Máte obľúbený kostol, ktorý Vám prirástol k srdcu?

Ctím si všetky kostoly. Mám rád barokový kostol svätej Alžbety v Bratislave. Obdivujem technický um a vzdušnosť gotických chrámov a oltárov v nich. Cítim silu malých románskych emporových kostolov a viem dlho sedieť pred stredovekými freskami.

Keď som dostal ponuku účinkovať v divadle Maggio Fiorentino vo Florencii, bol to pre mňa veľký dar. Spevácky dar, pretože Líšku Bystroušku (trojdejstvová opera Leoša Janáčka, pozn. red.) dirigoval Seidži Ozawa (japonská legenda medzi dirigentmi, pozn. red.). Druhým darom bola možnosť v priebehu niekoľkých týždňov lepšie spoznať túto klenotnicu svetového umenia.

Bas Gustáva Beláčka hrmel aj počas Hudobného leta v kostole Najsvätejšej Trojice v českom Kukse.
Zdroj: archív G. Beláčka

Keď ste už spomenuli Toscu, vedutu Palazzo Farnese (renesančný rímsky palác, v ktorom sa odohráva druhé dejstvo tohto Pucciniho operného trileru, pozn. red.) mám vystavenú nad pianínom. Za postavu Scarpiu som bol nominovaný na českú Thaliu. V opere Tosca nie je ani takt slabej hudby.

Duchovný strom renesancie zalievala intelektuálna rosa Grékov usadených v Taliansku najmä v dôsledku Ferraro-florentskej cirkevnej únie. Kardinál Bessarion, syn orthodoxnej Byzancie, po konverzii na katolicizmus vytvoril zo svojho rímskeho domova druhé staroveké Atény. Za dverami študovní sa dodnes diskutuje o miere vplyvu byzantských humanistov na dobovú taliansku kultúru, no len málokto z nás si položí otázku, či mal tento grécky živel nejaký vplyv na vznik opery. Teoretici Florentskej Cameraty – ich hudba a myšlienky boli, ako vieme, prvými lastovičkami na nebi operných dejín – antické Grécko milovali. Čo pre Vás znamená antická dráma a antika vôbec?

Obdivujem predovšetkým 14. a 15. storočie, teda u nás gotiku a v Taliansku už renesanciu. Taliani nepoznali gotiku ako štýl, aj svoj názov dostala gotika až neskôr.

Florentská Camerata (združenie intelektuálov a hudobníkov neskorej renesancie zamilovaných do antického umenia, ktorí do dejín hudby zaviedli recitatívny spev – monódiu, pozn. red.) chcela obnoviť antickú drámu a vytvorila operu. Archeologické vykopávky v tomto období vyniesli na povrch skvelé sochy antiky a majstri renesancie, ako napríklad Michelangelo, sa nimi inšpirovali a vytvorili dokonalé diela. Celá renesančná a baroková operná tvorba stavala na antickej dráme (chrbtovou kosťou mnohých operných príbehov sú mytologické motívy, pozn. red.), ale autori po nej neraz siahli aj po roku 1800. Mám veľké medzery v antickej dráme, snáď to ešte nejako dobehnem…

V zajatí operných dlaní z Hoffmannových poviedok na javisku Opery SND so sopranistkou Ľubicou Vargicovou.
Zdroj: archív G. Beláčka

V literatúre sa dočítame, že slovo tragédia pochádza z gréckeho tragoidia, čiže pieseň capa. Nemyslí sa to pejoratívne. Cap mohol byť hlavnou cenou v niektorých starovekých súťažiach poézie a hudby. Ďalším prameňom zrodu tragédie v zmysle theatrum doloris môžu byť kultové spevy pri obetovaní zvierat. Grécky rétor Athenaeus z Naukratidy si však myslel čosi iné. Tragédia je podľa neho dcérou epických piesní pri zbere hrozna. Máte radi víno a vidíte nejakú súvislosť napríklad medzi vínom a operou?

Mám rád víno a uprednostňujem červené. Veľmi ma teší, že vínna kultúra sa za posledné desaťročia dostala aj u nás na úplne inú, omnoho vyššiu úroveň. Pomohli tomu aj rády rytierov vína, ale snáď sa neurazíte, keď po tak erudovanej otázke obrátim odpoveď z vína na kvalitné destiláty. Aby som toho nemal málo, venujem sa kvasom. Ovocie čiastočne dopestujem, čiastočne kupujem.

Konzumácia, kvalita, umenie pálenia destilátov a degustovania, no predovšetkým kultúra a striedmosť sú cieľmi Slovenského Rádu rytierov destilátov, do ktorého som už dva roky čakateľom. Toľko totiž trvá čakacia doba pre adeptov. Hocikto a rýchlo sa do rádu nedostane. A nie je nás veľa, okolo tridsať. Rád má svoju zástavu, všetci máme nádherné taláre, možno krajšie, ako rektori univerzít. Rytieri sa zúčastňujú v porotách ochutnávok, teda sú arbitri degustovania. Veď aj moje meno Gusto v preklade z taliančiny znamená chuť (talianske sloveso pochádza z latinského gustare a gustus, kyvadlo latinského významu však osciluje medzi chuťou ako jedným zo zmyslových darov a túžbou zakúsiť niečo nehmotné, napríklad amorem vitae). Obrad pasovania nových rytierov destilátov bude tento rok prebiehať v kostole svätého Ladislava v Rajci.

Späť k vínu v opere. Víno je v opere veľmi populárne. Víno chváli Don Giovanni… Eccellente Marzemino. Scarpia ponúka Tosce il vino di Spagna, Pedrillo opije Osmina v Mozartovom Únose zo Serrailu… To sú len spomienky, o čom som spieval najčastejšie.

Operná ária je ako hudobná lupa. Fixuje a znásobuje emócie, ktoré voľné oko všedného dňa často marginalizuje a prehliada. Súčasťou talianskej belcantovej tradície, a nielen tej, je preghiera – modlitba zarámovaná v árii. Čím je pre Vás modlitba? Nemám na mysli len tú opernú…

Modlitba je prosba, chválospev a vďaka. Tri silné emócie prepotrebné v každej opere. Človek je úprimný a dušu má otvorenú. Ponárame sa do intímnosti chvíle. Už neviem kedy, ak nie vo chvíľach modlitby, sa máme stať lepšími zbavením sa zlého. Otvorením duše máme byť prístupnejší k ľuďom a konaniu dobra. Oľutovanie lieči.

Beláčkovo nové dvojcédečko očarí aj grafickou stránkou.
Zdroj: archív G. Beláčka

Práve teraz vychádza vo vydavateľstve Pavlík Records môj dvojalbum duchovných piesní, prechádzka stáročiami so sprievodom organu pod názvom Ave Maria. Najstaršia koleda Keď sa Kristus narodil bola zapísaná ešte v roku 1544, najmladšiu skladbu skomponoval pre mňa pán Egon Krák v roku 2019. Na barokovom, romantickom a na súčasnom organe hrajú traja organisti rôznych národností, duetá spievam s Teréziou Kružliakovou-Babjakovou.

Mnohé skladby sú nahrané premiérovo a okrem viacerých zahraničných piesní som uprednostnil aj skvelé Ave Marie slovenských autorov 20. storočia, akými boli Figuš-Bystrý, Kafenda, Trnavský, Móri, Albrecht či Németh-Šamorínsky. Celkovo vyše sto minút hudby. Ťažko by sa nahrávalo bez vzťahu k modlitbe.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024