Budúci pochod za život pod záštitou Panny Márie

Mário Vadás
29. októbra 2019
  Téma mesiaca  

Viac ako 50 000 ľudí vyjadrilo svoj nesúhlas so zabíjaním nenarodených detí na Národnom pochode za život, ktorému by viac svedčal názov Pochod proti potratom, nakoľko málokto vyslovene povie, že je proti životu. Avšak argumentačná politika v nekonfrontačnom štýle, idúca ruka v ruke s neochotou dnešných kresťanov zastať sa toho, čomu v skutočnosti veria (alebo mali by veriť) slávi víťazstvo. Tí bezbranní však víťazstvo neslávili…

Onedlho po pochode boli v parlamente predložené štyri návrhy zákonov, ktoré mohli zlepšiť právnu úpravu v prospech najnevinnejších. Nebudem sa púšťať do siahodlhých analýz prečo ten a onen poslanec nezahlasovali za niektorý z návrhov, skúsenosť z minulých hlasovaní o tejto otázke nám dokazuje, že u drvivej väčšiny poslancov a politických strán ide o politikárčenie, a že oni nemajú osobný interes o schválenie podobného zákona. Situácia naprieč súčasným konzervatívnym politickým spektrom nám ukazuje, že ďalšie návrhy, akokoľvek slabé (aj tie treba vždy podporiť), nebudú pravdepodobne opäť prijaté. Pre malý počet praktizujúcich kresťanských poslancov a pre chýbajúcu formáciu kresťanských voličov, ktorí budú radšej voliť ľavicovo – stredové subjekty starého či nového strihu, budúce hlasovania dopadnú pravdepodobne tak, ako tie posledné.

Človek, ktorému skutočne záleží na ochrane života od počatia, sa cíti ako zbitý, zradený a opustený pes. Nechce sa mu pokračovať v aktivizme, presviedčaní a lobovaní za výsostné práva bezmocného nenarodeného človeka, keď všade vidí nezáujem, neochotu, neschopnosť, a horlivosť väčšej skupiny ľudí vníma iba v deň pochodu. Ale človek musí vydržať viac ako zviera… Má potenciál cnosti, má povinnosť budovať svoju trpezlivosť, už len pre to jedno dieťatko, ktoré si pomyselne píše svoj denník (https://www.christianitas.sk/z-dennika-nenarodeneho-dietata/) a čaká na prvý pohľad a objatie svojej mamy.

Preto sa treba zamyslieť, čo sa môže urobiť naviac alebo inak oproti aktivitám posledných rokov. Kam sa až dá zájsť bez toho, aby sa neprekročila hranica fiktívneho, médiami hľadaného fanatizmu a nehrozila absolútna diskreditácia zo strany médií a liberálnych „kresťanov“, nosiacich vo svojich lícnych vačkoch veľký transparent „inkvizítori“.

Cesta politikárčenia, hľadania spojencov v parlamente, sa ukázala ako neefektívna. Od prvých návrhov a snáh KDH uplynuli už desaťročia. Jedna strana však úpravu zákona nepresadí a nepresadia ju ani dve strany. Avšak v parlamente pôsobí špecifická skupina poslancov, ktorých môžeme nazvať „kresťania“. Sú rozdrobení v rôznych stranách, a radi sa týmto titulom oháňajú obzvlášť pred voľbami. Je na našich vrcholových cirkevných predstaviteľoch, aby pred hlasovaním jasne pomenovali situáciu – ak nezahlasuješ za tento zákon, odopiera sa ti právo pristupovať k svätému prijímaniu. A to je minimálna sankcia. Je pravdepodobné, že s väčšinou tejto skupiny „kresťanov“ to nepohne, ale aspoň sa ukáže kto je kto.

Ďalej by sa politickou cestou dalo niečo získať pred voľbami. Na Slovensku máme asi rekordný počet politických strán, ktoré sa odvolávajú na kresťanstvo, kresťanské korene a tradície. Je úlohou kresťanských elít a pro-life hnutia, aby pred voľbami zistili a prognosticky zanalyzovali, aká je pravdepodobnosť, že poslanci tej ktorej strany budú hlasovať pre prípadný návrh zákona pre obmedzenie potratov. Z toho vyvedené závery by mali byť vodítkom pre kresťanských voličov, ktorú stranu môžu voliť. Rovnako aj pre kňazov a biskupov, ktoré strany sa označia ako nevoliteľné pre katolíkov.

Cirkev sa nemá miešať do politiky“ – my si myslíme, a tradícia Cirkvi nám to potvrdzuje, že Cirkev sa má miešať do politiky, obzvlášť v otázkach, pri ktorých ide o záchranu života mnohých ľudí. Nie je možné, aby toľko kresťanov volilo stranu, ktorej poslanci sa hlasovaní o týchto otázkach ani nezúčastnia, prípadne sa zdržia hlasovania (https://blog.postoj.sk/47442/hlasovanie-potraty-prehladne-o-kazdom-poslancovi).

Toľko môžeme urobiť naviac zo svetskej stránky veci. Lenže človek a ľudské snaženie je nestále, a akokoľvek sa budú zapálení jednotlivci snažiť zvrátiť starý odporný komunistický zákon, faloš a nezáujem budú znižovať úspech ich snaženia. Zostáva ešte posledná možnosť, totiž obrat od antropocentrizmu späť k teocentrizmu. Odovzdať všetku snahu a úsilie pod ochranu našej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie, ktorá nám vo Fatime zanechala jasný odkaz: modlite sa ruženec a majte úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. To sú posledné prostriedky záchrany pre svet, pre vyriešenie najzávažnejších spoločenských problémov súčasnosti. A potraty nie sú iba spoločenským problémom – je to genocída. Genocída vlastných detí.

Nech teda ďalší pochod za život je v znamení Jej Nepoškvrneného Srdca, Jej socha nech je na čele ďalšieho Národného pochodu za život. Zasvätenie a zverenie sa do opatery našej spoločnej Matky by malo byť prioritou organizátorov. Často počúvame, že tieto pochody slúžia aj na oslovenie tej či onej nekresťanskej, nekatolíckej časti spoločnosti, ktorá by mohla zmeniť svoj názor na potraty. Že by sa podobné akcie nemali konať priamo pod patronátom Cirkvi. Antropocentrizmus, zameranie sa na človeka, viera vo veľkosť a rozumnosť človeka… Táto taktika sa však ukazuje, mierne povedané, ako neúčinná.. Samozrejme nielen v tejto otázke, ale aj v iných nebadáme akési vylepšenie človeka po kopernikovskom obrate z teocentrizmu na antropocentrizmus. Dedičný hriech + „Bez Boha je všetko dovolené“ = 20. storočie.  

Opakom hesla: „Bez Boha je všetko dovolené“ je heslo „S Bohom je všetko možné.“ To by nás malo viesť k väčšiemu spoliehaniu sa na Božiu moc a pomoc, ako na ľudskú kvantitu. Snažme sa zapáčiť v prvom rade Bohu, ukážme mu, že našim cieľom je čistá Pravda a On samotný. Alebo neveríme, že Boh je všemohúci? Procesia so Sviatosťou oltárnou cez mesto má väčšiu moc ako bubnovanie státisícov. Boh pracuje potichu, neviditeľne a podľa svojho plánu. Od nás očakáva v prvom rade úplná vernosť, nie masovosť. A zveril nás pod ochranu Panny Márie…

Ďalšou zbraňou, mnohými vysmievanou a podceňovanou, je ruženec. Ružencové ťaženie pred hlasovaním o potratovom zákone sa môže uskutočniť v každej slovenskej farnosti. Môžeme sa inšpirovať aj veľmi vydarenou akciou zo susedného Poľska (https://www.lifenews.sk/14207/masova-ruzencova-kriziacka-vyprava-v-polsku-liberali-zuria), kde vytvorili živú reťaz ľudí modliacich sa ruženec na svojich hraniciach, síce na iný úmysel, ale v plnej odovzdanosti Bohorodičke. Sme schopní zorganizovať čosi podobné aj my na Slovensku?

Foto: ruženec na poľských hraniciach

Aký teda bude budúci pochod za život? Ako dopadnú najbližšie hlasovania o nevinných deťoch? Záleží hlavne na nás, angažovaných katolíkoch, ktorou cestou sa rozhodneme ísť. Máme proti sebe ohromnú silu sekulárnych médií (a tieto média sleduje drvivá väčšina obyvateľstva, ktorá opačný názor počuje zriedkavo), ktoré budú pozorovať každé naše zakopnutie, budú konšpirovať, očierňovať a fabulovať. Urobia všetko pre to, aby neprišlo ku zmene, k revolúcii, ktorú inak hlásajú na každom kroku, a ktorá je jednotiacim znakom liberálov a socialistov. Vedia totiž, že stojíme na strane zmeny opačného rázu – kontrarevolúcie, ktorá slovami de Maistreho nejde v opačnom smere revolúcie, ale je jej opakom. Ak nebudeme zapierať Pravdu a poslúchneme Matku Božiu, máme šancu zvíťaziť. A raz, keď nám budú hlavu zdobiť už šediny, sa pri nás možno pristaví človek, ktorý nám poďakuje, že sa narodil iba vďaka nášmu boju.