Božské materstvo Panny Márie
Plinio Corrêa de Oliveira
11. októbra 2020
Svätec týždňa
Panna Mária korešponduje so všetkými mimoriadnymi milosťami, ktoré dostala, čo z nej robí jedinečné stvorenie vo vesmíre a v ekonomike spásy. Východisko všetkých týchto milostí však spočíva v tom, že bola Matkou nášho Pána Ježiša Krista, čo podľa katolíckej náuky znamená, že je Božou Matkou.
V Božom diele je všetko nuansované a hierarchické. Revolučný duch rád všetko zjednodušuje. Kontrarevolučný duch naopak miluje nuansy vo stvorení a v katolíckej cirkvi. Keď kontrarevolucionár vidí niečo ťažko pochopiteľné, niečo, čo je zjavne v rozpore s pravidlom, ktoré pozná, miluje to, pretože vie, že v Božom diele a v katolíckej cirkvi si nič neprotirečí. Keď sa zdá, že niečo odporuje poriadku, ktorý poznáme, je to tak preto, lebo to v sebe skrýva niečo krajšie ako pravidlo a Boh to pripúšťa, aby nám odhalil iný poriadok reality.
Vlny, ktoré obmývajú piesok na pláži, zanechávajú medzi sebou hladké a žiarivé zrkadlo mokrého piesku. Dieťa, ktoré obdivuje krásu a uniformitu tohto zrkadla, môže byť prekvapené, keď sem-tam nájde vzduchovú bublinu, ktorá sa objaví na jeho sklovitom povrchu. Môže sa mu to zdať čudné, a určite nevie, prečo to tam je. Ale keď vlna ustúpi, tak ide na miesto a rýchlo trochu prehrabne piesok, uvedomí si totiž, že bublina označuje miesto, kde sa nachádza mušľa. Po riadnom preskúmaní sa vysvetlí tento úkaz, a otvorí sa tak mysli ďalšia úroveň skutočnosti, ktora nie je na prvý pohľad viditeľná.
Aké tvrdenie sa môže javiť karteziánskemu a revolučnému duchu absurdnejšie ako pojem Matky Božej? Pre človeka, ktorý nepozná katolícku náuku, sa zdá absurdné, že Boh, večný a čistý duch, má Matku. Komplikácia sa stupňuje, keď si uvedomí, že táto Matka je ľudská bytosť. Ako môže konečný tvor zrodiť Nekonečno? Ako môže niekto v premenlivom čase splodiť Večného? V tvrdení, že Panna Mária je Božou Matkou, existuje veľa zjavných rozporov. Ten, kto sa snaží porozumieť, však pod povrchom nachádza hlbokú a vynikajúcu harmóniu.
Prečo Boh vstúpil do hypostatického spojenia s ľudskou prirodzenosťou namiesto anjelskej? Nebolo by to dokonalejšie? Nie, Boh vykonal svoje hypostatické spojenie s nižším stupňom v hierarchii Stvorenia a urobil niečo úžasnejšie, ako keby to urobil s anjelmi.
V skutočnosti, keby sa rozhodol spojiť s anjelmi, zvýšil by dôstojnosť iba anjelskej prirodzenosti. Namiesto toho zjednotením s ľudskou prirodzenosťou zvýšil dôstojnosť celého Stvorenia. Pretože človek má dušu a podieľa sa na duchovnej dôstojnosti anjelov, ale má aj telo, podieľa sa aj na hmotných kráľovstvách – živočíšnych, rastlinných a minerálnych. Takže Boh tým, že vytvoril hypostatické spojenie ľudskou a nie s anjelskou prirodzenosťou, povýšil celý stvorený vesmír. Zjavná nesúrodosť odhaľuje krajšie a múdrejšie Božie rozhodnutie.
Druhá osoba Božskej Trojice sa rozhodla vteliť do ľudskej prirodzenosti. Ale túžila závisieť na súhlase tej, ktorá mu dala túto prirodzenosť. Keď to urobil, umiestnil Pannu Máriu na najviac privilegované miesto v stvorenej hierarchii, pretože jej súhlasom bol oslávený celý vesmír. Súhlasila, a preto sa stala univerzálnou prostredníčkou medzi Bohom a zvyškom Stvorenia. Stala sa nevyhnutným spojivom medzi racionálnymi tvormi – anjelmi a ľuďmi – a Bohom. Z tohto dôvodu sa správne volá Kráľovná anjelov, Kráľovná všetkých ľudí, Kráľovná vesmíru a Kráľovná neba a zeme.
Raz mi jeden katolík s progresivistickými sklonmi povedal, že u Panny Márie mu záleží iba na tom, že je Božou Matkou, na ničom inom. Pomyslel som si: „Niečo tu nie je v poriadku.“
Bolo to progresívne a revolučné zjednodušenie. Matka Božia je bezpochyby najdôležitejším titulom Panny Márie. Ale pretože Boh mal od večnosti úmysel urobiť ju Božou Matkou, bola pripravená ako Jeho majstrovské dielo Stvorenia. Bola preto najdokonalejším stvorením, aké kedy existovalo, natoľko ušľachtilým, aby Mu dalo ľudskú prirodzenosť, ktorú od nej prijal. Zanedbať všetky ostatné vlastnosti, cnosti a tituly Panny Márie znamená zjednodušiť veci nesprávnym spôsobom.
Strom nie je tvorený iba kmeňom nad zemou, alebo koreňmi pod povrchom zeme. Je to súbor zložený z koreňov, kmeňa, konárov, listov, kvetov a plodov. V Panne Márii by sme mali brať do úvahy každý z rôznych aspektov, ktoré tvoria jej neopísateľnú osobnosť. Katolícky duch si ctí Pannu Máriu majmä pod titulom Matky Božej, ale tiež si uctieva korene, konáre, listy, kvety a plody, ktoré vyrastajú z tohto najpodstatnejšieho kmeňa. To znamená, že by sme ju mali uctievať pod nespočetnými menami, ktoré oprávnene má, z ktorých každé odráža iný aspekt jej poslania, aj keď všetky vyplývajú z jej božského materstva.
Dôležitý bod, ktorý sa týka najmä nás, je ten, že keďže je Božou Matkou, je tiež Matkou všetkých ľudí, a preto je našou Matkou. Jednou z najvzácnejších milostí, ktoré môžeme v súvislosti s oddanosťou k Panne Márii dostať, je, keď s nami blahosklonne nadväzuje vzťah, ktorý je skutočne materinský. Môže sa to stať tisícami rôznych spôsobov.
Niekedy sa ukazuje ako naša Matka, keď nás zachráni pred nebezpečenstvom nezabudnuteľným spôsobom. Inokedy odpúšťa niektoré obzvlášť neodpustiteľné chyby, keď uplatňuje dobrotu, ktorú má iba matka. Odpustenie nebolo ničím zaslúžené, nič nemalo zmierniť trest, zaslúžili sme si Boží hnev. Keďže je však matkou, vstúpila do toho so svojou zvrchovanou mocou a dopriala nám, ako to len matka dokáže. S nežným úsmevom zotrela zlú minulosť a zabudla na ňu.
Panna Mária udeľuje také milosti spôsobom, že často zostávajú v duši viditeľné ako plameň, oheň, ktorý pochádza z Neba a Ducha Svätého, nie pozemský oheň, a už vôbec nie pekelný oheň. V našich dušiach rodí presvedčenie, že sa k nej môžeme uchýliť za každých okolností, aj za tých najneobhájiteľnejších, a že nám znova odpustí, pretože nám otvára dvere milosrdenstva, ktoré nikto nemôže uzavrieť.
My, ktorí bojujeme za obranu svätej cirkvi v súčasnej kríze za vládu Panny Márie a príchod nového kresťanstva, máme u Panny Márie otvorený neobmedzený úver milosrdenstva. Zdalo by sa, že táto pasáž z Apokalypsy by sa dala použiť na opísanie milosrdenstva Panny Márie voči nám:
„Hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť –, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.“ (Zj 3: 8).
Myslím si, že je viac ako legitímne použiť tento opis na náš vzťah s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
