Za prispenia filozofov si svet zostavil anti-náboženstvo, čiastočne podobné kresťanstvu, ale v skutočnosti jemu nemilosrdne nepriateľské (…).(Toto náboženstvo) si vybralo z evanjelia jeho najjasnejšiu stránku: hlásanie útechy, prikázanie vzájomnej lásky. Zostávajú však relatívne zabudnuté tmavšie a hlbšie aspekty o ľudskej prirodzenosti a perspektíve človeka. Je to prirodzené náboženstvo občianskej epochy a Satan ho pohotovo vyzdobil a zdokonalil, aby z neho učinil idol pravdy. J. H. Newman

(Výber z kázania)

Blízke svätorečenie J.H.Newmana má veľa čo povedať aj nám veriacim katolíkom, ktorí žijeme viac ako 100 rokov po jeho smrti na Slovensku. Zatiaľ čo západom už pred desaťročiami nemilosrdne pozametal víchor liberalizmu, na Slovensku sa za ním obzerajú mnohí, najmä duchovní, ktorí si na tomto víchre chcú vybudovať vlastnú popularitu. 

Kým na západe už liberálne hniezda zívajú prázdnotou, zatiaľ čo oázy tradície prekvitajú, u nás sme sa nepriučili a buď liberalizmu nečinne prizeráme, alebo dokonca sa na ňom aktívne podieľame. Tu nám prichádza na pomoc kardinál Newman, keď vo svojom príhovore po prebratí kardinálskeho klobúku nás upozorňuje:
“Desaťročia som bojoval proti liberalizmu v náboženstve. Liberalizmus v náboženskom boji je náuka, podľa ktorej v náboženstve neexistuje pozitívna pravda, ale jedno krédo má rovnakú platnosť ako druhé a toto presvedčenie deň ze dňom získava kredit a silu. Liberalizmus je proti uznaniu akéhokoľvek náboženstva za pravé. Učí, že všetko je nutné tolerovať, pretože vo všetkom sa jedná o otázku názoru.”  (biglietto speech)

Teda každý má svoju pravdu, právo na svoj názor, hoci by bol aj pomýlený. Náboženstvá sú si rovnaké, je jedno či sme kalvíni, katolíci, či nebodaj mohamedáni. Je jedno ako žijeme, dôležité je aby sme boli dobrí, mali sa radi. Veď aj Ježiš nás viedol k láske…. Naši mladí nech chodia na sektárske akcie, pod rúškom toho, že sú schválené katolíckou Cirkvou. Žiaľ, už sa neraz stretneme s tým, že veci ktoré sú v rozpore s Kristovou náukou sa udomácnili už aj u nás na Slovensku a sú schvalované aj kňazmi, žiaľ.

Ak už nie je možné vedieť čo je pravda, tak potom sú si naozaj všetky názory rovnaké. V takom prípade podstata našej viery - snaha o spásu sa stáva bezpredmetnou otázkou. V tom prípade aj kňaz ako taký, už ani nevieme kto je, lebo sme ho zbavili zmyslu jeho existencie - poukazovať ako Kristus na Spásu a sprostredkovať ju prostredníctvom Najsvätejšej obety. V tom prípade sa z omše stane naozaj akési falošné stretnutie spoločenstva, ktorému kňaz už len čisto predsedá. Nuž a keď je tomu tak, tak už je jedno, že ako sa oblečie, alebo čo pri tej liturgii koná, keď ona je už len obyčajným stretnutím a nie Bohom danou požiadavkou úcty k Bohu.

Potom sa z Boha stane naozaj už len akýsi Pohoďák a preto Božie odpustenie bude možné naozaj akokoľvek, akoby Ježiš povedal hriešnici, choď a hreš ďalej, Boh ťa miluje aj tak. Bude to už možné aj v akejkoľvek drevenej chatke, uprostred zástupu, ktorý sa z Pravého Boha vysmieva. Z Boha sa už stane čokoľvek, čo si človek pod týmto pojmom bude chcieť myslieť. Vidíme, že liberalizmus je horší ako rakovina a už sa udomácnil aj u nás… Odstráňme ho aj s koreňmi, kým sa z neho nestane nádor s metastázami po celom organizme…