Blízkovýchodný trojuholník -

Blízkovýchodný trojuholník

Jakub Majewski
6. mája 2021
  Politika

Zdroj: Flickr

Príroda neznáša vákuum. Toto pravidlo sa netýka iba plynov či iných základných prvkov – platí aj v geopolitike. V prípade vákua, ktoré sa v posledných rokoch vytvorilo v srdci Blízkeho východu, môže mať tento proces ďalekosiahle následky.

Jadrom Blízkeho východu je trojuholník, ktorého vrcholy tvoria tri veľké krajiny: Turecko, Irán a Saudská Arábia. Medzi nimi zase leží Libanon, Sýria, Irak, Kuvajt, Jordánsko a Izrael. Okrem Izraela nie je medzi nimi ani jedna silná – a v troch z nich už roky vládne chaos. A tak medzi tromi regionálnymi mocnosťami existuje strategické vákuum.

Sto rokov chaosu

V princípe platí, že región nie je geopoliticky stabilný najmenej sto rokov. V tom čase Veľká Británia a Francúzsko po porážke tureckej Osmanskej ríše si rozdelili medzi sebou jej územia. Veľmociam sa však nikdy nepodarilo stabilizovať svoje blízkovýchodné sféry vplyvu. Z regiónu sa začali rýchlo sťahovať. Mimo juhovýchodného pobrežia Arabského polostrova tento proces v podstate skončil založením Izraela v roku 1948. Odchod Angličanov a Francúzov sa zhodoval so začiatkom studenej vojny. Blízky východ sa stal jednou z arén globálneho boja o vplyv medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Táto rivalita – spojená so zjavnou nestabilitou krajín, ktorých hranice boli nakreslené pravítkom na mape bez ohľadu na miestne pomery, ako aj s vojnami medzi Izraelom a jeho susedmi – spôsobila, že v regióne to ustavične vrelo.

S rozpadom Sovietskeho zväzu sa Spojené štáty usilovali presadiť svoju hegemóniu a novú stabilizáciu situácie. Zatiaľ čo predtým sa americká aktivita v regióne obmedzovala hlavne na finančnú podporu miestnych spojencov, teraz nastal čas vojenských intervencií sústredených do samotného jadra oblasti – do Iraku. Vrcholom týchto intervencií bola invázia v roku 2003, ktorú ťažko nazvať inak ako katastrofou. Zatiaľ čo sa Iračania radovali zo zvrhnutia brutálneho Saddáma Husajna, Američania to vykonali bez akýchkoľvek plánov na povojnovú rekonštrukciu krajiny. Katastrofa spočívala v tom, že bol bleskovo demontovaný celý aparát moci a na udržanie mieru už nezostalo dosť síl.

Portréty iránskych ajjatoláhov – Chomejní a Sajjid Alí Chámeneí
zdroj: Flickr

Výsledok sa dal predvídať: roky chaosu, v ktorých nová „demokratická“ vláda Iraku – vtedy, keď vôbec fungovala – budovala mocenský aparát úplne od nuly, zatiaľ čo v rôznych častiach krajiny sa viac-menej darilo novým ozbrojeným frakciám, proti ktorým bojovali americké vojská. Irak sa stal zápasníckym ringom – a exportérom chaosu. Keď v roku 2011 vypukli v susednej Sýrii nepokoje, boli to ozbrojené skupiny z Iraku, ktoré ich čoskoro zmenili na občiansku vojnu, ktorá trvá dodnes. V priebehu tejto vojny vznikol Islamský štát, ktorý na vrchole svojej moci obsadil rozsiahle územia Sýrie a Iraku a až spoločnými silami Američanov a miestnych spojencov bol horko-ťažko porazený.

V priebehu tridsiatich rokov po prvej vojne s Irakom sa americké jednotky stali trvalou súčasťou scenérie na Blízkom východe. Zoči-voči skromným výsledkom týchto intervencií však Spojené štáty už desaťročie hľadajú východisko z tejto situácie. Aby to dosiahli, čoraz väčšmi prenášajú bremeno aktivít na miestnych spojencov a dokonca na… nepriateľov. V čase, keď sa zdá, že bývalý verný spojenec USA a člen NATO, Turecko, spochybňuje Ameriku, zatiaľ čo otvorený nepriateľ USA, Irán spolu s Amerikou, podporuje irackú vládu, zdá sa, že pojmy ako „spojenec“ a „nepriateľ“ strácajú na význame.

Vákuum sa napĺňa

Američania zničením Iraku a umožnením zničenia Sýrie vytvorili vákuum v srdci Blízkeho východu. Po rokoch zúfalých pokusov o prekonanie tejto geopolitickej priepasti sa zdá, že ďalšia angažovanosť Spojených štátov bude slabnúť, a to bez ohľadu na to, kto bude v Amerike vládnuť. Prázdno spôsobené slabnúcim vplyvom USA začali vypĺňať tri čoraz väčšmi nezávislé regionálne mocnosti – Turecko, Irán a Saudská Arábia. Každá z nich reprezentuje radikálne odlišné záujmy a ambície – a každá z nich má dôvod obávať sa ostatných a bojovať proti ich vplyvu v regióne.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan
zdroj: wikimedia commons

Turecko s významnou kurdskou menšinou si kladie za cieľ eliminovať všetky semená kurdskej štátnosti v Sýrii alebo Iraku, ktoré vníma ako hrozbu pre svoju vlastnú súdržnosť. Erdoganova islamistická vláda zároveň odvolávajúc sa na svoju imperiálnu minulosť vidí šancu znovu získať svoj stratený vplyv a budovať akúsi náhradu za stratenú ríšu.

Irán si zasa kladie za cieľ zabezpečiť nielen svoju vlastnú západnú hranicu, ale ako jediný štát v regióne vyznávajúci šiítsku vetvu islamu chce získať aspoň čiastočnú kontrolu nad susedným Irakom a jeho šiítskou menšinou. Okrem toho, hoci je Irán naďalej v stave nevyhlásenej vojny nielen s Amerikou, ale aj s Izraelom, je ochotný napádať všetkých regionálnych spojencov USA.

V neposlednom rade Saudská Arábia, hoci nemá veľké územné ambície, napriek tomu by chcela, aby ostatné arabské štáty uznali jej vodcovstvo, čo by zvýšilo jej vlastný potenciál, najmä pred nepriateľským Iránom. Zatiaľ čo veľkosť obyvateľstva Iránu a Turecka je približne rovnaká, Saudská Arábia má obyvateľov o takmer dve tretiny menej.

Ambície a konflikty medzi týmito krajinami zatiaľ neprešli do otvorenej vojny, ich priaznivci však už medzi sebou bojujú na miestnych bojiskách – v centre regiónu i na jeho okraji. Irán rozširuje svoj vplyv v Iraku a Turecko v Sýrii. A kde môže Saudská Arábia nájsť spojenca pri príprave na konfrontáciu s Iránom? V susedstve je jedna krajina, ktorá sa bojí Iránu ešte viac ako Saudi, a sama disponuje značnou bojovou silou. Je to Izrael – jediná krajina v regióne, ktorá má jadrové zbrane.

Saudskoarabský princ Mohamed bin Salmán
zdroj: wikimedia commons

Práve v posledných mesiacoch nadviazal Izrael – po prvýkrát vo svojej histórii – plnohodnotné diplomatické vzťahy s emirátmi v Perzskom zálive. Hoci samotní Saudovia sa k tomuto kroku ešte neodhodlali, dá sa predpokladať, že ich menší susedia sa na tom dohodli so svojím väčším susedom. Toto je dôležitý signál. Izrael dlhodobo vyvíjal tlak na Spojené štáty, aby podnikli preventívny útok proti Iránu v obave, že sa Peržania usilujú skonštruovať jadrovú zbraň. Zriekne sa Izrael z dôvodu nezáujmu zo strany Ameriky tejto myšlienky, alebo bude hľadať miestnych spojencov? Možnosť medzipristátia lietadiel v Saudskej Arábii by výrazne uľahčila možný letecký úder Izraela proti Iránu.

Spojenectvo medzi Izraelom a Saudmi je nateraz politickou fikciou. Nepochybne, aj keby sa prijalo rozhodnutie o nadviazaní mierových vzťahov, akákoľvek vojenská spolupráca bude skrývaná – strážcovia Mekky si predsa nemôžu dovoliť otvorene spolupracovať so židovským štátom, ktorý väčšina moslimského sveta odmieta. Ale tam, kde je obojstranný záujem, tam sa nájde aj cesta…

Stabilizácia málo pravdepodobná

K otvorenej vojne ešte dlho nedôjde, alebo vôbec nemusí dôjsť. Možno bude konfrontácia medzi Saudmi a Iránom pokračovať na súčasnej úrovni zástupných bojov v Jemene. Možno však Saudovia spolu s Izraelom zasadia priamy úder. Ak by k nemu došlo, netreba si myslieť, že tretí vrchol trojuholníka, Turecko, zostane pasívny. Ešte nie tak dávno sa zdalo zrejmé, že sekulárne a prozápadné Turecko nemá s Iránom veľa spoločného. Dnes si však, keď sa sekularizmus a prozápadná orientácia Turecka stávajú minulosťou, tým človek nemôže byť istý. Vzostup Saudov by však ohrozil iránsky vplyv v Iraku, aj turecký vplyv v Sýrii. V čase, keď americký vplyv upadá, je isté iba jedno – blízkovýchodný trojuholník ešte dlho nebude stabilným geometrickým útvarom.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024