Blahorečenie sestry Marie Laury Mainettiovej, zavraždenej satanistami

Branislav Krasnovský
30. júna 2020
  Cirkev

Pápež František dňa 19.6.2020 schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky sestry Marie Laury Mainettiovej /civilným menom Teresina Elsa/. Sestra Maria Laura Mainettiová bola známa svojím svätým životom už počas svojho života, zahynula pri satanistickom obrade a Cirkev už dekrétom potvrdila jej mučeníctvo, ktoré bolo motivované nenávisťou k viere.

Maria Laura Mainettiová sa venovala vzdelávaniu, formácii, duchovnému sprevádzaniu dospievajúcich a ich materiálnej pomoci. Žila na severe Talianska v oblasti Sondria, v blízkosti švajčiarskych hraníc, bola predstavenou komunity Kongregácii dcér Kríža.

Zomrela násilnou smrťou vo veku 60 rokov, z vraždy boli usvedčené a odsúdené tri nedospelé satanistky Milena De Giambattista, Veronica Pietrobelli a Ambra Gianasso vo veku 16 a 17 rokov. Jedna zo satanistiek /Ambra Gianasso/ vylákala sestru Máriu Lauru Mainettiovú z kláštora telefonátom, v ktorom tvrdila, že zostala po znásilnení tehotná a potrebuje pomoc, pretože je rozhodnutá ísť na potrat.

Keď sestra prišla na miesto schôdzky do parku Marmitte dei Giganti, satanistky ju omráčili úderom tehly do hlavy a následne jej zasadili 19 bodných rán nožom. Vo výpovedi neskôr uviedli, že išlo o satanistický rituál, „zmluvu krvi”. Chceli bodnúť sestru Mainettiovú 18 krát /666/, v nervozite sa však pomýlili a sestru Mainettioú bodli 19x, čím sa podľa ich slov „celý rituál zničil”. Neskôr pred súdom trojica satanistiek uviedla, že počas vraždenia sa Lária Laura Mainettiová za ne modlila a prosila Boha, aby im odpustil.

Mária Laura Mainettiová

Všetky tri páchateľky už boli z výkonu trestu prepustené, dnes žijú pod zmenenými identitami.  Milena De Giambattista a Veronica Pietrobelli boli odsúdené na 8 rokov a 6 mesiacov, Ambra Gianasso na 12 rokov a 4 mesiace. Ambra Gianasso bola súdom uznaná čiastočne za nepríčetnú a bola jej nariadená aj ústavná liečba. Plný trest si trojica satanistiek neodsedela, Veronica Pietrobelli bola prepustená 4.7.2004, Milena De Giambattista bola prepustená 2.5.2006 a Ambra Gianasso sa na slobodu dostala v decembri 2007.

Francesca Consoliniová, ktorá pripravuje podklady pre blahorečenie sestry Márie Laury Mainettiovej uviedla pre Vatican Insider, že blahorečenie nie je determinované len samotným faktom násilnej smrti za vieru, ale duchovné kvality sestry Márie Laury Mainettiovej sa potvrdili, keď umierala v nemocnici a jej posledné slová zneli „Pane odpusť im”.

Francesca Consoliniová bližšie predstavila sestru Máriu Lauru Mainettiovú. Podľa jej slov išlo o rehoľníčku, ktorá nosila v srdci charizmy Dcér kríža, to znamená úplnú disponovanosť voči chudobným chorým a mladým, ktorých vnímala ako najviac krehkých a nechránených. Francesca Consoliniová mala k dispozícii aj denník sestry Márie Laury Mainettiovej, ktorý dokresľoval jej charakter. Do denníku si napríklad  Mária Laura Mainettiová zapísala: „Boh žije často ukrytý práve v tom ľudsky nie práve najpríjemnejšom bratovi či sestre.” Do denníku si napísala aj prorocké slová, ako keby tušila akým spôsobom sa jej život skončí: „Ochota darovať život sa rodí z tohto neustáleho daru, mučeníctvo nie je faktom samým o sebe, ale korunovaním cesty života.”

Francesca Consoliniová zdôrazňuje v súvislosti so sestrou Máriou Laurou Mainettiovou nasledovné: „To, čo je ešte aj dnes veľmi aktuálne, je myslím výchova, ktorú sestra Maria Laura odovzdávala mládeži, osobitne svojim bývalým žiačkam, ktoré poznala ako deti a s ktorými udržiavala množstvo korešpondencie aj keď už boli dospelé, vydaté, matkami. Učila ich prijať život v rozličných aspektoch s nasadením, pokojom, dôverou v zajtrajšok. Mala veľmi rada mladých a oni ju veľmi milovali, hľadali a nachádzali v nej osobu, ktorá im dávala isté odpovede.”

„Mladí sú častokrát tak trochu rozkolísaní, nerozhodní, nepokojní”. Sestra Mainettiová bola schopná ponúknuť im správne odpovede v jednotlivých chvíľach. Vidieť to v listoch, ktoré sa zhromaždili pre kauzu blahorečenia: mnohí jej písali o radu v čase ťažkostí, niekto preto, že prežíval žiaľ z úmrtia. Vedela vliať dôveru a nasmerovať aj neveriacich smerom k plnosti viery, ako vidno z jedného listu bývalej žiačke: Rob všetko s nadšením, v pokojnej vízii života. Sestra Mária Laura Mainettiová často tvrdila: „Nezáleží na tom, aby sme robili veľkolepé veci, ale tie každodenné maličké veci bez sužovania sa a úzkosti.“

„Jej spolusestry napríklad rozprávali, že večer, keď boli unavené, sa stávalo, že nejaký chudobný človek zaklopal na dvere, a to aj v dosť zúboženom stave. Sestra Maria Laura bola tá prvá, ktorá sa dala do práce. Postarala sa oňho, umyla ho a navarila mu. Keď prišli chudobní, pýtali si ju, až napokon jedna sestra povedala: „Vidím, že máš mnoho kamarátov“. – „Nie, toto je môj Ježiš“, odpovedala jej.“ Svoju službu vykonávala diskrétnym spôsobom, bez toho, aby svojej láske k blížnemu robila reklamu. Mnohí objavili jej osobu až po smrti, aj keď omnoho viac ľudí, vrátane biskupa, farára a spolusestier, ju považovalo za svätú aj počas života.

Alessandro Maggiolini, biskup z Como otvoril dňa 23.10.2005 fázu procesu blahorečenia Márie Laury Mainettiovej v Kolegiálnom kostole svätého Vavrinca v Chiavenne. Žiadosť o začatie procesu blahorečenia bola schválená dňa 20.3.2008. Mária Laura Mainettiová bola označená za mučeníčku, čím sa eliminovala potreba uznania zázraku. Dňa 26.2.2019 exhumovali pozostatky sestry Márie Laury Mainettiovej z chiavenského cintorína a umiestnili ich do Kolegiálneho kostola svätého Vavrinca v Chiavenne.