Biskup Strickland o Cirkvi, vlastnom živote, spoločnosti -

Biskup Strickland o Cirkvi, vlastnom živote, spoločnosti

Matej Gavlák
22. marca 2022
  Cirkev


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Biskup Joseph Strickland vydal v roku 2020 knihu s názvom Light and Leaven: The Challenge of the Laity in the Twenty-First Century (Svetlo a kvas: Výzva katolíkom 21. storočia), dotýkajúcu sa obšírnejšieho množstva tém, ktoré v našej dobe hýbu svetom katolicizmu a katolíckej Cirkvi. My sme sa na biskupove myšlienky pozreli bližšie.

Zdroj: youtube.com

Ako v Rímskej ríši

Biskup Strickland na začiatku svojej knihy upozorňuje, že Cirkev už viac nedisponuje svetskou mocou, čo považuje za zlú vec. „Sme ako kresťania zo starého Ríma“, píše, „ktorí prinášali Ježiša do každého rohu Zeme.“ Podľa biskupa skrátka žijeme v spoločnosti, ktorá je už nielen postkresťanskou, ale, ako uvádza, aj „post-Božou“. Ľudia na kresťanskú pravdu aj katolícke autority reagujú s hnevom a odporom. Ide pritom o prepojené nádoby – ak niet Boha, niet potom ani reálnej autority a nikto nemá právo nič učiť; „ide o morálnu anarchiu“, lamentuje mons. Strickland. Náboženstvo je podľa neho dnes vnímané nie ako oslobodenie od jarma hriechov, ale ako nástroj útlaku. Učenie Cirkvi o manželstve, potratoch, či transgender ideológii je vnímané ako „obmedzujúce“, no v skutočnosti ide o „vskutku škaredú slobodu, ktorá je samou v sebe otroctvom“.

Biskup Strickland tiež prízvukuje, že mnohí moderní eko-aktivisti v skrytosti – a niekedy aj otvorene – považujú ľudstvo za „vírus na planéte“. Bez Boha je však svet pustatinou. Žijeme v dobe, kedy si myslíme, že my ľudia sme Bohom, sme presvedčení, že všetko dokážeme kontrolovať a všetko ovládať. Podobnú dobu sme tu už kedysi mali. Texaský biskup ďalej uvádza:

Vnímame podobnosti medzi našou dobou a dobou starovekého sveta, kedy sa narodil aj Kristus. V Rímskom impériu si cisári mysleli, že sú bohmi. Tiež tam existovali potraty a vraždenie novorodeniatok. Existovali tam prapodivné sexuálne praktiky. Všimnite si, ako sa Rímske impérium rýchlo zlomilo a o dvadsať storočí neskôr sme aj my v podobnom bode zlomu a v podobnom popieraní Boha a Jeho vlády nad nami.

Toto sa prejavuje aj v celkovej nedôvere voči predstaviteľom Cirkvi zo strany laickej verejnosti. Mons. Strickland spomína, ako ho v supermarkete zastavil nejaký človek a povedal mu, že je predstaviteľom „najskorumpovanejšej inštitúcie na svete“. On sám s tým nesúhlasí, no myslí si, že kvôli škandálom bola „oslabená moc učenia a svedectva; toho učenia a svedectva, ktoré majú viesť ku spáse duší“. Cirkev sa dnes podľa neho tiež stala príliš svetskou a mala by sa inšpirovať aj biskupmi a pápežmi dôb minulých. Veľa zla, ktoré sa dnes vo svete deje, pripisuje z tohto dôvodu aj na vrub Cirkvi.

Keď som sa stal biskupom, (zistil som, že) modelom bolo manažovať diecézu ako manažér. Modelom bolo – „aplikuj tieto programy, dohliadaj na rozpočet, príď s nejakými skvelými nápadmi, buď dobrým komunikátorom, a áno, mimochodom, aj sa pomodli.“ Namiesto toho sa treba najprv modliť, modliť a modliť, a až potom manažovať.

Latinská omša

V ďalšej časti svojej knihy spomína biskup Strickland na niektoré udalosti zo svojej minulosti. O odstúpení pápeža Benedikta XVI. vo februári 2013 napríklad napísal:

Bol som jedným z posledných biskupov menovaných pápežom Benediktom. Jeho rezignácia bola pre mňa ako jeden z tých momentov, akými boli teroristické útoky na dvojičky či zavraždenie Kennedyho – pamätám si presne, kde som bol, kde som stál a kto mi to povedal.“

Pripravoval som práve rannú omšu, keď mi môj diakon oznámil, že pápež rezignoval. „Čo? Pápeži nerezignujú, to musí byť nejaká falošná správa“, pomyslel som si. Samozrejme, bola to pravda.

Korupcia – a to aj v Cirkvi – sa podľa neho dotýka troch oblastí: sexuality, peňazí a moci. Všetky tieto tri veci sa prepájali v zosadenom kardinálovi McCarrickovi, ktorý „bol schopný, bohatý a mocný: mal v sebe príliš veľa zo sveta“. Strickland ďalej uvažuje, že „nemôžete byť McCarrickom a naozaj veriť v Cirkev a kňazské poslanie“. Uisťuje však, že, ako nám bolo sľúbené, peklo Cirkev nikdy neporazí a prízvukuje, že všetci sme povolávaní k svätosti.

Biskup upozorňuje kňazov, že majú veriacich viesť predovšetkým k úcte k Svätej Eucharistii. Rovnako tak nesmú byť stredobodom omše kňazi, ale Kristus samotný. Z tohto dôvodu má vo veľkej úcte latinskú omšu, ktorú si obľúbil. „Svätostánok musí mať prominentné miesto,“ píše biskup, „pretože v príliš veľa kostoloch doslova potrebujete mapu, aby ste našli Svätostánok. Ak nie je liturgia orientovaná na Boha – potom nedáva ľuďom žiadne ovocie.“ Osobnú oddanosť a úctu k Panne Márii či Božskému Srdcu Ježišovmu považuje za súčasť katolíckej spirituality.

Biskup tiež uvádza, ako ho ľudia prosia, aby im „nevnucoval“ latinskú omšu, pretože jej nerozumejú. „Myslia si,“ píše, „že II. vatikánsky koncil jej dal stopku, ale dokumenty II. vatikánskeho koncilu vlastne hovoria, žeby mala byť zachovaná.“ Uvoľňovanie morálnych princípov podľa neho viedlo k duchu relativizmu, kedy sa všetky nápady či životné štýly kládli na rovnakú úroveň. „Už viac neexistovala skutočná pravda, skutočný hriech. V takom prípade – prečo vôbec zostať katolíkom?“ Táto kríza straty morálneho aj duchovného kompasu zasahuje aj tie najdôležitejšie učenia katolicizmu:

Je to smutné, no katolíci dnes sú rozdelení aj v tých najzákladnejších otázkach. V príliš veľa farnostiach sa nekladie dostatočný dôraz na vieru v reálnu prítomnosť – a síce, že Pán vesmíru, Ježiš Kristus, ktorý zomrel na kríži, no tretieho dňa vstal z mŕtvych, je skutočne prítomný v niečom, čo sa našim zmyslom javí ako posvätený chlieb a víno. Azda nepopierajú reálnu prítomnosť, ale ani ju nezmieňujú, či nejdú do dostatočnej hĺbky tohto učenia.“

Mons. Strickland upozorňuje, že nie je možné privádzať ku viere farnosti, ktoré nie sú koncentrované okolo Eucharistie – v takých chýba potrebná jednota. Pridáva tiež príklad z bežného života – ak robíte v nejakej automobilke a neveríte v jej produkty, potom spoločnosť trpí. Sme podľa neho príliš skeptickí voči nadprirodzeným pravdám a tie by mali byť viac vysvetľované a viac by sme ich mali prijímať.

Manželom

Odpoveďou na krízu viery je podľa biskupa žiť svoju vieru a vyhľadávať svätosť. Veľkú váhu tu má manželstvo. „Manželstvo znamená, že muž prináša, čo žena nemôže a žena prináša, čo muž nemôže,“ vysvetľuje mons. Strickland. „Toto vytvára rodinu – vytvára príležitosť pre deti, aby mohli rásť v zdravom prostredí… To je rodina, domáca cirkev.“ Ženám radí, aby mali v sebe Božieho ducha a odolali pokušeniu mať moc nad manželom.

Známy biskup z Texasu ďalej píše, že na hlásanie pravdy treba odvahu a neraz dokonca i obetu. U mnohých katolíkov vníma tendenciu svet príliš zavrhovať.

Sexuálna revolúcia zasiahla spoločnosť veľmi ťažko… Aby sme túto škodu napravili, musíme začať pomáhať ľuďom skutočne žiť to, čo manželstvo je, pretože manželstvo je jediné miesto, kde je sexuálny život vedený správnym životom.“

Potrat ďalej označuje ako „vraždu najodpornejšieho druhu“.

Memento mori

Biskup Strickland upozorňuje, že satan a démoni sú skutočne existujúce bytosti. Prehrali, lebo boli porazení Ježišom – ale naozaj existujú a „chcú nám ubližovať a viesť nás k hriechu“. Smutne uznáva, že Cirkev bola škandálmi zrazená na kolená, ale to nič nemení na tom, že víťazom v osudovom súboji je Ježiš. Vníma ju ako postavenú na hlavu a zdá sa mu, akoby zišla zo svojich koľají. „Niektorí vidia Cirkev ako sociálnu inštitúciu“, uvádza texaský prelát, „ale ja nechcem patriť do klubu aktivistickej organizácie – ja chcem nasledovať Krista.“ Ježiša Krista vníma ako odpoveď na všetky problémy sveta.

Žijeme vo svete, kde každý kričí, že mu nikto nemá vnucovať „svoju“ pravdu, avšak biskup upozorňuje, že našou povinnosťou ako katolíkov je ohlasovať pravdu. Či už ju niekto príjme, alebo nie, to už nie je v našich rukách. Relativizmu už je všade príliš veľa. Dotkol sa aj témy apokalypsy, nad ktorou by sme podľa neho nemali neustále dumať, ale, ako píše:

Mnísi zvykli hovorievať „memento mori“, čiže „pamätaj na smrť“. Je to zaiste alarmujúca myšlienka a zrejme preto o nej v dnešných kostoloch nepočuť. Ale je to tradičná perspektíva Cirkvi, nejde teda o niečo deprimujúce či temné. Znamená to len byť pripravený a uvedomovať si, že tento náš domov je iba dočasný. Sme na ceste niekam inam, na miesto, ktoré je večné, do nášho skutočného domova.“

Napriek tomu by sme sa podľa mons. Stricklanda nemali báť – veď všetka moc na Nebi AJ na Zemi bola daná Ježišovi Kristovi – a to nás má posilňovať. Na záver pastier upozorňuje, žeby si moderný človek mal vziať príklad aj z mučeníkov, ktorí „nezomreli preto, žeby mali silné osobné náboženské presvedčenie“, ale preto, že poznali, čo je pravda a bolo pre nich nemožné ju zaprieť.

Potrebujeme ľudí ochotných aj zomrieť za pravdu, ktorú Cirkev ohlasuje. Niektorí možno naozaj prelejú svoju krv, ako sa to už deje na mnohých miestach vo svete.“

Biskup však súčasne upozorňuje, že jedného dňa každý z nás tak či tak zomrie, a preto je správne mať život usporiadaný pre večnosť.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT