Biskup Barron označil Lennonovu pieseň Imagine za jednu z najhorších pop-piesní v histórii

30. júla 2021   Krátke správy

Otvorenie olympijských hier v Tokiu, pri ktorom znela jedna z najgýčovejších a najsentimentálnejších odrhovačiek všetkých „slniečkárov“, nad ktorou ohŕňali nos v 70. rokoch ešte aj Lennonovi rockoví kolegovia a spolutrýznitelia gitár, sa vďaka svojmu prihlúplemu textu, ktorý pripomína blúznenia stredovekých sektárov, kombinované s infantilnosťou a pokrytectvom Jeana Jacquesa Rousseaua, stala predmetom reakcie biskupa Roberta Barrona, pomocného biskupa v Los Angeles.

Vo fejtóne pre New York Post, Barron komentoval použitie Lennonovho voľnomyšlienkárskeho kréda, na zahájení OH nasledovne: „Počas otváracieho ceremoniálu olympiády v Tokiu zaznela jedna z najhorších piesní popových piesní všetkých čias. Hovorím o piesní Imagine od Johna Lennona, spievanej mohutným chórom a záplavou popových hviezd.“

Biskup uviedol, že nemá na mysli hudobnú stránku piesne, ale za problematický považuje text, ktorý: „je vstupenkou do morálneho a politického chaosu.“

Podľa neho vzbudzujú údiv už prvé slová, v ktorých je poslucháč vyzývaný, aby si (radostne) predstavil, že neexistuje Nebo ani Peklo a všetci ľudia žijú len pre dnešný deň. Podľa biskupa: „povedať, že neexistuje Nebo ani Peklo, to znamená povedať, že neexistuje absolútne kritérium dobra a zla, že neexistuje spôsob ako zmysluplne určiť hranicu medzi dobrom a zlom, že neexistuje žiadne pravidlo, okrem subjektívneho.“

Lennonom kýžený „život len pre dnešok“, je podľa biskupa zvrátená a nerealizovateľná utópia. Život, ktorý sa zaoberá len pozemským šťastím a pokúša sa vytvoriť raj na zemi, skončil podľa neho vždy katastrofou. Akonáhle sa domnievame, že sa nám podarí vytvoriť raj na zemi: „ako sa o to snažilo množstvo revolucionárov a vizionárov za posledných 200 rokov, vtedy v skutočnosti vytvárame niečo, čo viac pripomína peklo na Zemi.“

Ďalšie pasáže Lennonovho text, v ktorých sa rozplýva nad predstavou, že neexistujú národy, krajiny (štáty) a dokonca ani žiadne náboženstvo považuje biskup za ešte naivnejšie a rovnako škodlivé. Blúznenie o svete bez národov, považuje biskup za „snahu o likvidáciu rôznorodosti ľudí. Nie je nič zlého v existencii rozličných štátov, a niekedy treba bojovať a umierať za svoju vlasť, keď je nespravodlivo ohrozená.“

„Blúznenie o živote bez náboženstva je ešte horšie. Už najmenej tri storočia tvrdia sekularisti, že náboženstvá sú príčinou väčšiny našich konfliktov. Objektívne bádanie však ukázalo, že len okolo 6 % všetkých vojen, o ktorých máme záznamy, boli spôsobené priamo kvôli náboženstvu. Omnoho viac konfliktné sa ukázali ekonomická rivalita, nacionalizmus, rasové spory, koloniálne konflikty a predovšetkým – ateistické ideológie.“

Najtrápnejšie podľa biskupa je, keď mediálne hviezdy v Tokiu vyspevujú zborovo Lennonov text, v ktorom vyzýva, aby si poslucháč radostne predstavil, že neexistuje žiadny majetok (že nemá žiaden majetok), čo vyznievalo dokonale komicky (a odporne pokrytecky) už u milionára Lennona, ktorý odišiel do USA, podľa vlastného priznania, kvôli vysokým daniam v Spojenom kráľovstve. Biskup sarkasticky píše, že sa môžeme pozastaviť nad touto rezignáciou na majetok a súkromné vlastníctvo, spievanou mediálnymi hviezdami a potentátmi, ktorí sú živým popretím toho čo spievajú.

Nakoniec sa biskup pýta, či je možné snívať o nejakom „ľudskom bratstve“ a domnieva sa, že snívať o tom môžeme. Treba však doplniť jeden logický fakt, že skutočné bratstvo ľudí môže existovať len vtedy, keď má základ v jednote s Otcom. Skutočné bratstvo vyplýva z nášho spoločného zdroja, ktorý máme ako ľudia stvorení na Boží obraz, v našom Nebeskom Otcovi. Tam, kde je popieraný Boh a náboženstvo, tam sa stane bratstvo len fikciou.

BM

PDF (formát pre tlač)