Bielorusko a Slovensko: Odlišný prístup ku koronavírusu, zatvoreniu kostolov, povinnému testovaniu a vakcinácii obyvateľstva


27. mája 2021
  Spoločnosť  

V septembri minulého roku 2020 sme sa v poľskom Zawoji stretli na katolíckej konferencii s bieloruským kolegom a katolíckym aktivistom Aleksandrom Stralcovom–Karwackim, ktorý sa vtedy s nami podelil o informácie ohľadom bieloruských protestov proti Lukašenkovi. Záujemcovia si môžu spomenutý článok pripomenúť tu: https://www.christianitas.sk/rozhovor-napate-udalosti-v-bielorusku-z-pohladu-bieloruskeho-katolika/

Aleksander Stralcov–Karwacki
zdroj: redakcia Christianitas.sk

Dnes sme sa s Aleksandrom opäť stretli a porozprávali sme sa o témach, ktoré hýbu Bieloruskom i Slovenskom, najmä v súvislosti s koronavírusom, situáciou Cirkvi počas pandémie či vakcinácie obyvateľstva.

Koronavírus sa už minulý rok stal často pertraktovanou témou v spoločnosti. Ako prežívajú pandémiu koronavírusu Bielorusi a aký mala a má pandémia koronavírusu dopad na bieloruskú spoločnosť? Keď som pred mesiacmi čítal bieloruské noviny, zaujali ma tvrdenia prezidenta Lukašenka, podľa ktorého je pandémia koronavírusu zveličovaná najmä farmaceutickými firmami a politikmi Západu, snažiacimi sa oklieštiť slobodu svojich občanov a finančne sa na výrobe vakcín obohatiť. Ak si správne, pamätám prezident Lukašenko hovoril o tom, že koronavírus je len akási obdoba chrípky, pomáhajú naň vodka, sauna, práca v záhradke, hokej a pohyb na čerstvom vzduchu, v najhoršom prípade antibiotiká…

Áno, približne v takomto duchu sa prezident Lukašenko vtedy vyjadril. Problémom však je skutočnosť, že nie všetci Bielorusi Lukašenkovi veria. Bielorusko nie je informačne uzavretá spoločnosť ako napríklad Čína, ľudia si môžu dohľadať informácie aj mimo bieloruského priestoru, čítajú európsku či americkú tlač a dokážu si spraviť vlastný názor. Keď Bielorusi vidia, že Európa či USA vnímajú situáciu vážne a prijímajú rázne obmedzujúce opatrenia, kladú si otázku, či ich náhodou Lukašenko svojím benevolentným prístupom neohrozuje. Rovnako aj Bielorusi, ktorí sa orientujú viac na Rusko ako na Západ a ktorí čítajú ruskú tlač, sa mohli presvedčiť, že ani Rusi neberú tému koronavírusu úplne na ľahkú váhu.

Náš slovenský bývalý premiér Matovič bral naopak tému koronavírusu nesmierne vážne. Presadil celoplošné testovanie slovenského obyvateľstva, ktorého sa museli zúčastniť zdraví aj chorí občania. Podľa Matovičových kritikov bol dôvod prozaický, údajne nakúpil spolu s blízkymi ľuďmi množstvo testov, na predaji ktorých sa finančne obohatil. Pritom expremiér Matovič práve testy a povinné testovanie označil za „atómovú bombu v boji proti koronavírusu“…

Na Slovensku ste chodili povinne na testy, bez ohľadu na to, či ľudia boli chorí alebo zdraví, len na základe nariadení premiéra a vláda s tým súhlasila? Keby sa to Lukašenko dozvedel, asi by ho prekvapilo, akú mal Matovič moc. Lukašenko je však skúsený politický pragmatik a k takémuto kroku ako Matovič by neprikročil, pretože vie, že by mu to v konečnom dôsledku v bieloruskej spoločnosti výrazne znížilo politický rating.

V Bielorusku na testovanie chodili len obyvatelia, ktorí boli chorí a ktorí chceli mať istotu, či majú koronavírus, alebo nie. Chorých bolo dosť, obvodní lekári však normálne pracovali, rovnako ako nemocnice. Chorí dostali aj v nemocniciach adekvátnu starostlivosť, nemocnice nekolabovali aj keď sa v najhoršom období, na prelome zimy a jari 2021 niektoré lekárske zákroky presúvali na iné termíny.

Mali ste v Bielorusku aj lockdown, ktorý by ochromil celú spoločnosť a pri ktorom by nemohli Bielorusi vychádzať von zo svojich domovov a obmedzila by sa im možnosť pracovať, práca by sa podmieňovala negatívnym testom na koronavírus, pričom zamestnávateľom by v prípade neuposlúchnutia nariadení vlády a premiéra hrozili značné finančné tresty?

Niečo podobné sme v Bielorusku nemali. V Bielorusku sme síce mali jednoduché obmedzujúce opatrenia, ale život štátu sa nezastavil, rovnako ako sa nezastavila ani zdravotná starostlivosť. Testovanie zdravých ľudí nedáva žiadnu logiku. Veď mestská doprava bola odborníkmi vnímaná ako miesto, kde sa dalo ľahko nakaziť, v Bielorusku ľudia v doprave, obchodoch či reštauráciach nosili rúška, v reštauráciach sa každé približne 3 hodiny vykonávala dezinfekcia, nič sa nezatváralo… A zdraví ľudia pri testovaní spoločne s chorými ľuďmi v uzavretom interiéri, tam predsa hrozí vysoké riziko nákazy. Ani tomu ráznemu lockdownu na Slovensku celkom nerozumiem…

Myšlienka lockdownu sa zrodila v hlave nášho expremiéra Matoviča, takže bežný človek tomu naozaj rozumieť nemôže. A ľudia sa samozrejme netestovali v uzavretých interiéroch, ale počas celej zimy v exteriéri, odberné strediská boli v väčšinou v unimobunkách v parkoch, alebo na parkoviskách. A teraz rezonuje ďalšia moja otázka – kto je teda väčšia intelektuálna kapacita – Lukašenko so svojou navrhovanou profylaxiou voči koronavírusu v podobe hokeja, vodky, sauny a pohybu na čerstvom vzduchu alebo náš expremiér s tvrdo presadeným likvidačným lockdownom spoločnosti, povinným testovaním celej spoločnosti – atómovou bombou proti koronavírusu?

Ťažko je mi odpovedať, možno to tak váš bývalý premiér Matovič nemyslel. Ale asi budem pánovi Matovičovi venovať väčšiu pozornosť, netušil som, že v strednej Európe žije v radoch politikov takáto zaujímavá osoba…

Ako to vyzerá v Bielorusku s vakcináciou obyvateľstva, aké majú Bielorusi možnosti? Sú prívržencami vakcinácie alebo vakcináciu skôr odmietajú?

Na túto otázku nie je ľahké odpovedať. V prvom rade je v Bielorusku proces vakcinácie obyvateľstva na samom začiatku. K dispozícii sú dve vakcíny – ruský Sputnik V a čínska vakcína Sinopharm, iné možnosti nie sú.

V médiách sa koronavírusu nevenovala širšia pozornosť, ľudia sa sami pýtali u obvodných lekárov, alebo u odborníkov. A všetko záviselo od ich rozhodnutia. Ľudia, ktorí sa cítia ohrození, určite budú hľadať možnosť ako sa zaočkovať, a ľahší prístup budú mať k Sputniku V. Aj preto, lebo Lukašenko sa po skončení vlny koronavírusu nechal počuť, že Sputnik V sa bude vyrábať aj v Bielorusku.

Bielorusi, ktorí sú presvedčení, že politické elity nehrajú s obyvateľstvom čistú hru, a pomocou vakcinácie sa chcú len obohatiť či dokonca, podľa niektorých konšpirátorov sú pripravení vakcináciou vyhubiť 90 % svetovej populácie, budú vakcináciu samozrejme odmietať.

Ja osobne ako katolík vakcináciu odmietam, hlavným dôvodom je skutočnosť, že vakcíny nepovažujem za eticky prijateľné (bunkové línie z potratených detí).

Posledný súbor otázok sa bude týkať pôsobenia katolíckej Cirkvi v Bielorusku. Ako prežila katolícka Cirkev pandémiu, zavreli sa v Bielorusku kostoly, pristúpilo sa k podávaniu Eucharistie z hygienických dôvodov na ruku, odstránila sa svätená voda, katolícki biskupi vychádzali štátu prehnane v ústrety pri obmedzovaní alebo zakazovaní bohoslužieb, obmedzili sa cirkevné pohreby, spovede, svadby? A čo prípadné miništrovanie dievčat?

Na začiatok by som rád zdôraznil, že ani u pravoslávnych a ani u katolíkov sa chrámy kvôli koronavírusu nezavreli. Ak veriaci chceli, dodržiavali v chrámoch medzi sebou vzdialenosti, tí ktorí chceli, nosili rúška.

Na Veľkú noc/Paschu sa pripravila možnosť sláviť Sväté omše/bohoslužby aj v exteriéri, v prípade žeby sa veriaci cítili ohrození. Drvivá väčšina Svätých omší/bohoslužieb sa však uskutočnila vo vnútri chrámov. Pravoslávni i katolícki biskupi vydali dišpenz pre veriacich, ktorí by sa obávali nákazy koronavírusom. Veriaci v prípade obáv o svoje zdravie nemuseli ísť do chrámu, stačilo, aby si Svätú omšu/bohoslužbu pozreli v médiach a Eucharistiu prijali individuálne. Miništrovanie dievčat sa v Bielorusku nepraktizuje.

Katolíci majú v Bielorusku inakšiu pozíciu ako pravoslávni, pretože neexistuje konkordát medzi katolíckou Cirkvou a Bieloruskom, ktorý by sa týkal napríklad otázky financovania Cirkvi.

Pravoslávna Cirkev má zmluvu so štátom, pravoslávni duchovní sú štátom platení, takže sú viac závislí od štátu. Katolíci v Bielorusku sú závislí na financiách zo zahraničia, najmä z Vatikánu a z Nemecka, Rakúska či Poľska. Bieloruská Cirkev je teda závislá na príspevkoch donorov zo zahraničia a na zbierkach, ktoré sa vyzbierajú medzi veriacimi.

V Bielorusku sa podáva Eucharistia veriacim priamo do úst, je samozrejmosťou, že ľudia, ktorí nemajú zdravotné problémy prijímajú pokľačiačky. Objavuje sa už aj možnosť podávania Eucharistie na ruku, vo väčšine prípadov však ide o vyjdenie v ústrety cudzincom, podávanie Eucharistie na ruku je v Bielorusku medzi katolíkmi okrajovou záležitosťou.

Priznám sa, že ja sa podrobnejšie tejto téme nevenujem. Som členom tradičného katolíckeho spoločenstva, máme vlastných kňazov a sám dávam prednosť tradičnej Tridentskej omši „v latinčine a ad orientem“, ktorá má svoju nezameniteľnú duchovnú krásu a silu.

Ďakujeme za rozhovor.

Niet za čo.

Za redakciu Christianitas.sk sa pýtali M. Gavlák a B. Krasnovský.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!