Belgický biskup Bonny je pobúrený zákazom požehnávania homosexuálnych párov

Branislav Krasnovský
23. marca 2021   Cirkev   LGBT

Nie je to tak dávno, čo uzrelo svetlo sveta nariadenie vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, že nemožno požehnávať homosexuálne zväzky. Informovali sme o tom na portáli Christianitas tu – http://christianitas.sk/kongregacia-pre-nauku-viery-nemozno-pozehnavat-homosexualne-zvazky/.

A takisto to nebolo tak dávno, čo sa nechalo počuť približne 300 progresívnych, modernistických a liberálnych kňazov z Rakúska(pfarrer initiative), že odmietajú nariadenie vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, pričom okamžite uviedli, že budú spomenuté nariadenie Kongregácie ignorovať a homosexuálom budú ďalej požehnávať. Informovali sme o tom tu – http://christianitas.sk/knazi-a-diakoni-tvrdia-ze-pri-bohosluzbach-budu-pokracovat-v-slaveni-bozieho-pozehnania-homosexualnej-lasky/.

V Rakúsku sa netreba ani uvedenému vývoju čudovať, veď vo viedenskom Dóme sv. Štefana, skrátene aj u nás známom v jeho nemeckej forme ako Stephansdom, nechal už tretíkrát modernistický, liberálny a progresívny kardinál Christoph Schönborn vystupovať v blasfemickej a nechutnej šou transvestitu Conchitu Wurst, čo vyvolalo nielen vlnu znechutenia, ale aj vlnu výraznej kritiky, namierenej voči kardinálovi Schönbornovi a spol., zo strany normálnych katolíkov so zdravým rozumom a zmyslom pre morálku.

Kardinál Schönborn dovolí opäť v Stephansdome vystupovať pánovi Conchite Wurst, ako tomu bolo v minulý rok. V prípade šírenia pandémie koronavírusu sa však môže stať, že šou pána Wurst bude prístupná len online a s rúškom na tvári. Je však celkom možné, že obmedzenia ohľadne rúška, ktoré platia pre rakúskych kňazov pri slávení svätej omše, nebudú môcť obmedzovať blasfemického transvestitu a jeho pseudoumelecké kreácie.

Zákaz požehnávania homosexuálnych párov však v posledných dňoch stihol pobúriť už aj ďalšieho vysokého cirkevného predstaviteľa. Tentokrát ide o belgického biskupa Johana Bonny z Antverp, ktorý je podobne rozhorčený ako niektorí americkí biskupi (na čele s arcibiskupom Gregorym), ktorí vo svojej agende už dávnejšie upustili od netolerantnej kritiky LGBT komunity, transgender aktivít a potratov.

Belgický biskup Johan Bonny útočí na Kongregáciu pre náuku viery a odmieta zakazovanie požehnaní zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ktorý schválil aj svätý otec. De facto to znamená, že biskup Bonny si vysvetľuje učenie Cirkvi po svojom a prekrúca aj slová svätého otca a zároveň vedie svoje ovce – Boží ľud do priepasti hriechu …

Biskup Johan Bonny sa ďalej domnieva, že vysvetlenie Kongregácie pre náuku viery je v rozpore s „dynamikou synody o rodine” a podkopáva „dôveryhodnosť synodálnej cesty presadzovanej pápežom Františkom“. Zároveň sa homosexuálom za súčasnú situáciu ospravedlnil. Dokonca v belgických novinách De Standaard lamentoval nad „bolestivým“ rozhodnutím Vatikánu a uviedol, že toto rozhodnutie je “hanbou pre Cirkev“.

Aby čitatelia pochopili – Kongregácia pre náuku viery len odpovedala na otázku, či je Cirkev oprávnená žehnať zväzky osôb rovnakého pohlavia. Kongregácia 15. marca potvrdila, že Cirkev to nemôže urobiť. Nemôže žehnať zväzky osôb rovnakého pohlavia, pretože by to znamenalo obhajovať hriech. V dvojstranovom vysvetlení, schválenom pápežom Františkom a podpísanom prefektom Kongregácie pre náuku viery, kardinálom Luisom Ladariom bolo zdôraznené, že požehnania ako také môžu byť udelené iba v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s povahou existujúcich cirkevných nariadení a Boh „nepožehnáva hriech a nemôže tak činiť“. Žiadna kritika a diskriminácia voči homosexuálom či LGBT komunite vo vyhlásení Kongregácie neexistuje. Navyše svätý otec nikdy neodsúdil, žiadneho homosexuála, ani žiadneho človeka, ktorý zápasí s týmto krížom. Cirkev však nemôže žehnať hriechu, pretože by sa tým spreneverila svojmu poslaniu a bolo by to v rozpore s duchom evanjelia.

Kongregácia stanovila, že „zákaz požehnania nie je v žiadnom prípade vyjadrením „nespravodlivej diskriminácie“, ale „pripomenutím pravdy liturgického obradu a samotnej podstaty sviatostí, ako ich chápe Cirkev“. Kardinál Ladaria a sekretár Kongregácie arcibiskup Morandi súčasne pripomenuli, že pastieri Cirkvi sú povolaní sprevádzať aj homosexuálov, aby sa tí mohli vrátiť na správnu cestu. Je možné požehnávať ľudí s homosexuálnymi sklonmi, ktorí sa rozhodli prelomiť hriech sodomie, žiť v čistote a vo vernosti Bohu a učeniu Cirkvi, ako o tom hovorí aj Katechizmus katolíckej Cirkvi, ktorý je dostupný online všetkým veriacim katolíkom vo svete.

Rozhorčený biskup Bonny v denníku De Standaard uvádza, že „sám pozná homosexuálne páry, ktoré žijú v civilných manželstvách, s deťmi, ktoré tvoria vrelú a stabilnú rodinu a tiež sa aktívne podieľajú na živote farnosti. Niektorí z nich pôsobia na plný úväzok ako pastorační alebo cirkevní pracovníci, za čo im je obzvlášť vďačný.” Kto vie možno sa nakoniec dozvieme, že biskup Bonny tieto homosexuálne páry tajne a romanticky v minulosti “sobášil”.

Až do 60. rokov bolo Belgicko jednou zo silných katolíckych krajín s bohatou kultúrou a dedičstvom. Ešte v roku 1981 – podľa oficiálnych údajov – 72 % obyvateľov boli katolíci. V roku 2018 tento počet klesol na 57 %, pričom počet katolíkov permanentne klesá, v krajine však rýchlo rastie počet moslimov. Je teda otázne, či sa biskup Bonny bude v budúcnosti kriticky vyjadrovať aj na adresu moslimov, ktorí sa netaja tým, že homosexualitu považujú za obzvlášť ťažké morálne previnenie a drakonicky ho trestajú.

Pravdepodobne sa však kritiky negatívneho postoja moslimov voči LGBT komunite zo strany biskupa Bonnyho nedočkáme, pretože kritika islamu sa medzi liberálmi, progresívcami či modernistami veľmi nenosí, a to z dvoch hlavných dôvodov. Militantní moslimovia mávajú často veľmi ostré argumenty, navyše liberáli, progresívci či modernisti dávajú vo vzťahu k nekresťanským náboženstvám skôr prednosť medzináboženskému dialógu a budovaniu mostov, ako konfrontácii. Konfrontačne sa liberáli, progresívci a modernisti vyhraňujú v prvom rade voči tradičným katolíkom. Tí však často na ich výpady nereagujú, pretože ako raz povedal Winston Churchill: „Človek by ďaleko nezašiel, keby hádzal kamene na každého psa, ktorý na neho popri ceste šteká.“

Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. Biskup Bonny dlhé roky pôsobil ako vatikánsky úradník v Pápežskej rade pre podporu jednoty kresťanov a bol podriadený kardinálovi Walterovi Kasperovi, ktorého tradičným katolíkom netreba zvlášť predstavovať. Vážnym kritikom biskupa Bonnyho bol aj kardinál Robert Sarah. Biskup Bonny už v roku 2014 oznámil, že je za požehnanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia, hoci nemal odvahu nastoliť túto otázku na synode o rodine, vyzval však na „uznanie hodnôt, ktoré sú prítomné v tomto type vzťahov“. Od roku 2014 vykonal v relativizácii pojmu homosexualita dlhú cestu. Dnes tvrdí, že „s homosexuálnymi pármi a ich rodinami sa nezaobchádza spravodlivo alebo pravdivo, a dokument Kongregácie pre náuku viery podkopáva dôveryhodnosť synodálnej cesty propagovanej pápežom Františkom.“

Zároveň zaznelo konštatovanie, že „vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery je obzvlášť bolestivé pre mnohých homosexuálov, ich rodičov a starých rodičov, ich rodiny a priateľov“ a že toto vyhlásenie Kongregácie podkopáva činnosť tých belgických kňazov, ktorí už roky pracujú na vytvorení atmosféry úcty, uznania a integrácie homosexuálov v Cirkvi.

Zdroj titulného obrázka

PDF (formát pre tlač)