Bazilika svätej Cecílie v Trastavere osloví návštevníka aj svojou krásou

Branislav Krasnovský
9. marca 2021   Cirkev

Podľa legendy bola Cecília rímska aristokratka a kresťanka, umučená spolu so svojím manželom Valeriánom, švagrom Tiburtiom a rímskym vojakom Maxinom niekedy okolo roku 230, počas vlády rímskeho cisára Alexandra Severa.

Svätá Cecília je mučeníčka a patrónka hudobníkov, jej pamiatku uctievajú v katolíckych, pravoslávnych i anglikánskych chrámoch. Sviatok svätej Cecílie sa slávi už od 4. storočia vždy 22. novembra. Jej atribútmi sú ľalia, organ, lutna a palma – v kresťanskej ikonografii prevládajú okrem jej umučenia vyobrazenia, pri ktorých hrá na viole, malom hudobnom organe alebo inom hudobnom nástroji.

Nad hrobom sv. Cecílie postavili podľa kresťanskej tradície spomenutú ranorománsku baziliku v Trastavere (názov je podľa rímskej štvrte, kde chrám postavili) niekedy v 4. storočí. Podľa kresťanských legiend sa pápežovi Paschalovi I. v 9. storočí objavila vo sne samotná svätá Cecília, ktorá mu aj ukázala miesto svojho hrobu v katakombách sv. Kalixta.

Smrť svätej Cecílie bola skutočne drastická, po zavraždení manžela a švagra ju tri dni väznili a týrali v caldáriu (tiež kalidárium, cella caldaria alebo cella coctilium), ktorý v sústave rímskych kúpeľov predstavuje niečo ako je dnešná sauna. Teplota v caldáriu dosahovala okolo 60 stupňov Celzia. Kati dúfali, že sa v caldáriu svätá Cecília vyčerpá a napokon udusí. Keďže sa tak nestalo, rozhodli sa jej odťať hlavu. Ale ani tri údery meča, či sekery nedokázali svätú Cecíliu usmrtiť, zomrela až po niekoľkých hodinách neuveriteľnej agónie. Podľa kresťanskej tradície svätú Cecíliu smrteľne poranil prefekt Turcius Almachius.

Tradícia svätej Cecílie, ako patrónky hudobníkov, je nesmierne stará, pochádza už z obdobia Rímskej ríše. Prvý koncert na jej počesť sa uskutočnil v Évreux v Normandii v roku 1570. Neskôr vznikla Academia Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, ktorá patrí k jednej z najstarších hudobných inštitúcií vo svete. Akadémia bola založená pápežskou bulou Ratione congruit pápeža Sixta V. z roku 1585. V bule sa menovite spomínajú dvaja svätci – Gregor Veľký, podľa ktorého je pomenovaný gregoriánsky chorál a svätá Cecília, patrónka kresťanskej hudby.

Svätú Cecíliu do svojej hudobnej tvorby zakomponovali mnohí umelci. Henry Purcell je autorom Ódy na svätú Cecíliu, nechal sa inšpirovať básňami Johna Drydena a Alexandra Popeho. Niekoľko oratórií svätej Cecílii venovali Marc Antonio Carpentier (In honorem Caeciliae, Valeriani et Tiburtij canticum), Philippe Goibaut (Caecilia virgo et martyr to libretti), Georg Friedrich Händel (Óda na svätú Cecíliu), Charles Gounod (Omša sv. Cecílie) a i. Dokonca aj slávny výrobca hudobných nástrojov Jean-Baptiste Vuillaume vytvoril niekoľko nástrojov, ktoré opatril emblémom svätej Cecílie.

Kostol venovaný svätej Cecílii sa spomína už na synode v roku 499 ako Titulus Ceciliae. Kostol svätej Cecílie nechal prestavať v roku 822 už vyššie spomenutý pápež Paschal I. V stredovekom Ríme patrila Bazilika svätej Cecílie k významným sakrálnym stavbám.

Od roku 1527 žije v kláštore pri kostole Svätej Cecílie komunita benediktínskych mníšok, ktorá sa aj stará o baziliku. K ďalším významnejším obnovám a úpravám kostola prišlo na prelome 16. a 17. storočia a najmä v 18. storočí, kedy na prestavbe kostola participoval aj známy rímsky architekt Ferdinand Fugo.

Medzi artefaktmi, ktoré zostali z budovy z 13. storočia, je nástenná maľba zobrazujúca Posledný súd (1289 – 93) od Pietra Cavalliniho a cibórium (1293) v presbytériu od Arnolfa di Cambio. Gotické cibórium je obklopené štyrmi mramorovými stĺpmi bielej a čiernej farby, zdobenými soškami anjelov, svätcov, prorokov a evanjelistov.

Freska Posledný súd, ktorá sa zachovala podnes a pokrýva celú šírku západnej steny vchodu, je pravdepodobne súčasťou cyklu starozákonných a novozákonných scén Cavalliniho na stenách severnej a južnej lode, ktorý je založený na zostávajúcich fragmentoch scény Zvestovania a príbehov zo života Jakuba. Fresky boli omietnuté pri prestavbe pod vedením kardinála Francesca Acquavivu v roku 1724. V roku 1900 boli fresky znovuobjavené a obnovené. Kostol obsahuje dva oltárne obrazy od Guida Reniho: Svätých Valeriána a Cecílie a Dekapitáciu svätej Cecílie (1603).

Veľkým lákadlom je socha svätej Cecílie od neskororenesančného sochára Stefana Maderna. Mramorová doska v chodníku pred puzdrom cituje Madernovo čestné vyhlásenie, že zaznamenal telo tak, ako ho uvidel pri otvorení hrobky v roku 1599. Na tele sochy jasne vidieť tri údery mečom alebo sekerou, v čestnom vyhlásení sa podčiarkuje neporušenosť mŕtveho tela svätej Cecílie. Zaujímavá je aj symbolika rúk, ktorú Stefano Maderno zachytil – svätá Cecília troma prstami pravej ruky naznačuje Najsvätejšiu Trojicu a jeden prst ľavej ruky označuje jedného Boha.

Sochu vnímajú odborníci ako protobarokovú, pretože nie je zobrazený idealizovaný okamih, ani osoba, ale naturalistické stvárnenie zomierajúceho svätca. Stefano Maderna približne o 10 rokov predbehol diela barokového umelca Giana Lorenza Berniniho (Blahoslavená Lodovica Albertoni).

Bazilika svätej Cecílie v rímskom Trastavere celkom určite stojí za návštevu.

PDF (formát pre tlač)