Bazilika Sacré-Cœur – Bazilika Najsvätejšieho srdca Ježišovho

Branislav Krasnovský
14. júna 2021
  Cirkev

Bazilika Sacré-Cœur – Bazilika Najsvätejšieho srdca Ježišovho
zdroj: wikimedia commons

Bazilika Sacré-Cœur – Bazilika Najsvätejšieho srdca Ježišovho je rímskokatolícky chrám v Paríži, ktorý sa nachádza na vyvýšenine Montmartre. Montmartre znamená v preklade Hora mučeníkov, v antickej dobe, keď ešte nebolo isté, či sa Francúzsko stane katolíckou krajinou, tu prišlo o život množstvo katolíkov, vrátane prvého biskupa Lutecie (Paríža), sv. Denisa.

Základný kameň chrámu Sacré-Cœur položili v roku 1875, ale chrám bol dokončený až v roku 1914 a sústavne sa bohoslužby v chráme začali slúžiť až v roku 1919, po skončení I. svetovej vojny. Vznik chrámu súvisel s francúzskym rozčarovaním z porážky v prusko-francúzskej vojne, ktorá priniesla so sebou nielen stratu Alsaska a Lotrinska, ale aj pád cisára Napoleona III.

Výstavba chrámu bola financovaná z verejných zbierok francúzskych katolíkov. Pri začiatkoch budovania chrámu stál parížsky arcibiskup Joseph Hippolyt Guibert, ktorý sa opieral o francúzskeho podnikateľa Alexandra Legentila (1821 – 1889) a jeho švagra, baróna Huberta Rohaulta de Fleury.

Alexander Legentil sa prvej slávnostnej liturgie v chráme nedožil, jeho srdce je na znak úcty uložené v špeciálnej schránke v krypte chrámu. Zbožný podnikateľ presadzoval koncept chrámu ako symbolu duchovného znovuzrodenia Francúzska, ktoré by bolo imúnne voči teroru, bratovražedným bojom a štátnemu ateizmu, ktorý periodicky zachvacoval Francúzsko už od 16. storočia (hugenoti, Francúzska revolúcia, Bonapartisti verzus Bourbonovci, komunardi…). Chrám dnes stojí na mieste, kde nechal kontrarevolučný veliteľ Adolphe Thiers v roku 1871 umiestniť delá a z nich ovládal Paríž, v rukách komunardov.

Pri výstavbe chrámu sa akceptovali návrhy 87 architektov, výstavba bola financovaná národnou zbierkou, za takmer 59 rokov sa vyzbieralo skoro 46 miliónov frankov od približne 10 miliónov Francúzov.

V chráme už od roku 1875 trvá neprerušená eucharistická adorácia – nezrušili ju ani svetové vojny a dokonca ani antiklerikálne šialenstvá vyhlásené antiklerikálnymi politikmi z dôvodu pandémie koronavírusu. V chráme sa štátnej moci nepodarilo narušiť suverenitu katolíckej Cirkvi a ani jej bohoslužobnej praxe. Boží stánok ostal k dispozícii veriacim aj v čase pandémie koronavírusu a nevstupovali doň ani príslušníci francúzskej polície, napriek udaniam, že sa v ňom slúžia Sväté omše.

Od roku 1995 sa o duchovnú a materiálnu správu chrámu stará kongregácia benediktínok Sacré-Cœur de Montmartre. Ide aj o určité vyjadrenie úcty a vďaky francúzskym benediktínkam, ktoré pod vedením abatiše matky Marie Louise Montmorency-Laval položili počas Francúzskej revolúcie 1794 svoje životy za vieru pod gilotínou inštalovanou francúzskou antiklerikálnou luzou.

Francúzsky architekt Paul Abadie navrhol chrám v štýle, ktorý vytvoril spojením byzantského a románskeho štýlu. Bazilika Sacré-Cœur má pôdorys gréckeho kríža, architekti sa tiež inšpirovali chrámom St. Front v Perigueux, chrámom Notre Dame du Port v Clermont – Ferrande ako aj chrámom svätého Marka v talianskych Benátkach či bazilikou Hagia Sofia v tureckom Istanbule.

Video Bazilika Sacré-Cœur:

Biely kameň, použitý pri stavbe, pochádza z lomov v Chateau Landon, ktorý je vysoko odolný voči vode. Strop je vyzdobený najväčšou mozaikou vo Francúzsku (rozloha takmer 474 m štvorcových), výzdoba, ktorá vznikla v rokoch 1918 – 1922, predstavuje Najsvätejšie srdce Ježišovo. Krypta má rovnakú rozlohu ako chrám.

Chrám je významným pútnickým miestom, po katedrále Notre-Dame v Paríži je dnes druhou najčastejšie navštevovanou pamätihodnosťou v Paríži. Pred niekoľkými rokmi sa objavil návrh anonymného parížskeho občana, ktorý navrhoval, aby chrám vyhodili do vzduchu, pretože uráža pamiatku obetí Parížskej komúny. Na sociálnych sieťach tento návrh podporovali okrem sympatizantov LGBT komunity aj ľavičiari a anarchisti. Našťastie stavba, ktorú financovali francúzski katolíci, je majetkom katolíckej Cirkvi a nie mesta, takže antiklerikálni poslanci a ani úradníci nemajú právo o osude Baziliky Sacré-Cœur rozhodovať.

V súčasnosti sa o duchovný život v Bazilike Sacré-Cœur stará otec Jean Laverton spolu s takmer desiatimi kaplánmi a spomenutou komunitou benediktínok. Otec Laverton pripomína odhodlanie podnikateľa Alexandra Legentila, jeho túžbu vytvoriť chrám, kde by mohol človek vyjadriť svoju dôveru v Krista a odovzdať sa do jeho rúk. Pokánie a duchovné obrátenie považoval podnikateľ Alexander Legentil za počiatok návratu človeka ku Kristovi, pretože človek bez Boha je len smutným a zbytočným stvorením na Zemi.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!