„Barbari“ – zaujímavý seriál z obdobia Rímskej ríše, ktorý však vyzdvihuje anticivilizáciu nad civilizáciou

Matej Gavlák
22. februára 2021
  Kultúra

Nový seriál s názvom Barbari od spoločnosti Netflix (dostupný na tejto streamovacej platforme) je mimoriadne zaujímavý počin hneď z niekoľkých hľadísk – po prvé, seriál je z obdobia Rímskej ríše a prerozpráva dejiny a intrigy tej doby vedúce až ku katastrofálnej porážke rímskej armády a jej zničení v Teutoburskom lese. Veľmi vydarenou inováciou 6-dielnej minisérie je fakt, že zatiaľ čo nemecké kmene rozprávajú nemecky, Rimania v seriáli rozprávajú latinsky. Použitie „mŕtveho jazyka“ je vskutku nezvyčajné a dodnes sme také niečo mohli vidieť azda len v Umučení Krista od Mela Gibsona, kde hlavné postavy rozprávali aramejsky, no predstavitelia Rimanov hovorili taktiež po latinsky. Treťou zaujímavosťou je skutočnosť, že seriál netočili v Hollywoode, netočili ho ani Briti, Španieli, či severské národy, ale je nemeckej produkcie. A pri tomto fakte sa na chvíľu zastavíme.

Nemci a seriálová tvorba

Nemci nemali dobré seriály. Toto platilo dlhú dobu a meniť sa to začalo až po roku 2015. Klasické nemecké seriálové počiny vyvážané do zahraničia – a teda aj ku nám – tvoria „skvosty“ ako Kobra 11, Medicopter, Helicops, Doktor z hôr, Komisár Rex atď. Šlo o šablónovité seriály s plochými postavami bez nápadu, či čo i len pokusu o myšlienku inú než takú, ktorá pevne zapadala do stanoveného rámca. Autori nedokázali ponúknuť žiaden zmysluplný príbeh s hlbším pozadím, čo sa pokúšali kompenzovať prestrelenou akciou s neraz nezmyselnými a nelogickými akrobatickými kúskami, ktoré doslova odporovali základom fyziky i zdravého rozumu. Pre spravodlivosť však treba dodať, že v Kobre 11 najmä prvé dve, tri série mali istý štandard a hoci šlo stále o tzv. béčkovú záležitosť, seriál ponúkol niektoré sympatické a v dobrom slova zmysle svojské momenty (napríklad odcudzený tank, ktorý odstavil celú premávku).

Potom však prišla nečakaná „bomba“ s názvom Babylon Berlín (2017). Tento seriál rozpráva príbeh rozpadu Weimarskej republiky (nemeckého demokratického štátu založeného po I. svetovej vojne) a jej pretvoreniu na nacistickú III. ríšu. Detektív Gereon Rath z oddelenia pre mravnostné záležitosti vyšetruje rôzne mravnostné delikty, čím seriál šikovne zobrazuje morálny úpadok Nemecka pred nástupom Hitlera. Ulice Berlína, ako aj celá krajina, sa z morálneho bahna prepadávajú aj do ekonomickej a sociálnej čiernej diery, zatiaľ čo v prítmí už vyčkávajú komunisti a nacisti na svoju historickú šancu zmocniť sa vlády nad umierajúcim štátom… Zaujímavosťou tiež je, že Rath a ďalšie postavy seriálu sú katolíckeho vierovyznania a všetky dilemy, ktorým postupne čelia, sa snažia riešiť skrze svoj síce nedokonalý, no predsa len stále katolícky svetonázor.

V tomto období prišli z Nemecka aj ďalšie vysoko kladne hodnotené seriálové počiny, ako Dark (2017) – mysteriózny seriál o zmiznutí malého chlapca, či Charité (2017), vysokorozpočtová historická dráma o práci nemeckých lekárov na konci 19. storočia. V roku 2020 potom na streamovaciu platformu Netflix dorazil ďalší kvalitný historický seriál nemeckej produkcie, aj keď z trochu iného obdobia ako tie predchádzajúce. Miniséria nesie názov Barbari.

Germánia

Hlavným hrdinom seriálu je rímsky vojak Arminius, reálna historická postava. Bežnému slovenskému divákovi toto meno nič nehovorí, ale v Nemecku je Arminius považovaný za hrdinu, aj keď dnes už je pohľad na neho predsa len striedmejší. Najviac ho, mimochodom, obdivovali nacisti a ani to veľmi neprekvapuje. Arminius totiž nebol rodený Riman, ale romanizovaný Germán. A bol to práve on, kto zradil rímske vojsko a vlákal ho do pasce Teutoburského lesa, z ktorého už nikdy nemalo nájsť cestu von.

Latinčina Rimanov diváka ihneď zaujme. Herci sa museli učiť texty, ktorým zrejme vôbec nerozumeli (aj keď zaiste disponovali aj prekladom), a ešte k tomu, samozrejme, museli pôsobiť prirodzene. Zladiť toto všetko určite nebolo ľahké a treba uznať, že sa im to darí na výbornú.

Postupne sa zoznamujeme s realitou života v Germánii 1. storočia, kde má svoje stanovište rímska provinčná správa spolu s početným vojskom a neďaleko od nej sa nachádza hneď niekoľko rôznych germánskych kmeňov. Dá sa povedať, že tu všetci nenávidia všetkých a každý chce tento vtedy odľahlý kraj len pre seba. Už od prvých minút je však zrejmé, že seriál neodzrkadľuje verne vtedajšiu skutočnosť a germánske kmene idealizuje, zatiaľ čo Rimanov síce jemne, no predsa len démonizuje. Idealizácia Germánov je neraz až absurdná a rozhodne sa viac podobá na súčasne predstavy ultraliberálnych ľavicových skupín o „živote v spojení s prírodou“, než na tvrdú realitu tej doby.

Vládcovia jednotlivých kmeňov sa medzi sebou nevedia zhodnúť prakticky na ničom – okrem ich nenávisti k Rimanom – no vnútorne sú kmene doslova oázou raja. Každý si rozumie s každým, všetci sa majú navzájom radi, všetci rešpektujú a ctia si náčelníka toho ktorého kmeňa. Jediné, čo sa neodpúšťa, je len servilnosť k mocnému Rímu. O ľudských obetách, prapodivných náboženských zvyklostiach, neexistujúcej sexuálnej morálke a ďalších, dnes už bezpečne dokázaných realitách starých Germánov, seriál povážlivo mlčí.

Rimania sú naproti tomu vykreslení ako čistá okupačná mocnosť. Provokačne a hlavne bezdôvodne zvyšujú Germánom dane. Vo všeobecnosti sú dosť neschopní, pretože si nechajú priamo zo svojho tábora ukradnúť dreveného orla – symbol rímskej moci. Treba povedať, že strata tohto dreveného orla bola v starom Ríme považovaná za najväčšiu možnú potupu, akú mohlo impérium utŕžiť. Historicky bývali šarvátky medzi Germánmi a Rimanmi na dennom poriadku a ak sa rozhodli Rimania zvýšiť Germánom dane, či inak ich potrestať, takmer určite to nebolo bezdôvodné.

Arminius

Seriál sleduje Arminiovu premenu z oddaného vojaka Ríma v „rebela“, ktorý rímsku moc v Germánii zničí. Tento proces sa Barbari snažia vykresliť ako niečo pozitívne, ako cestu za definitívnym oslobodením sa Germánov spod rímskej nadvlády. No seriál to nemá ľahké – Arminius bol koniec-koncov v prvom rade zradca a tak ho, samozrejme, aj rímski historici zachytili. Túto negativitu jeho činu sa preto snaží séria kompenzovať onou „dobrotou“ starých Germánov v zmysle „účel svätí prostriedky.“ Avšak občasné nahliadnutie na kultúrne zvyklosti „barbarov“ – ako hypnotický tanec okolo akéhosi pohanského monumentu – dávajú už aj laickému divákovi tušiť, že tu je niečo vynechané, respektíve doslova zatajené, že barbari cez deň a barbari v noci sú dve, akoby odlišné entity.

Seriálová upútavka / trailer:

Arminius sa definitívne rozhodne prejsť na druhú stranu po tom, čo mu rímsky správca Varus oznámi, že Rím ho odmieta povýšiť „čoby Germána, ktorého v hlavnom meste neprijmú.“ Arminius teda nebol „uvedomelý Germán,“ akoby si tvorcovia viditeľne želali, ale v prvom rade karierista, bažiaci po osobnej pomste systému, ktorý ho odmietol. Navyše sa ešte dopustí pomerne zbytočnej vraždy. Od tohto okamihu už niet pre Arminia cesty späť.

Zaujímavá je aj postava Vara. Zdá sa, že podobne ako Arminius, aj Varus je tu zobrazený historicky pomerne vierohodne, aj keď u oboch postáv sú pochopiteľne určité zjednodušenia ich chápania sveta. Varus bol v každom prípade slabý – a čo je najhoršie – dôverčivý muž na veľmi vysokom a zodpovednom poste. V Germánii bol de facto cisárom v malom. Varus pokladal Arminia za dlhoročného dôverníka a odchýlkam v Arminiovom správaní nielenže nevenoval pozornosť, ale keď bol priamo upovedomený o chystanej zrade, vôbec obvineniam neveril a dokonca si ich ani neoveril! Na správcu tak výbušného územia a veliteľa takého veľkého vojska šlo o katastrofálne zlyhanie v zhodnotení situácie s katastrofálnymi dôsledkami.

Prekliaty les

Arminius hral svoju hru na dve strany: na jednej strane sa snažil zjednotiť germánske kmene a na druhej strane sa snažil vlákať Rimanov do pasce Teutoburského lesa. Obe hry mu vyšli a tak sa v podstate celá rímska armáda v Germánii – 3 légie (asi 30-tisíc mužov) – vydala na pochod.

Bitka v Teutoburskom lese sa odohrá v poslednom šiestom dieli seriálu a stojí naozaj za to. Je premyslená, je brutálna a… realitu veľmi neodzrkadľuje. Pravdepodobne z dvoch dôvodov: jednak pre uľahčenie a zjednodušenie komplikovaného deja, a…, opäť kvôli vykresleniu Germánov v lepšom svetle. Po prvé, bitka je tu zobrazená ako jeden niekoľkohodinový masaker prekvapených Rimanov, pritom v skutočnosti trvala celé tri dni, až kým nebola zubami-nechtami sa brániaca rímska armáda úplne zničená.

Germáni sa radujú a oslavujú. Aj skutoční „barbari“ sa síce radovali a oslavovali, no preživších rímskych vojakov tiež pribíjali na kríže a centúriov (v podstate dôstojníkov, stotníkov rímskeho vojska) zas upaľovali na vystavaných hraniciach. Germáni sa nikdy úplne nezjednotili (ako sa zo seriálu zdá) a aspoň priemerný veliteľ by sa tak hlúpo ako Varus, určite nenechal nachytať. Budúci rímsky veliteľ Germanicus ešte Arminiovi uštedrí ťažkú porážku, ale Rím Germániu už nikdy nezíska. „Barbari“ teda zvíťazili.

Vo všeobecnosti sa zdá, že Barbari dokonale vystihujú ani nie tak dobu, o ktorej rozprávajú, ale dobu, kedy ako seriál vznikli. Je to doba totálneho krachu viery v akékoľvek ideály civilizácie, v čokoľvek vyššie a vznešenejšie, než sú základné ľudské pudy. Je to doba, kedy „rebelovať“ je vnímané pozitívnejšie než byť ctihodným, kedy ničiť je vnímané lepšie než budovať, kedy bezbožnosť je považovaná za cnosť – na rozdiel od viery. Človek 21. storočia si niekde v kútiku duše možno uvedomuje, že to, k čomu celý svoj život vzhliada, nie je vlastne nič iné než ono „barbarstvo.“

Zdroj / link na tit. obrázok

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!