Balkánska kríza – Bosne a Hercegovine hrozí rozpad

30. novembra 2021   Krátke správy

Bosne a Hercegovine hrozí rozpad – taký je záver zhrnutia správy vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu Christiana Schmidta, ktorý dokument nedávno predložil Bezpečnostnej rade OSN. Na základe tejto správy Rada rozhodla o predĺžení mandátu mierových síl Európskej únie EUFOR. Podľa Schmidta je najväčšou hrozbou pre mier konanie lídrov Republiky srbskej, ktorá je súčasťou Bosny.

Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik pohrozil, že stiahne svojich zástupcov z ústredných orgánov v Sarajeve a oznámil vytvorenie vlastnej armády. Dodik je nespokojný s fungovaním bosnianskeho štátu a otvorene hovorí, že ho má plné zuby. Srbi sa domnievajú, že to nemusí nevyhnutne znamenať koniec Bosny a Hercegoviny, pretože chcú len iný model jej fungovania.

Ako vieme, už v 90. rokoch minulého storočia došlo ku krvavému konfliktu medzi národmi Bosny a Hercegoviny – Bosniakmi, Chorvátmi a Srbmi. Podľa Schmidta môže teraz politika bosnianskych Srbov viesť k rozpadu štátu a vypuknutiu ďalšej vojny.

Daytonská dohoda, ktorá ukončila predchádzajúcu vojnu v roku 1995, už nemôže byť základom pre fungujúci federálny štát. Bosna a Hercegovina je v kríze, hospodárstvo je slabé a korupcia je veľmi rozšírená. Žiadny z týchto troch národov nie je so súčasnou situáciou spokojný, preto sa hľadajú nové riešenia.

Jednou z možností sú ústavné reformy, ktoré by úplne zrušili inštitúciu ústavných národov. Toto riešenie presadzuje bosnianska strana. Proti tomu sú Chorváti a Srbi, ktorí sú presvedčení, že Bosna a Hercegovina musí byť aj naďalej založená na etnickom princípe. Iné riešenia by podľa srbských predstaviteľov viedli k dominancii Bosny a vytvoreniu unitárneho štátu.

To sa zdá byť hlavnou príčinou súčasného napätia, ale ďalší vývoj už závisí od politiky ostatných krajín. Problémom je, že ani Európska únia, ani Spojené štáty nemajú jasnú predstavu o tom, ako by mala vyzerať budúcnosť Bosny a Hercegoviny. Túto situáciu šikovne využíva Rusko, ako aj moslimské krajiny (predovšetkým Turecko), ktoré tu v posledných rokoch posilnili svoj vplyv a presadzujú svoje záujmy. To neveští nič dobré pre stabilitu v tejto časti Balkánu.

MH

Zdroj: wpolytice.pl, titulný obrázok – Flickr

PDF (formát pre tlač)