Autor: Plinio de Oliveira

Životopisné dáta:  Cirkev považuje sv. Michala, ktorý stojí medzi ľudstvom a Bohom, za sprostredkovateľa jej liturgickej modlitby. Boh, ktorý stvoril viditeľné i neviditeľné hierarchie v obdivuhodnom poriadku a usporiadaní, využíva službu nebeských duchov na svoju slávu. Anjelské zbory, ktoré nepretržite kontemplujú Otcovu tvár, vedia lepšie než ľudia, ako uctievať a kontemplovať krásu Jeho nekonečnej dokonalosti. Cirkev na zemi tiež pozýva nebeských duchov, aby chválili a oslavovali Pána a bez prestania Ho uctievali. To je kontemplatívne poslanie anjelov a to je pre nás príklad, ako sv. Lev pripomína v krásnom

Životopisné dáta:  Na začiatku 16. storočia stáli Nemecko a Španielsko vo zvláštnom protiklade. To prvé bolo rozdelené, skazené a škandalizované odpadlým augustiniánskym mníchom, Lutherom. To druhé bolo pozdvihnuté a posvätené iným augustiniánskym mníchom, sv. Tomášom z Villanovi. Sv. Tomáš sa narodil 18. septembra 1488 vo Fuentellane, v Španielsku do šľachtickej, ale chudobnej rodiny. Jeho rodičia boli veľmi cnostní a svojmu synovi vštepili lásku k biednym. Jeho matka mala dar robiť zázraky. Chlapec bol dobrým plodom takých svätých rodičov. Po cnostnom detstve prežitom vo Villanove promoval so všetkými poctami na

Životopisné dáta:  S koncom oktávy Narodenia Panny Márie zvyčajne prichádza veriacim na myseľ jej utrpenie. Ak sa niekto opýta na budúcnosť tohto dieťaťa, spomenieme si, že skôr, než ju nazvú požehnanou medzi národmi, bude Mária so svojím Synom trpieť pre spásu sveta. Liturgia nás volá uvažovať o jej bolesti: „Všetci, čo okolo prechádzate, pristúpte a hľaďte, či je bolesť podobná tej mojej.“ A to tiež zodpovedá pravde. Bolesť Našej Panej je Božím dielom. On ju určil za Matku svojho Syna. Tak ju nerozlučne spojil s Osobou, životom, tajomstvom a

Ak pomyslíme na to, že jediný svätec, ktorý má zvláštny sviatok v deň svojho narodenia, je Panna Mária, vtedy pochopíme, ako dokonalo a múdro Cirkev k zboru svätých pristupuje. Samozrejme, Vianoce sú tiež sviatok narodenia, ale o tom teraz neuvažujeme. Teraz hovoríme o hyperdúlií, špeciálnej forme úcty, ktorá je vyhradená len Panne Márií. Cirkev sa klania len Bohu a preto je klaňanie – látria, rezervovaná len pre Boha, pre Nášho Pána Ježiša Krista, pre Vtelené Slovo. Dúlia, úcta, je určená pre svätých. Naša Pani však nie je predmetom obyčajnej úcty, dúlie, ale hyperdúlie, najvyššej formy

Životopisné dáta:  Sv. Fiacrius sa narodil začiatkom siedmeho storočia do slávnej írskej rodiny. Škóti tvrdia, že bol synom jedného z ich kráľov a spolu s bratmi ich vychoval sv. Conon, biskup z Iony. Ako mladík opustil rodičov a rodinu, aby v samote slúžil Bohu. Odišiel do Francúzska, vyhľadal sv. Fara, biskupa z Meaux a žiadal ho o miesto, kde by mohol žiť pustovnícky život, ďaleko od sveta. Biskup s radosťou jeho žiadosti vyhovel. Povedal mu: „Neďaleko je les, moja otcovizeň, ktorú miestni volajú Breuil. Je to tiché a opustené