Lucia Laudoniu - - Strana 3

Články od autora:

Lucia Laudoniu - - Strana 3

Roma et aroma eius. Rím a jeho vôňa alebo pár slov o latinskej výslovnosti (Prvá časť)

Pero, ktoré napísalo, že knihy sú nemí učitelia (libri muti magistri sunt), vedelo, čo píše. Knihy nemajú ústa. Rozprávajú, ale počuť ich nemôžeme. Ktovie, aké by to bolo, keby...

Potrebuje naše storočie katedrály? Rumuni v tom majú jasno

Kto by si nepamätal na klasickú komédiu Hibernatus s Louisom de Funèsom? Člen francúzskej posádky z roku 1905 zázračne prežije zakonzervovaný v ľade. Kostoly vraj nepodliehajú móde, takže secesný...

O hľadaní Božieho mena. Ruskí imjaslavci a latinskí modisti (Druhá, záverečná časť)

predchádzajúca časť:O hľadaní Božieho mena. Ruskí imjaslavci a latinskí modisti (Prvá časť) *** Nomen Dei je nadprirodzenou berlou, ktorej patrí jurisdikcia nad všetkým viditeľným i neviditeľným. Skloniť sa pod...

O hľadaní Božieho mena. Ruskí imjaslavci a latinskí modisti (Prvá časť)

Nomen – numen. Meno – božstvo. Do tejto latinskej skratky vieme vtesnať učenie ruských imjaslavcov, ktoré začiatkom 20. storočia zatriaslo mníšskou horou Athos. Nad imjaslavím však lietali aj blesky...

Oltár v skrini? Áno, aj to je možné (Tretia, záverečná časť)

predchádzajúca časť:Oltár v skrini? Áno, aj to je možné (Prvá časť)Oltár v skrini? Áno, aj to je možné (Druhá časť) *** Prívlastok Ecclesia militans právom patrí Kristovej Cirkvi. Bojujeme...

Oltár v skrini? Áno, aj to je možné (Druhá časť)

predchádzajúca časť:Oltár v skrini? Áno, aj to je možné (Prvá časť) *** Oltár je ako vysoká hora, ako nebotyčný Tábor, ktorý nás premieňa a zapaľuje nám srdcia. Väčšina etymológov...

Oltár v skrini? Áno, aj to je možné (Prvá časť)

Kto rád maľuje slovami, určite ocení zvukomaľbu vety idea dea est. Básnik by povedal, že náš jazyk sa dotýka zubov ako klávesov klavíra a hrá na nich akordy slov....

Orol v byzantskej liturgickej a umeleckej tradícii

Vedeli ste, že pomenovanie viery (fides, genitív fidei) a strunového nástroja (fides, genitív fidis, po grécky σφίδη) je v latinčine totožné? Obe podstatné mená sa líšia deklináciou, ale tvar...

Mníšsky habit a laici (Druhá časť)

predchádzajúca časť:Mníšsky habit a laici (Prvá časť) Les Cirkvi je bohatý na rôzne druhy stromov – a všetky rastú zo spoločnej dogmatickej pôdy. V prvej časti nášho článku sme...

Mníšsky habit a laici (Prvá časť)

Rytiera spoznáme podľa brnenia, mnícha podľa habitu. Nerozumný je bojovník, ktorý si do arény nevezme zbraň. Prečo mních skladá svoje duchovné brnenie, keď je ad pugnam a Deo electus...

Symbolika obrazov Krista s mečom

Antické kultúry ponárali svoje meče do kúpeľa krvavej mytológie a bolo to až kresťanstvo, ktoré prinieslo koncepciu duchovného meča, aká v pohanskom svete nemala obdobu. Prečo sa v stredovekom...

Zázraky svätého Augustína v gréckom pravoslávnom prostredí

„Nie je až také dôležité, kým sme vo chvíli, keď čítame spisy cirkevných otcov. Oveľa dôležitejšie je, kým sa staneme po ich prečítaní.“ Táto myšlienka mnícha Simeona z Athosu...

Mechitar zo Sebasty – arménsky učeník svätého Benedikta

Známa múdrosť „Čo zaseješ, to budeš žať“ nebola cudzia ani starým Rimanom. „Ut sementem feceris, ita metes,“ – napísal Cicero v jednej zo svojich Filipík. Slovenská podoba tejto ľudovej...

Adventné a vianočné tradície v prostredí byzantského obradu v Rumunsku

Malí vnuci Romula. Parvi Romuli nepotes. Toto pomenovanie údajne vymyslel syn Márie Terézie Jozef II. počas jednej z návštev Transylvánie, aby zdôraznil latinský pôvod miestneho obyvateľstva. „Salve, sis tu...

Byzantský mystik Gregor Palama vo svetle katolíckej viery (Druhá časť)

predchádzajúca časť:Byzantský mystik Gregor Palama vo svetle katolíckej viery (Prvá časť) *** Príklady svätcov sú Božími nožmi, ktoré sa zabodnú do svedomia človeka a vyrežú odtiaľ každú náklonnosť na...

Byzantský mystik Gregor Palama vo svetle katolíckej viery (Prvá časť)

Spíname dlane, keď sa modlíme a zatíname päste, keď bojujeme. Modlitbu meníme na boj a boj na modlitbu, lebo niet pravej modlitby bez duchovného boja. Palma (genitív palmae), po...

Hlaholika a slovanská svätá omša – neznáma perla kresťanského Západu

Latinčina pozná básnickú perifrázu meatus animi – dych ducha (animus), ale aj ľudský dych ako taký. Zalistujme si v slovníkoch a dozvieme sa, že meatus pomenúva chôdzu, periodický pohyb,...

Nikola Tesla a kresťanstvo

Muž, ktorý sa intenzívne venoval výskumu elektriny, vraj prišiel na svet počas letnej búrky. O srbskom vedcovi, konštruktérovi, filozofovi a technickom vizionárovi Nikolovi Teslovi sa popísali tony papiera. Prisvojujú...

Antimenzion vo východnej liturgii

Starí Rimania žili v predstave, že čas môžeme krájať nožom slova – a spomienok. Dokladá to podstatné meno templum, ktoré si spájame najmä s pohanskými svätyňami. Absorbovali ho viaceré...

Keď Panna Mária viedla vojsko. Obliehanie Konštantínopola a tajomstvo akatistu

Attendamus – Vnímajme! Touto výzvou sa obracia na Boží ľud celebrant byzantskej svätoslužby pred čítaním Božieho slova. Latinské preklady východných liturgických formulárov obsahujú sloveso attendere, ktoré nie je náhodnou...

Rímska svätá omša v gréčtine? V stredoveku žiadny problém (Druhá časť)

predchádzajúca časť:Rímska svätá omša v gréčtine? V stredoveku žiadny problém (Prvá časť) *** Otváranie kníh je ako otváranie okien. Treba dávať pozor na to, aké počasie číha za oknom....

Rímska svätá omša v gréčtine? V stredoveku žiadny problém (Prvá časť)

Niet vari človeka, ktorý by pri pohľade na svoje ruky necítil aspoň štipku úcty. Naša bytosť však ukrýva aj ďalšiu mystickú ruku, ktorá dokáže pohladiť, pohroziť, žehnať, objať aj...

Čriepky myšlienok o byzantskej utierni a večierni (Druhá časť)

predchádzajúca časť:Čriepky myšlienok o byzantskej utierni a večierni (Prvá časť) *** „Kto chce byť dobrým kresťanom, nech sa najprv stane básnikom.“ Slová gréckeho mnícha Porfýria Kavsokalyvitu dokonale vystihujú byzantskú...

Neznáme kapitoly z cirkevných dejín Balkánu (Druhá časť)

predchádzajúca časť:Neznáme kapitoly z cirkevných dejín Balkánu (Prvá časť) *** Suscipe deprecationem nostram. Preklad sekvencie z hymnu Gloria („prijmi našu úpenlivú prosbu“) nemá silu originálu, pretože suscipere sa skladá...

Neznáme kapitoly z cirkevných dejín Balkánu (Prvá časť)

Dejiny sú veľkým Božím sústruhom. Reže a vŕta diery do tvrdého dreva duší, a tento proces samozrejme bolí. Na jeho konci však bude nádherný trón pre Spasiteľa. Každá jeho...

Čriepky myšlienok o byzantskej utierni a večierni (Prvá časť)

Úrodné polia slovenskej lexiky v posledných desaťročiach zaplavuje povodeň anglicizmov. Bohužiaľ to nie je lingua poetica Miltona a Shakespeara, ani viktoriánska eloquentia urbana. Zbraň vyrobená zo železa, soliferrum, taká...

Melchitská gréckokatolícka cirkev – byzantské slnko nad Tiberom

Ahlan wa sahlan! To, čo na prvý pohľad pripomína eufonickú, ľubozvučnú detskú riekanku, je starý arabský pozdrav prepísaný do latinky. Používali ho beduíni. Pozdrav mal hlboký sociálny význam: ste...

Symbol pelikána v kresťanskom umení (Druhá časť)

predchádzajúca časť:http://christianitas.sk/symbol-pelikana-v-krestanskom-umeni-prva-cast/ *** Akú silu má jediné písmeno? Pozrime sa na latinské podstatné mená voluntas (vôľa) a voluptas (vášeň, rozkoš, hriešna túžba, potešenie). Vôľa a vášeň visia na vlásku...

Symbol pelikána v kresťanskom umení (Prvá časť)

Zákutia dominikánskeho konventu svätého Marka vo Florencii ukrývajú aj monumentálnu fresku s ukrižovaním, ktorej autorom je toskánsky básnik štetca Fra Angelico. Nad krížom vedľa postranných banderol (maľované stuhy s...

Od faraóna k pápežovi. Liturgické vejáre v zrkadle času

Páv v ranokresťanskom umení predstavuje nesmrteľnosť. Jedna antická legenda hovorí, že pávie mäso nepodlieha rozkladu, prvotní kresťania preto stotožnili obraz páva s vierou v nesmrteľnosť tela a duše. Immortalitas...