Austrálsky biskup podporuje nemeckú Synodálnu cestu, požehnávanie homosexuálnych párov a zaviedol LGBT pastoráciu na cirkevné školy

13. marca 2023   Krátke správy

Ak sa niekto domnieva, že rozklad Cirkvi a zavádzanie LGBT herézy sa týka len úzkeho okruhu nemeckojazyčných cirkví, tak je samozrejme na veľkom omyle. Tento dojem by možno radi vzbudili niektorí „konzervatívci“, s cieľom prezentovať tieto excesy ako lokálnu záležitosť. V skutočnosti sú mená ako kardináli McElroy a Cupich z USA, či kardinál Zuppi z Talianska, alebo kardinál Hollerich z Luxemburska dôkazom toho, že ide o globálnu záležitosť s koordinovaným postupom.

Najnovšie sa predstavil v pokrokovom duchu biskup Shane Anthony Mackinley z Austrálie, ktorý bol cez víkend medzinárodným pozorovateľom na zhromaždení Synodálnej cesty v Nemecku. Zhromaždenie v piatok schválilo požiadavku preskúmania povinného kňazského celibátu, s cieľom jeho zrušenia a schválilo požehnávanie homosexuálnych párov. O udalostiach sme písali tu:

http://christianitas.sk/nemecka-synoda-pokracuje-v-destrukcii-cirkvi-schvalila-pozehnavanie-homosexualnych-parov/
http://christianitas.sk/nemecka-cirkev-vcera-oficialne-poziadala-vatikan-o-preskumanie-povinneho-celibatu-knazov/

Pred hlasovaním nemeckého kléru a laikov o texte, ktorý hovoril o tom, ako v budúcnosti riešiť rodovú diverzitu v Cirkvi (!), sa obrátil biskup Mackinley na členov nemeckej synody a odporučil im, aby nabrali odvahu a hlasovali za text. Ako príklad odvážneho prístupu uviedol, že on a jeho austrálski „spolubratia“ publikovali text o riešení „queer otázok na katolíckych školách“.

Po víkende sa podelil o svoje pokrokové myslenie s portálom Katholisch.de. V rozhovore predviedol klasickú dialektickú sofistiku a hranie sa so slovami v štýle: my neporušujeme katolícku doktrínu, my len zavádzame LGBT pastoráciu. To v praxi znamená, že progresivisti tolerujú, akceptujú a podporujú všetky porušenia doktríny, ako homosexuálne vzťahy, propagáciu LGBT, zmeny pohlavia, dúhové omše, ale keď sa ich opýtate, či vyznávajú niečo nekompatibilné z katolíckou doktrínou, tak povedia – nie. A tým je vec pre nich vybavená. Potom nastupuje zahmlievanie, ako v prípade biskupa Mackinleyho, ktorý hovorí slová a vety, v konečnom dôsledku si odporujúce:

„V našom dokumente odmietame myšlienku, že pohlavie sa jednoducho volí. Hovoríme, že rod a biológia sú prepojené. Nezastávame však stanovisko, že existujú len dve pohlavia. (!) V tomto chápaní pohlavie hovorí niečo o tom, aký je človek. Ale tam, kde existujú jasné rozdiely, je spôsob, akým ľudia prežívajú rodovú rozmanitosť. Táto ľudská skúsenosť je nepochybne skutočná. Ideologické pozície hovoria: Je to tak, alebo tak. Ale my hovoríme, že vieme, že existujú ľudia, ktorí prežívajú svoje pohlavie rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia sú spokojní, iní ľudia sú so svojím pohlavím veľmi nespokojní. Najmä pre mladých ľudí to môže byť veľký problém. To je dôležité, podporiť ich v tomto procese. (!) To je aj naša úloha ako Cirkvi. (!) Ale to nie je to isté ako povedať, že ide urobiť všetko. Nejde ani o nabádanie ľudí na zmenu pohlavia.“

Samozrejme, len ich v tom citlivo podporíme. No a potom už sa ďalej vzhliada k blížiacej sa októbrovej Rímskej synode, od ktorej si zrejme modernisti, liberáli a progresívci sľubujú novú cirkevnú revolúciu:

„Bolo by dôležité, aby existovalo uznanie pre tých, ktorí sa zaoberajú rodovými otázkami. Je potrebné si uvedomiť, že v Cirkvi je miesto pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich pohlavie alebo sexualitu. (!) Tieto hlasy možno nájsť už v dokumente pre kontinentálnu fázu Svetovej synody. Očakávam, že sa o tom bude diskutovať aj na Svetovej synode. Musíme prejaviť rešpekt a podporu. Nevidím však žiadne známky toho, žeby došlo k zmene v učení Cirkvi o sexualite alebo pohlaví. Môže existovať oblasť, kde je možná diskusia, ako napríklad tu na Synodálnej ceste, keď sa diskutovalo o požehnaniach pre páry, ktoré z toho či onoho dôvodu nezapadajú do kategórie manželstva. Dokument nemeckej Synodálnej cesty k požehnaniu ukazuje, že sa to dá urobiť bez toho, aby to ovplyvnilo učenie Cirkvi o manželstve.“ (!)

Skvelé, takže Cirkev požehná homosexuálny pár, ktorý spolu pohlavne žije, čiže schváli ich zvrátený pohlavný akt ako Bohom chcený a požehnaný, čo je otvorené popretie Božieho plánu plodenia, ako aj manželstva muža a ženy ako jedinej legitímnej formy pohlavného života, a biskup katolíckej Cirkvi v tom nevidí nijaké ovplyvnenie učenia Cirkvi o manželstve! Nech žije pokroková teológia.

Na otázku redaktora: „Čo tým myslíte?“, odpovedá biskup:

„Môžeme a musíme naďalej hovoriť, že sviatostné manželstvo je niečo, ku ktorému sú povolaní muž a žena. Toto je základná časť katolíckeho učenia.“

No hovoriť to samozrejme môže kto chce, ale ako povedal katolícky biskup v Nigérii o požehnávaniach homosexuálov: „Keď to vyzerá ako manželstvo, koná sa ako v manželstve, požehnáva sa ako manželstvo, tak je to manželstvo.“ Biskup Mackinley sa zrejme domnieva, že stačí len niečo dokola hovoriť, aby sa to stalo pravdou.

V konečnom dôsledku však vzniká zaujímavá situácia: pravidlá budú nakoniec platiť len pre sporiadaných mužov a ženy v sviatostnom manželstve. Všetci ostatní si budú môcť nažívať s požehnaním Cirkvi, ako sa im zachce.

Biskup následne zdôrazňuje rozdiel medzi požehnaním a sviatosťou manželstva, zabúdajúc (?) zrejme, že sviatosť manželstva si vysluhujú v katolíckej Cirkvi sami manželia navzájom, nie kňaz. Ten ich v mene Cirkvi len požehnáva. Následne v manželstve muža a ženy, keďže došlo k ich požehnaniu Cirkvou a boli splnené všetky náležitosti, Cirkev považuje manželstvo za legitímne a sviatostné, čo potvrdzuje aj administratívne. Aký bude teda jediný rozdiel v celom akte pri homosexuáloch? V cirkevných análoch ich vzťah nebude zapísaný ako „manželstvo“, to je všetko. Ale pokiaľ si manželia vysluhujú sviatosť manželstva navzájom, čoho dovŕšením a definitívnym legitimizovaním je konzumácia, tak čoho dovŕšením je konzumácia homosexuálneho páru, požehnaná (!) Cirkvou?

BM

Zdroj: Katholisch.de, ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)