Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom -

Ateisti, ktorým sa cnie za náboženstvom

Aldo Maria Valli
6. decembra 2019
  Spoločnosť

Keď len pred niekoľkými rokmi sa zdalo, že agresívnemu hnutiu „nových ateistov“ vedenému esejistom Christopherom Hitchensom a biológom Richardom Dawkinsom bude patriť budúcnosť, dnes je situácia veľmi odlišná a niektorí ateisti začínajú premýšľať a kladú si otázky. Ako možno vedľa seba žiť v spoločnosti, v ktorej muži a ženy žijú svoje životy pod nebesami, ktoré sú prázdne a po smrti neočakávajú vzkriesenie ale recykláciu, pretože nijaký spoločný pevný morálny základ neexistuje? A aká budúcnosť nás čaká? Anti-teisti ako Christopher Hitchens (1949 – 2011) sa vysmievali predstave, že ľudstvo potrebuje Boha, aby vedelo rozlišovať medzi tým, čo je správne a nesprávne, ale my dnes po niekoľkých desaťročiach sekularizácie už nevieme ani rozlíšiť muža od ženy.

Ak ateista ako Hitchens tvrdil, že náboženstvo je jedom, ktorý všetko otravuje, potom Douglas Murray, taktiež ateista, bije na poplach, pretože ho znepokojuje prázdnota, ktorá nastane po tom, ako skolabuje najprv kresťanstvo a potom ideológie. Murray, autor knihy The Strange Death of Europe a The Madness of Crowds, poznamenáva, že „na verejnosti i v súkromí sa ľudia správajú čoraz iracionálnejšie, horúčkovitejšie a stádovitejšie“. Je to návrat k tribalizmu, ktorý je práve výsledkom prázdna, kde chýbajú veľké naratívy, ktorým by ľudia verili.

„Príroda však neznáša vákuum. A ľudia v bohatých západných demokraciách jednoducho nemôžu byť prvými v histórii, ktorí nemajú nijaké vysvetlenie pre to, čo tu robíme, ani dejiny, ktoré by ich životu dávali zmysel.“

Murray, hovorí Jonathon Van Marren, ktorý bol hosťom jeho Van Maren Show, „je presvedčený, že ateistický projekt nemá budúcnosť“. Keďže nám chýba vízia a nemáme odpoveď na veľké otázky, „azda budeme nútení uznať, že návrat k viere je predsa len tá najlepšia alternatíva, ktorú máme“.

„Existuje veľmi reálna možnosť – poznamenáva Murray -, že dokonca aj náš moderný koncept ľudských práv, ktorý má židovsko-kresťanské korene, prežije kresťanstvo iba pár rokov. Keď sa naša koncepcia ľudských práv odpojí od svojho prameňa, rýchlo vyschne a odumrie a my budeme tápať v hustej a nepreniknuteľnej tme.“

Foto: Richard Dawkins, zdroj: commons.wikimedia.org

Bez kresťanských základov sa naša spoločnosť môže rozsypať, ako sa to už aj deje. Keďže už neexistuje nič, čo by nás držalo spolu, perspektívou je kmeňový konflikt.

„Mnoho optimistických ateistov – poznamenáva Van Maren –, ešte donedávna verilo, že akonáhle zosadíme Boha z jeho trónu a zbavíme sa ho, budeme môcť konečne žiť a uskutočniť náš utopický projekt budovania spoločnosti založenej na viere v seba samého.“ Nanešťastie, títo skeptici boli skeptickí voči všetkému okrem svojho presvedčenia o dobrote ľudstva, hoci tento ľahko vyvrátiteľný predpoklad nevedeli nijako metafyzicky, ba dokonca ani darwinovsky zdôvodniť.

Práve pocit prázdnoty a neudržateľnosť tejto tézy vedie „niektorých prominentných ateistov k tomu, že s poľutovaním uznávajú, že azda to kresťanstvo je predsa len potrebnejšie, než si mysleli“. Richard Dawkins, ktorý ešte v roku 2015 tvrdil, že deti treba chrániť pred náboženskými názormi svojich rodičov, o tri roky neskôr upozorňoval na riziko, že „zhovievavé kresťanské náboženstvo“ bude nahradené čímsi, čo bude rozhodne menej zhovievavé. Aj ďalší ateisti a agnostici, od Billa Mahera po Ayaana Hirsi Ali rôznym spôsobom tieto Dawkinsove obavy opakovali. Táto radikálna zmena v priebehu pár rokov – a skutočnosť, že to ateisti bijú na poplach, by mala byť mementom aj pre kresťanov, ktorí si ešte dostatočne neuvedomujú dôsledky napredujúcej sekularizácie.

Dawkins teraz pripúšťa, že koniec náboženstva, po ktorom ešte pred niekoľkými rokmi tak túžil, by v skutočnosti bol čímsi hrozným, pretože by ľuďom „dal oprávnenie robiť skutočne škaredé veci“. Veď „ľudia môžu mať pocit, že môžu robiť zlé veci, keď nijaký Boh ich už nesleduje“.

Foto: Douglas Murray, zdroj: commons.wikimedia.org

„Bez ohľadu na to, či to je alebo nie je iracionálne, bohužiaľ je dosť dobre možné, že ak niekto úprimne verí v Boha, ktorý vidí každý jeho pohyb, je pravdepodobnejšie, že ten človek bude dobrý,“ s ťažkým srdcom pripúšťa Dawkins vo svojej najnovšej knihe Outgrowing God.  „Musím povedať, že sa mi to veľmi nepáči. Chcem veriť, že ľudia sú lepší. Chcel by som veriť, že človek je čestný bez ohľadu na to, či ho niekto vidí alebo nevidí.” Hoci toto uvedomenie mu nestačí na to, aby uveril v Boha, Dawkins hovorí, že si uvedomuje, že kresťanská viera v Boha je spoločnosti na osoh, lebo „môže znížiť kriminalitu.”

Dawkins sa nestal veriacim, ale, ako píše Van Maren, rovnako ako mnoho iných ateistických intelektuálov, aj on si uvedomuje, že viera v Boha často robí ľudí lepšími a svet znesiteľnejším.

Zdroj: https://www.aldomariavalli.it

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT