Argentínsky arcibiskup Aguer kritizoval Vatikán za potláčanie tradičnej liturgie: Je to tyrania a infiltrácia slobodomurármi

31. marca 2023   Krátke správy

Bývalý kolega pápeža Františka, emeritný arcibiskup Héctor Aguer z La Platy v Argentíne (v rokoch 2000 až 2018), poskytol rozhovor portálu Rorate Caeli, v ktorom nešetril vatikánsku politiku voči tradičnej liturgii a ani liberalizáciu Cirkvi, pričom poukázal na infiltráciu slobodomurárstva do vatikánskych štruktúr. Podľa jeho názoru ide o jednu z príčin anti-liturgickej revolúcie, ktorá prebieha vo Vatikáne.

„Rím by si mal položiť otázku, prečo je stále viac kňazov a laikov, ktorí inklinujú k starým obradom. Anti-liturgická posadnutosť je ideológiou, ktorá sa v kánonickom priestore stáva tyraniou. Zákaz používania misála Jána XXIII. nerešpektuje mladých ľudí, ktorí chcú uctievanie také, aké zodpovedá pravde viery: uctievanie Boha, nie človeka. Rím sa naopak stále pridržiava – die anthropologische Wende (antropologického obratu) – Karla Rahnera“, povedal hierarchia v reakcii na motu proprio Traditionis custodes a na nedávny reskript Dikastéria pre Boží kult a disciplínu.

Naznačil, že on sám vždy síce slávil svätú omšu v novom obrade, po rokoch však vidí, že presadené liturgické zmeny nezodpovedajú II. vatikánskemu koncilu. Ako povedal, vôľa koncilových otcov vyjadrená v konštitúcii o liturgii Sacrosanctum concilium počítala len s drobnými zmenami, hovorila o skutočnom očistení a „obnovení“ liturgického slúženia, nie o takejto dramatickej zmene. Pápež Pavol VI. však urobil ďalekosiahlejšie, mimoriadne osudové rozhodnutie.

Podľa arcibiskupa pápež Benedikt XVI. urobil múdre rozhodnutie vyhlásením motu proprio Summorum pontificum. Pomohol tak obom skupinám naviazaným na Tradíciu a ukázal omyl tých, ktorí podporujú oprávnenosť rozhodnutia Pavla VI. Pápež František to zmenil:

„Trhlina, ktorá bola otvorená Františkovým novým motu proprio, bola teraz potvrdená a prehĺbená reskriptom, ktorý nariaďuje biskupom, aby požiadali o pápežský súhlas predtým, než povolia slúženie omše všetkých čias. Tieto mimoriadne požiadavky podkopávajú toľko propagovanú „synodalitu“. Autorita biskupov bola obmedzená v podstatnej oblasti ich práv, ako nástupcov apoštolov. Anti-liturgická posadnutosť, o ktorej som už hovoril, ide až do extrému bojkotovania synodality tým, že biskup, aby mohol poveriť kňaza slúžením omše podľa misála Jána XXIII., musí žiadať Rím o povolenie. Toto je zmysel reskriptu: je to regulárna pápežská tyrania, ktorá bráni nástupcom apoštolov v možnosti vykonávať svoju službu v legitímnom duchu.“

Potom predniesol svoju kritiku súčasných jezuitov a slobodomurárov v Cirkvi:

„Spoločnosť Ježišova bola vždy mocnou podporou na presadenie Cirkvi v spoločnosti, pričom bojovala proti slobodomurárstvu. Dnešný Vatikán je však plný slobodomurárov a pápež sa s nimi snaží spolupracovať. Prekvapuje ma pápežov pokoj počas desaťročia jeho vládnutia a fiktívne pripisovanie úspechov jeho spolupracovníkom; pokora však bola vždy chronickým problémom jezuitov.“

Neskôr poukázal na nezrovnalosti v prístupe k liturgii:

„Tradicionalisti sú prenasledovaní, ale zároveň dochádza k začleňovaniu kmeňových hudobných a tanečných obradov do rímskeho obradu a prijímaniu pohanských, hinduistických alebo budhistických obradných prvkov v súlade s princípmi Nového svetového poriadku.“

Podľa arcibiskupa: „Takáto deformácia uctievania Boha hraničí s modlárstvom.“

Na záver kritizoval dokument z Abú Zabí a ďalšie vatikánske iniciatívy, ktoré podľa neho ukazujú náboženský indiferentizmus:

„Pre Vatikán by to bolo neprijateľné, ak by nebol infiltrovaný slobodomurárstvom. Len na takej platforme môžete uvažovať o prepojení pohanských obradov s liturgiou. Toto vysvetľuje aj prenasledovanie tradicionalistov, ktorí sa svojimi požiadavkami vzpierajú úplnému uvedeniu Cirkvi do Nového svetového poriadku. Príčinou zmätku medzi veriacimi je toto mysterium iniquitatis vykonané diablom.“

BM

Zdroj: rorate-caeli.blogspot.com, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)