Abp. Gądecki pripomenul nemenné morálne učenie Cirkvi, cyrilometodské duchovné dedičstvo, na ktoré sa odvoláva Ústava SR

Dariusz Żuk-Olszewski
11. júla 2021   Cirkev

Vážení čitatelia,

musím zareagovať na nehoráznu kampaň proti poznaňskému metropolitovi arcibiskupovi Stanisławovi Gądeckemu, predsedovi Konferencie biskupov Poľska, ktorú spustili niektoré slovenské média po jeho homílii na hlavnej sv. omši počas Cyrilometodskej národnej púte v Nitre 5. júla t. r. Do tejto nactiutŕhačskej kampane dnes Denník N na svojich stránkach zapojil aj prezidentku Z. Čaputovú v rozsiahlej reportáži o jej „diskusii s rodičmi LGBTI ľudí“.

Jej vyjadrenie na adresu arcibiskupa Gądeckeho pripomenula autorka v článku niekoľkokrát a v perexe k textu parafrázovala jej slová ako najdôležitejší odkaz článku: „Zuzana Čaputová odsúdila aj útok na gejov a lesby od poľského biskupa Stanisława Gądeckého na omši v Nitre.“

„Takéto vyjadrenia sú mi cudzie, neviem ich pochopiť v kontexte kresťanskej vierouky, ako ju vnímam ja“, povedala.

Hoci prekladatelia zväčša zostávajú v úzadí, tento raz pokladám za povinnosť vyjsť z ústrania a vyjadriť sa ako prekladateľ homílie otca arcibiskupa. Prekladať ju bolo pre mňa cťou.

Kázeň otca arcibiskupa je slovenským liberálnym mediálnym mainstreamom prezentovaná ako niečo nehorázne. Rád by som však podotkol, že arcibiskup Gądecki iba pripomenul nemenné morálne učenie Cirkvi, ktoré je súčasťou cyrilometodského duchovného dedičstva, na ktoré sa odvoláva Ústava SR vo svojej preambule (tá ústava, na ktorú skladala pani prezidentka svoj prezidentský sľub).

Nepostrehol som v kázni žiaden útok na homosexuálov, ale iba zmienku o homosexualizme, ktorá je mimochodom citáciou z diela Koniec kresťanského sveta francúzskej ľavicovo orientovanej filozofky Chantal Delsolovej, ktorá samu seba označuje za „liberálnu neokenzervativistku“. Otec arcibiskup citoval tieto jej slová:

„Vo svete našich otcov bol homosexualizmus zakázaný a poznačený pohŕdaním a dnes je nielen ospravedlňovaný, ale priamo predkladaný ako chvályhodný. Umelý potrat bol kedysi uznávaný za zločin, dnes je pod ochranou práva a odporúčaný. Rozvod, ktorý bol najskôr nemožný a neskôr ťažko realizovateľný, dnes nenaráža na žiadne prekážky. Samovražda, ktorá bola kedysi odsudzovaná (samovrahovia nemohli byť cirkevne pochovaní), sa dnes pokladá za potenciálne vhodnú a v niektorých krajinách legislatíva uľahčuje jej spáchanie.“

V homílii spomenul homosexualizmus a nie homosexualitu. Bolo by dobré, keby sa aj pani prezidentka držala toho, čo bolo povedané a nie toho, čo by bola rada, aby bolo povedané a mohla to použiť ako kladivo na „netolerantného biskupa“.

Hlásať hodnoty Evanjelia „vhod či nevhod“, ku ktorým patrí aj pravda o človeku, jeho živote a hodnotách, ktoré ho chránia, je základnou povinnosťou biskupa ako nástupcu apoštolov. Otec arcibiskup nepovedal nič nové, buričské či urážlivé.

Ďalšou pre netolerantných ateistov veľmi kontroverznou zmienkou bolo pripomenutie umelého potratu ako zločinu z pohľadu Božieho práva, hoci ľudské zákony ho čoraz väčšmi tolerujú:

„Žiaden medzinárodný dokument nehovorí nič o jestvovaní takéhoto práva. Tieto dokumenty jednoznačne garantujú právo na život a nehovoria nič o práve na zabíjanie.“

Umelý potrat je vždy násilným popretím základného ľudského práva na život, násilným popretím ktoré je o to odpornejšie, že sa týka života človeka, ktorý je najslabší a nejbezbrannejší. Je to teda prejav najnespravodlivejšej diskriminácie. Samotná právna legalizácia umelého potratu hlboko znetvoruje spoločenský život slovanských krajín, keďže je prezentovaná ako „základná služba zdravotnej starostlivosti“.

Sv. Cyrila a Metoda pripomenul arcibiskup S. Gącecki ako výzvu dnešnému slovanskému svetu: „Lebo svätí, a medzi nimi naši svätci Cyril a Metod, sú výzvou Boha k svetu, aby sa obrátil a veril. Sú tiež výzvou k spytovaniu svedomia slovanských národov a odprosovaniu Boha za nedostatok úcty k životu, aj tomu najslabšiemu, ukrytému pod srdcom matky.“

To naozaj nám netolerantní ateisti budú prikazovať ako v časoch komunistického teroru, čo si môže alebo nemôže dovoliť kňaz či biskup povedať na bohoslužbe, ktorá by im de facto mala byť úplne, ale úplne ukradnutá? Kde je ústavou garantované právo na náboženskú slobodu?

Zneužitie mena svätého otca Františka ako toho, ktorého učenie je údajne v rozpore s tým, čo povedal arcibiskup Gądecki, je už iba čerešničkou na nechutnej torte upečenej z cesta „cancel culture“.

Pani prezidentka a ani pani redaktorka si zjavne nevšimli napríklad veľmi jednoznačné vyjadrenie pápeža Františka, ktorý umelý potrat prirovnáva k nájomnej vražde.

***

Text bol pôvodne uverejnený na súkromnom profile autora na facebooku.

Dariusz Żuk Olszewski, prekladateľ tlmočník a spisovateľ , jeho knihu Licencia na zabíjanie si môžete zakúpiť tu: https://www.christianashop.sk/licencia-na-zabijanie/

PDF (formát pre tlač)