Apoštolská konštitúcia Svätého Otca Jána XXIII. Veterum Sapientia (Prvá časť) -

Apoštolská konštitúcia Svätého Otca Jána XXIII. Veterum Sapientia (Prvá časť)

Lucia Laudoniu
9. marca 2022
  Cirkev  


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Prinášame vám kompletné slovenské znenie apoštolskej konštitúcie Jána XXIII. Veterum Sapientia (Múdrosť antických predkov), ktorá sa zaoberá potrebou pozdvihnutia štúdia a poznania latinského jazyka a kultúry v Kristovej Cirkvi. Text v preklade Lucie Laudoniu budeme uverejňovať na pokračovanie vrátane poznámkového aparátu.

Zdroj: wikimedia commons

Predhovor

Vo februári 2022 uplynulo šesťdesiat rokov od ratifikácie1 apoštolskej konštitúcie Veterum Sapientia (Múdrosť antických predkov) z pera svätého Jána XXIII. Latinský dokument podpísaný nad hrobom svätého Petra sa zrodil v roku 1962 v dobách myšlienkového kvasu II. vatikánskeho koncilu, no obsah tohto diela nebol do dnešných dní adekvátne docenený.

Pápežovu víziu volens nolens2 zamietlo pod koberec knižníc nemálo hláv opitých vínom modernizmu. Je veľmi zaujímavé, že pojem modernitas vstupuje do latinčiny v postklasickom období a kryje sa s rozvojom ranostredovekej teológie. Ak by sme sa v 6. storočí spýtali mnícha a učenca Cassiodora, ktorému v žilách kolovala krv prísnych rímskych senátorov, čo si máme predstaviť pod termínom modernus, prezradil by nám, že symbolizuje rozkvet kresťanského veku v kontraste k neplodnému figovníku pohanskej modloslužby zarámovanej v adjektíve antiquus.

Modernizmus dneška si oblieka kresťanstvo už len ako divadelný kostým. Z kolotoča aktualizácie sa ozýva jasot a smiech, ale vo chvíli, keď sa unaví a zastaví (a jedného dňa sa zo svojej podstaty zastaví so škrípaním duchovných bŕzd bez kvapky krizmy), príde na rad vertigo. Závrat, pád a – precitnutie na holej zemi.

Kto sa odváži tvrdiť, že je potrebné vyprať belostné rúcho3 cirkevných otcov v práčke postmoderného skepticizmu? Latinskí otcovia sa nevyhýbali slovu modernitas, pretože vedeli, čo je jeho skutočným obsahom. Modum adhibere.4 Nestavať na katedrále Evanjelia ďalšie poschodia, ale upevňovať dynamizmus jej základov. Výrok pripisovaný Exupérymu, že dokonalosť sa nebuduje pridávaním novôt, no dosiahneme ju vtedy, keď už nebude čo uberať, sa nám prihovára magna cum vehementia.5 Byť moderným značí posvätiť čas v dôstojnej plnosti kresťanskej náuky, a nie strihať dejiny na franforce nožnicami vlastného úsudku.

Veterum Sapientia je železnou päsťou na lingvosociálny modernizmus v jame levovej. Dielo vzniklo v dobe, keď sa v západnej Cirkvi ozývali kritické hlasy volajúce, ak nie priamo po odstránení, tak aspoň po minimalizácii latinského jazyka v poriadku kresťanských bohoslužieb. Rast a diverzifikácia technológií a komunikačných prostriedkov s nimi spojených však majú za následok, že prístup k základom latinčiny sa stáva jednoduchší, než kedykoľvek predtým.

Pri listovaní slovníkom zistíme, že jedno z latinských slovies označujúcich pochopenie má podobu comprehendere. Reflektor etymológie svieti na sloveso prehendere – uchopiť, zachytiť, objať. Pochopiť, čiže dotknúť sa, vziať do dlaní, ohmatať rozumom. Ako však správne uchopiť zmysel konštitúcie, ktorá nie je taká stará, aby sme nad ňou slúžili panychídu, ani taká mladá, aby sme v nej videli hit demolujúci rebríčky hitparád?

Najskôr nám padá do náruče jazykové ovocie. Gramatické systémy klasických jazykov možno so štipkou poetického korenia nazvať magnam animarum imaginem.6 Každé gramatické pravidlo má svoj racionálny, ale aj sapienciálny7 aspekt a spája linearitu logickej operácie s vertikalitou alegórie a poézie. Zo štylistického hľadiska sa text Veterum Sapientia vyznačuje častou prítomnosťou gerundívnych väzieb. Pre tvary latinského gerundia a gerundíva, ktorých identifikácia a rozlíšenie je vecou filologického tréningu, osobitne platí Sallustiova maxima z rímskej vojenskej terminológie ordines habere, signa segui.8 Syntax latinských viet akoby na verbálnej úrovni kopírovala integritu a vysokú organizovanosť armády antického Ríma.

Latinské gerundiá a gerundíva však v mnohých prípadoch nemajú exaktný slovenský ekvivalent a prekladateľ stojí pred úlohou „rozbiť“ ucelený „denotát“ na viacslovné štruktúry a dbať pritom na koncíznosť výpovede. Rovnako nemá zmysel otrocky prekladať každú predložku a – cum grano salis9 – topiť sa v bažinách semiotiky. Javy, ktoré majú opodstatnenie v latinčine, pôsobia v slovenskom jazyku neprirodzene, a naopak. Vzhľadom na bohatstvo latinských syntaktických a morfologických prostriedkov vždy existuje možnosť preložiť konkrétne miesto inak a lepšie. Dosiahnuť rovnováhu na páke medzi štylistickou krásou a vernosťou originálu sa stáva nemožným, čitateľa preto bude pre úplnosť informácie sprevádzať záhradou slova relatívne opulentný explikatívny a poznámkový aparát.10

Samson mal svoju herkulovskú silu ukrytú vo vlasoch. Keď vinou vlastnej dôverčivosti k prefíkanej Filištínke prišiel o korunu krásy, stratil aj svoju božskú silu. Skúsme tento biblický naratív aplikovať na latinčinu a jej ducha. Ktosi ostrihal liturgii jej latinské vlasy a liturgia stratila samsonovskú moc.

Svätý Otec Ján XXIII. varuje Cirkev pred týmto rizikom a svoje posolstvo rozdeľuje do dvoch vzájomne súvisiacich myšlienkových blokov. V prvej časti s úctou „hľadí na hlad“ starovekých pohanských národov po pravom Bohu a chváli semená Kristovej pravdy zasiate hlboko v ich srdciach. V kultúrno-historických procesoch, ktoré z reči antických dobyvateľov spravili jazyk pápežského dvora, vidí zásah Božej prozreteľnosti. S pomocou myšlienok Pia XI., na autoritu ktorého sa odvoláva,11 definuje vlastnosti a účinky latinského jazyka v kontexte univerzality a nemennosti kvintesencie12 Kristovej Cirkvi. V druhej časti Svätý Otec hľadá praktické riešenia, ktoré podľa jeho názoru zachránia loď latinskej modlitby a gnozeológie pred ideologickou búrkou rozpútanou jazykmi nepriateľov a predkladá niekoľko záväzných návrhov s cieľom projektovo ich implementovať v prostredí kňazských seminárov a cirkevného školstva.

Konzumný človek si príliš rýchlo zvykol dostávať, no stále sa nenaučil dávať. Význam apoštolskej konštitúcie Veterum Sapientia spočíva najmä v presvedčení, že sama latinčina je živý, oživujúci a „krehko-mocný“ dar, ktorý síce nerobí modlitbu ontologicky „čistejšou“, ale pomáha nám lepšie sa sústrediť na jej obsah nepreložiteľný do moderných jazykov. Latinčina sa takto stáva duchovným kompasom na ceste do neba.

V neposlednom rade je dôležité podčiarknuť, že v celom texte sa ani raz nestretneme s často opakovaným klišé o mŕtvom jazyku. Eschatologicky vzaté, v Cirkvi vďaka Vzkrieseniu už niet smrti. Keď Boží Syn rozbil okovy inferna, požehnal darom života celé Univerzum vrátane lingvistických fenoménov.

Percepciu Veterum Sapientia v slovenskom prostredí sťažuje fakt, že toto dielo zatiaľ nebolo oficiálne dostupné v slovenskom jazyku. To zároveň vysvetľuje jeho prakticky nulovú implementáciu na úrovni miestnej Cirkvi. Veríme, že náš preklad i napriek svojim imperfekciám prispeje k lepšiemu poznaniu tohto diela a pomôže opäť zapáliť iskru lásky k jazyku, ktorý bol drahý srdciam nespočetného množstva hierarchov, mučeníkov a vyznávačov.

Quod bonum, felix, faustum fortunatumque sit!13

Poznámky:

1 V slove ratifikácia si podávajú ruky latinské výrazy ratus (pevne stanovený, právoplatný, spoľahlivo určený) a facere (konať, činiť). Primárny latinský význam spočíva v potvrdení platnosti (ratum facere) a v tomto zmysle je namieste aplikovať ho aj na príslušný pápežský dokument. Pre úplnosť informácie ratus sum sa z latinčiny prekladá spojením som presvedčený, som si istý.

2 Chtiac nechtiac, vedome či nevedome.

3 Po latinsky toga candida. Uchádzači o úradné funkcie v starom Ríme nosievali bielu tógu a zo zvyku nosenia tohto odevu vzniklo prídavné meno candidatus.

4 Zachovať mieru.

5 S veľkou naliehavosťou.

6 Veľkým obrazom duší (akuzatívna forma).

7 Múdroslovný, týkajúci sa múdrosti.

8 Byť organizovaný vo vojenských šíkoch, nasledovať insígnie, znaky, posvätné sochy, v prenesenom zmysle rozkazy a pokyny.

9 So zrnkom soli, teda s istou dávkou odstupu a skepticizmu, kriticky, nie doslovne.

10 Aby sme poznámkový aparát originálu odlíšili od poznámok prekladateľky, uvádzame ho kurzívou. Kurzívne písmo rovnako zdôrazňuje latinské spojenia prítomné vo vysvetlivkovom aparáte autorky prekladu. Číslovanie odsekov v latinskom texte preberáme bezo zmeny.

11 Latinský originál uvádza citácie iných autorít (pápežov) kurzívou. Tento princíp zachovávame aj v slovenskej jazykovej mutácii, pričom stručný poznámkový aparát prítomný v latinskom texte preberáme nezmenený v rozsahu, ktorý korešponduje s pôvodinou.

12 Quinta essentia, niekdajší piaty element alchymistov, symbolizuje vo svete frazeológie najvnútornejšiu a najjemnejšiu podstatu vecí a javov.

13 Nech je to k dobru, šťastiu, zdaru a prospechu! Tradičný Cicerov výrok sa v podobe abreviácií objavoval v stredovekých listinách.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024