Apoštolská konštitúcia Svätého Otca Jána XXIII. Veterum Sapientia (Piata časť) -

Apoštolská konštitúcia Svätého Otca Jána XXIII. Veterum Sapientia (Piata časť)

pápež Ján XXIII.
23. marca 2022
  Cirkev  

Apoštolská konštitúcia Svätého Otca Jána XXIII. Veterum Sapientia
(Piata časť)

Zdroj: wikimedia commons

§ 3. Ako stanovuje Kódex kánonického práva (kán. 1364) a učenie našich predchodcov, kandidáti posvätného kňazstva1 nech sú ešte pred začiatkom riadneho cirkevného štúdia čo najdôslednejšie napájaní2 latinským jazykom najskúsenejšími učiteľmi vhodnou metodickou formou a v primeranom časovom rozsahu, aby nenastala situácia, že neskôr, keď pristúpia k štúdiu vyšších disciplín, nebudú môcť kvôli neznalosti jazyka v úplnosti porozumieť posvätným náukam, nehovoriac o tom, že sa z tej príčiny nebudú môcť zdokonaľovať v školských diskusiách, ktoré vynikajúco pripravujú mladé mysle na obranu pravdy.3 Prajeme si, aby sa uvedené vzťahovalo aj na tých, ktorí sú Božou prozreteľnosťou povolaní k horlivej službe v posvätných úradoch v staršom veku, no absolvovali nedostatočné alebo dokonca žiadne humanistické štúdiá. Vskutku nik nemôže byť pripustený k štúdiu filozofických či teologických vied bez toho, aby bol v úplnosti a dokonale vyučený v latinskom jazyku a obdarený plnosťou jeho používania.4

§ 4. Pokiaľ na niektorých miestach z dôvodu prispôsobovania platného študijného programu verejným mestským školám v istom rozsahu došlo k odstráneniu štúdií latinského jazyka a príbuzných náuk na škodu pravdivej a pevnej formácie, sme toho názoru, aby sa obvyklý poriadok výučby tohto jazyka v úplnosti obnovil. Je žiaduce každého presvedčiť, že v tejto veci je treba svedomite5 dbať na poriadok v oblasti formácie budúcich kňazov nielen čo do počtu a typu predmetov, ale aj čo sa týka času vyhradeného na ich výuku. Pokiaľ bude vzhľadom na časové a miestne okolnosti a pomery nevyhnutné pripojiť k obvyklým predmetom ďalšie disciplíny, bude z toho dôvodu potrebné počet predmetov6 rozšíriť alebo niektoré predmety stručne zlúčiť, prípadne, v konečnom dôsledku odložiť ich štúdium na inokedy.7

§ 5. Hlavné a posvätné disciplíny, ako už bolo opätovne nariadené, majú byť prednášané v latinskom jazyku, pretože – majúc na zreteli jeho používanie overené stáročiami – vieme, že sa cení ako najvhodnejší nástroj objasnenia najzložitejších a najjemnejších foriem a povahy vecí so značnou ľahkosťou8 a jasnosťou.9 Okrem toho, že latinský jazyk bol už v minulosti obohatený o svoje vlastné a zreteľne definované termíny, je výnimočne spôsobilý strážiť neporušenú integritu katolíckej viery a vyhnúť sa pritom upadnutiu do prázdnej a bezduchej výrečnosti.

Z tej príčiny majú prednášajúci týchto disciplín na univerzitách10 či na seminároch rozprávať po latinsky11 a používať učebnice12 napísané v latinskom jazyku. Tí, ktorí z dôvodu neznalosti latinskej reči nie sú pripravení dodržať tieto nariadenia Svätej stolice, nech sú na svojich miestach na tento účel postupne nahradení kvalifikovanými učiteľmi.13 Ťažkosti, ktoré môžu nastať, či už na strane žiakov alebo učiteľov, je preto nevyhnutné prekonávať rozvážnosťou biskupov a vychovávateľov a dobrou vôľou učiteľov.

(Pokračovanie)

1 Latinské spojenie sacrorum alumni je prípustné preložiť tiež podstatnými menami bohoslovci alebo adepti kňazskej služby. Štandardným prekladom latinského alumnus je chovanec (od alere, posilňovať výživou, živiť, kŕmiť, rásť kŕmením). Pravým pokrmom bohoslovca má byť modlitba a Božie slovo. Z oboch vyrastajú kvety pokory a poslušnosti.

2 Nádherné spojenie lingua Latina accuratissime imbuantur vedie k hlbokým významom. Preklad vštepiť komusi niečo (v tomto prípade základy latinskej gramatiky a literatúry) je opäť len malým pierkom na chvoste páva. Imbuere, to je navlhčiť, namočiť, napustiť tekutinou, ale aj zasvätiť. Význam zasvätenia vznikol pravdepodobne z pohanských rituálov taurobolia a criobolia, počas ktorých boli mysti (zasvätenci) kropení krvou obetného zvieraťa (býka, barana, kozy). Pohanské taurobolium podstupovali aj vysokopostavení starorímski úradníci. Verili, že prostredníctvom krvi sa na nich prenesú obdivované vlastnosti zvieraťa (sila, udatnosť, plodnosť, bojový duch etc). Kresťanstvo učí, že sme boli obmytí drahocennou krvou Bohočloveka Krista, nie divokého zvieraťa. Sakrálny význam slovesa imbuere zostal badateľný aj v postklasickom slovníku (pietate pectora imbuere, naplniť srdce zbožnosťou, doslova ovlažiť ho, zaliať srdce zbožnosťou, ktorá vsiakne dovnútra ako liquidum, božská tekutá substancia). Je pozoruhodné, že pápež si vyberá sloveso, ktoré okrem iného pomenúva zasvätenie, aby ním vyjadril sakrálny rozmer osvojenia si základov jazyka nepremožiteľného Ríma.

3 Pius XI, Epist. Ap. Offιciorum omnium, 1 Aug. 1922: A.A.S. 14 (1922), 453. Ihla sa po latinsky povie acus a neutrum tretej deklinácie acumen dáva meno hrotu aj bystrému úsudku. Toto exordium (úvodné slovo) je dôležité najmä z dôvodu, že pápež vo vzťahu k tréningu bohoslovcov v apologetickej oblasti používa tvar acuuntur. Sloveso acuere patrí spolu s citovanými lexémami acus, acute (dômyselne, ostro) či acumen do spoločnej verbálnej rodiny. Svätý Otec v tomto kontexte verbatim (doslovne) uvádza, že školské dišputy brúsia (obrusujú) mysle mladých ľudí (iuvenum acuuntur ingenia). O akých diskusiách sa tu píše? Študijný program bohosloveckých fakúlt pred II. vatikánskym koncilom počítal s dokonalou alebo aspoň pokročilou znalosťou latinskej rétoriky. Konštantné pravidlá rečníckeho umenia pomáhali teológii nájsť vhodné výrazové prostriedky v diskusii s oponentmi a heretikmi. Rétorika bola pri obrane orthodoxného učenia Božou služobníčkou (ancilla vel famula Dei). Hoci konštitúcia Veterum Sapientia vznikala v atmosfére reformného koncilu, jej obsah je jasným svedectvom, že patriarcha Západu nemal v úmysle meniť alebo dokonca liberalizovať systém cirkevného vzdelávania. Opak je pravdou a mnohé pápežove formulácie pôsobia v časoch marginalizácie tradičného vzdelania nezvyčajne tvrdo, ale o to naliehavejšie.

4 Toto odporúčanie Svätého Otca nebolo dodržané. Jeho správna implementácia si v prvom rade vyžaduje pochopenie dobovej edukačnej praxe. Vyššie ročníky kňazských seminárov mali ešte v polovici 20. storočia preskribované teologické prednášky priamo v latinskom jazyku, čo prirodzene predpokladalo patričný stupeň znalosti tejto nesmrteľnej reči. Pápežské riadky samozrejme nikomu neukladajú povinnosť prednášať katechizmus po latinsky napríklad školopovinným deťom, ktoré tomuto jazyku nerozumejú. Kladie si za cieľ inšpirovať a motivovať mládež s autentickým záujmom o duchovný život, nech sa s láskou zdobí jazykovými šperkami večného Ríma, aby v prípade neskoršieho akademického štúdia nikto nepociťoval filologický deficit pri práci s liturgickými alebo patristickými textami. Pápežove slová sú naplnené pastoračnou múdrosťou, pretože dávajú istú voľnosť pri voľbe metódy a „vozatajskej jazdy“ pri prenikaní do podstaty latinského slova, ani neurčujú vek, kedy je optimálne začať s výučbou latinčiny. Rudimenta (základy) linguae Latinae je možné nasávať už s materským mliekom (časť latinského vokabulára, hoci porušeného, simplifikovaného a vulgarizovaného, dostávajú hovorcovia románskych jazykov do vienka), cesta profundálnej mentálnej a duchovnej latinizácie však nie je vhodná pre každého (a už vôbec nie pre tých, ktorí sa cítia byť dedičmi odlišných katolíckych rituálnych či etno-sociálnych tradícií). Pápež preto kladie dôraz na primeranú metódu (apta via et ratione), ktorá má „latinské“ duše požehnať, „nelatinské“ obohatiť a všetky pozdvihnúť k Bohu.

5 Za zvoleným slovenským adverbiom sa skrýva latinské religiose, čiže so svedomitou nábožnosťou, duchovne a zároveň prísne. Predpísaná svedomitosť pritom nemôže existovať bez aktívneho a praktického duchovného života (orthopraxis), v opačnom prípade bude prázdnym rigorizmom.

6 V latinskej verzii diela sa stretávame s výrazom curriculum. Ten označoval bežecké zápolenie, beh opreteky, neskôr – v prenesenom zmysle – beh života (taký je význam latinského curriculum vitae). Svätý Otec má na mysli beh predmetov (studiorum curriculum), študijný poriadok. Antickí a stredovekí ľudia vnímali školskú formáciu ako druh zápasu (certamen). Sama edukácia bola duchovným športovaním. Moderná a postmoderná spoločnosť, žiaľ, zredukovala starovekú ideu životného zápasu na kult tela a pestovanie fyzickej zdatnosti, pre Gréka a Rimana však premýšľanie bolo najkrajším a najťažším športom.

7 Svätý Otec nás varuje pred marginalizáciou latinských štúdií a ich odsúvaním na úkor iných predmetov. Nesúhlasí s latentným stieraním dobových rozdielov medzi profánnymi a cirkevnými školami. Nariaďuje obnoviť štúdium latinčiny tam, kde došlo k jeho zanedbaniu, keďže prípadná neúcta k jazyku rímskych cisárov a pontifikov v latinskej liturgii narúša starodávny princíp lex orandi, lex credendi (zákon modlitby je zákonom viery).

8 V latinskom texte sa uvádza valde commode (značne, veľmi, obzvlášť pohodlne). V modernej slovenskej lexike tomu zodpovedá iný termín latinského pôvodu efektívne, so značnou efektivitou.

9 Epist. S. C. Studiorum, Vehementer sane, 1 Iul. 1908: Ench. Cler., n. 821.

10 Spojenie in maximis Athenaeis vtlačené ako pečať do verbálneho vosku originálu má klasickú auru. Privádza nás k múdrosti filozofov v starogréckych Aténach, ktoré dali meno prvým stánkom múz a posvätného poznania.

11 Autor sa priklonil k formulácii Latine loqui tenentur. Učitelia sa majú pridržiavať (tenere) latinskej reči a zachovávať ju. Voľba slovesa tenere aj v tomto prípade nabáda k meditácii. Klasické básnické sceptra manu teneo (držím v ruke žezlá, panujem) je motorom imperiálnej vlády slova, (h)umeros tenebat (držal v náručí) zasa referuje o láskavom objatí. Tenere sa používa pri opise plavieb moreplavcov, ciest a vetra. Vergíliovské tuta tenebant (respektíve teneo) má úlohu bezpečia. Pridŕžať sa latinčiny preto nie je staromilstvo alebo lipnutie na dávno prekonaných kognitívnych vzorcoch. Je to túžba po sociolingvistickom bezpečí na nebezpečnej ceste za poznaním. Aktívne používanie latinského jazyka však pápež predpisuje pre vyššie posvätné náuky, ergo netýka sa celého študijného programu. Vzťahuje sa na jeho jadro, aby nedošlo k indoktrinácii vierouky externými (nekresťanskými) jedmi. Predstava, že myšlienka môže byť jedom, sa nám, členom demokratickej spoločnosti, často protiví. Sermo (jazyk, reč, forma reči) Latinus však nie je menej, než protijed a rytierske brnenie – tvrdosť a severitas sú prostriedkami ochrany spasiteľnej náuky pred zranením.

12 Upotrebiť knihy určené na používanie v škole (libros scholarum usui destinatos… adhibere).

13 Zvolený termín kvalifikovaní sa v latinskom texte nenachádza, namiesto neho v ňom stojí doctores ad hoc idonei. Medzi možnosťami prekladu latinského idoneus nájdeme adjektíva schopný, spoľahlivý, vhodný, dostatočne erudovaný.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Pár slov o škapuliari, škapuliarskom bratstve a škapuliarskych milostiach, V. časť – záver

František Mikloško opäť perlil o Cirkvi, pápežoch, gender a kresťanskej politike: Pápež František je skvostom, nacionalisti a tradiční sú problém

„Už se perou, už se perou“ – Medzi feministkami a transgendermi v Paríži to iskrilo…

Komik Rob Schneider o svojej konverzii na katolícku vieru: „Nikdy som necítil viac pokoja“