Aký význam má starať sa o pozemský život, keď nemyslíme na život večný?
Don Dolindo Ruotola
21. augusta 2019
Spoločnosť
Náš život sa míňa a my si to každý deň uvedomujeme. Je to putovanie k smrti a k večnosti. Každý deň, každý mesiac, každý rok, ktorý sa míňa, je cestou k týmto dvom cieľom, k týmto dvom staniciam. Kto sa vydáva na cestu, musí vždy musí absolvovať dve etapy: najprv ide na stanicu alebo do prístavu, potom nastúpi do vlaku či na parník a odchádza ďaleko, pričom tí, ktorí zostávajú, sa s ním lúčia a oplakávajú jeho odchod. Najprv ideme k smrti a potom od smrti prechádzame do večnosti. Je veľkou hlúposťou sústrediť sa iba na tento život, pracovať a bojovať o blaho tela a zabudnúť na to najdôležitejšie: na dušu a na večnosť.
Nebol by to hlúpy človek, ktorého pracovnou náplňou by bolo vyrábať, ale on namiesto toho by zabíjal čas leštením skrutiek či kolies stroja a svoju prácu by zanedbával? Áno, je dobré udržiavať všetko v čistote, tiež je dobré mať pohodlnejšie pracovisko, ale podstatné je vyrábať, aby plátna pribúdalo, železo sa tvarovalo, zo surového dreva sa stával kus nábytku; ak toto nerobíš, nie si robotník. Na čo je dobrý kuchár, ktorý sa stará iba čistotu kuchyne a o svoje šaty, a nestará sa o obed? Starosti tohto života sú prostriedkami, aby sme pracovali a produkovali pre večný život, majú slúžiť na splnenie poslania, ktoré nám dal Boh, aby sme si zaslúžili večnú odmenu. Ak zabudneš na svoj konečný cieľ a na potrebu konať dobro, daromne sa namáhaš.
„Áno“, hovoríš, „ale život je život a ja predsa nemôžem zanedbávať pole, obchod, kanceláriu, a tak mi prejde celý deň.“
V poriadku, ale pre svoju prácu určite nezanedbávaš spánok, nezabudneš sa umyť, najesť, prečítať si noviny a dokonca ani fajčiť a zabaviť sa. Ako môžeš kvôli hmotným starostiam zanedbávať to, čo potrebuješ pre večný život, to znamená modlitbu, svätú omšu, sviatosti, spoveď, sväté prijímanie, vzdelávanie sa o pravdách viery, ty, ktorý si v tom taký ignorant?
Aké je to úbohé, keď sa právnik od rána do večera a dokonca aj v noci zaoberá obhajobou páchateľa, ale ani pol hodinu nevenuje kauze vlastnej duše pred Bohom! Je smutné, že murár sa od rána do večera venuje stavbe domov a budov, ale jeho nebeský príbytok je mu ľahostajný, pretože k nemu nepriloží ani kamienok! Celý život venovať materiálnym starostiam a nedbať na duchovné a večné hodnoty je podobný životu zvierat, ktoré pracujú pre druhých a pre seba nikdy nič neurobia!
„Ale ja predsa pracujem pre svoju rodinu a pre deti, hovoríš, a som šľachetný pravý gavalier. Ako môžem mať čas pre moju dušu?“
Blázon, a ty si myslíš, že tí, pre ktorých pracuješ, ti nejako vynahradia to, čo zanedbávaš vo svojom duchovnom živote? A myslíš si, že ti za to budú naozaj vďační? Budeš na veky zatratený kvôli tým, ktorí si na teba potom ani len nespomenú! A nevieš, že keď miluješ Boha a slúžiš mu, keď si plníš svoje náboženské povinnosti a dbáš o svoju dušu, prinášaš požehnanie na svoj dom a na svoju prácu, že práve vtedy skutočne žiješ pre svoju rodinu?
Nesmieš svojim deťom zanechať iba materiálne dedičstvo, alebo starať sa iba o ich telo, ale svojím praktizujúcim kresťanským životom im musíš dať príklad čnosti a viesť ich k večným dobrám. Robíš si starosti o ich pozemskú budúcnosť a nebojíš sa o ich večnú budúcnosť?
Ako sa môžeš nazývať otcom, ak sa svojim deťom neodovzdáš vieru a nevštepuješ im čnosti, ak žiješ neusporiadane a vzbudzuješ v nich súciť, či dokonca pohŕdanie? Otec ďaleko od Cirkvi a od sviatostí, otec, ktorý sa nemodlí, rúha sa a opíja, oddáva sa nerestiam, má zlé vzťahy a pácha zlo, čo je to za otec?
Matka, ktorá myslí iba na parádu, ktorá je koketka, klebetí, chvastá sa a nestará sa o svoju dušu a dušu svojich detí, čo je to za matka?
Boh je Pravda, Dobro a Krása.
Úryvok je z diela dona Dolindu Ruotolu (1882-1970) „Pre tvoj záujem a pre tvoj život“
