Aký Učiteľ, taký žiak? - Christianitas

Aký Učiteľ, taký žiak?

Krystian Kratiuk
10. júna 2022
  Cirkev


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Ťažko očakávať od katolíkov, vrátane kňazov, že budú nasledovať Krista, ak sa im o našom Spasiteľovi nehovorí pravda, ak je im predstavovaný taký, aký nikdy nebol.

Na mnohých miestach post-kresťanského sveta čoraz viac počuť sťažnosti na postoje dnešných katolíkov (najmä mužov), ako aj na životný štýl a na obsah učenia katolíckych kňazov. Jedna z hlavných odpovedí na otázku o dôvodoch krízy mužskosti a z nej vyplývajúcej kňazskej krízy, je falošný obraz Krista, ktorý sa už dlhú dobu predkladá laikom i kňazom.

Možno sa dnes čudovať katolíckym mužom, že mnohí sú zoženštení a priveľmi uhladení, že sa boja používať silné slová, keď by niekoho mali odvrátiť od zlej cesty a že ani počuť nechcú o nijakom boji – keď sa im práve takto predstavuje osobnosť Spasiteľa?

Keď sa o Kristovi hovorí ako o hipisákovi s vrabčekom na ramene, ktorý bol taký láskavý, že každému všetko bezpodmienečne odpúšťal a nad hriechom vždy len kývol rukou; ak sa tvrdí, že bol pacifista, ktorý by najradšej rozdal cudzí majetok iným, toleroval zlo a neobľuboval vonkajšie prejavy zbožnosti.

Keď sa šíri naratív, podľa ktorého Pán Ježiš nemal nič spoločné s mužnosťou a zároveň sa čoraz častejšie sugeruje, že je nemožné, aby nemal ženu!

Muž par excellence

Kristus Pán bol však naozaj statočným mužom a pritom žil v celibáte, a ako veľkňaz i večný kňaz musí byť v každej z týchto vecí príkladom rovnako pre dnešných kňazov, ako aj – hoci v trochu inej dimenzii – pre laikov, ktorí sú čoraz viac vystavení pokušeniam presexualizovaného sveta.

Náš Spasiteľ väčšinu svojho pozemského života tvrdo fyzicky pracoval a – ako ukazuje Turínske plátno – bol na svoju dobu taktiež fyzicky veľmi dobre stavaným mužom. Ľudia ho vnímali ako charizmatického vodcu, ktorý bol schopný hovoriť k niekoľkotisícovému zástupu z vrcholu vysokej hory hlasom, ktorý bolo všade dobre počuť.

Pán vyhnal kupcov z chrámu bez toho, aby ich najprv zdvorilo požiadal o opustenie svätého miesta, či bez toho, aby zavolal nejakú vtedajšiu obdobu polície, ale s ručne upleteným bičom šľahal ľudí, ktorí nedovolili stretnúť sa s Bohom tým, ktorí Ho ešte nepoznali (scéna vyhnania kupcov sa odohráva na nádvorí pohanov). Nebral ohľad na politickú korektnosť ani čísi majetok – mince sa kotúľali po celom chráme medzi stoly, ktoré povyvracal ten istý Kristus!

A toto nie je jediný raz, kedy Ježiš hovoril ľuďom nepríjemnú pravdu, ktorú dnes mnohí Jeho učeníci nechcú hovoriť. Napokon Ježiš dokonca zachránil cudzoložnú ženu pred kameňovaním a povedal jej priamo do očí, aby už viac nehrešila. Nepovedal, že ju chápe a že všetko sa nejako dá do poriadku, ale že má prestať hrešiť!

Náš Spasiteľ si vyberal rôzne prostriedky v závislosti od situácie, ale voči hriechu bol vždy nemilosrdný. Nikdy ani len nenaznačoval, že by bolo možné mať pre hriech pochopenie. Zákonníkov v Písme nazýval pokrytcami, hlupákmi a slepcami, obielenými hrobmi a hadmi. Inokedy skupine Židov povedal, že ich otcom je diabol. Svätého Petra nazval Satanom, keď vzniesol námietky proti Božej vôli bezprostredne po pomazaní za prvého pápeža. Azda takto sa správa jemný, slušný, decentný, nikomu nič nevnucujúci človek, za akého dnes chcú vydávať Krista Pána?

Problém je, bohužiaľ, v tom, že práve takýchto ľudí sa podarilo vyformovať z mnohých katolíckych mužov, vrátane kňazov.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Jediný a nezameniteľný

Boh je nekonečne spravodlivý a zároveň nekonečne milosrdný – nad týmto zdanlivým rozporom si od vekov lámu hlavy kresťanskí myslitelia. V našej dobe sme však zabudli na niektoré Božie atribúty a iné sme úplne skreslili. Už pred polstoročím na toto upozorňoval Plinio Correa de Oliveira, keď napísal: „Kedykoľvek zavrieme oči pred jednou z týchto dokonalostí (spravodlivosť alebo milosrdenstvo), aby sme pochopili druhú, upadáme do vážneho omylu. Náš Pán Ježiš Kristus bol vo svojom pozemskom živote obdivuhodne dobrosrdečný a jemný, ale aj prísny. Preto sa nesnažme korigovať osobnosť nášho Pána podľa našich prízemných názorov, nezatvárajme oči pred dobrotou Spasiteľa, aby sme lepšie porozumeli Jeho spravodlivosti, ale neodvracajme sa ani od Jeho spravodlivosti, aby sme lepšie porozumeli Jeho nekonečnému súcitu s hriešnikmi! Náš Pán bol rovnako dokonalý, keď odpúšťal Márii Magdaléne, i keď tvrdými slovami karhal farizejov. Žiadnu z týchto stránok nesmieme vytrhávať z evanjelia!

Potrebné pripomenutie Kristovho charakteru je iba úvodom k pripomenutiu jeho učenia. Otec Augustyn Pelanowski to priliehavo komentoval v jednej zo svojich najslávnejších kázní, v ktorej vyjadroval hlboké poľutovanie nad zmätkom panujúcim medzi katolíkmi ohľadom skutočnej osobnosti Pána Ježiša. Iný je Ježiš katolíkov verných tradícii, iný Ježiš liberálnych katolíkov, iný je tiež Ježiš protestantov, iný Ježiš moslimov a dokonca ateistov. Ktorý z nich je však pravý Ježiš?

Otec Pelanowski jasne ukázal, že Kristus protestantov (dnes vyznávaný nejedným katolíkom a mnohými katolíckymi kňazmi) a skutočný Kristus si navzájom odporujú. Jeden umožňuje rozvody, druhý hovorí, že rozvody neexistujú. Jednému neprekáža antikoncepcia, druhý hovorí, že antikoncepcia nemôže existovať! Jeden hovorí: „Moja matka je obyčajná žena!“, druhý hovorí: „Moja matka je Kráľovná, prvá z celého dedičstva kráľovien a kráľov.“ Ktorý z nich je pravdivý? To nie je ten istý Ježiš! Ak verím v akéhosi iného Ježiša než toho, ktorého nám zjavuje Písmo, to nie je ten istý Ježiš! Čiže čo? Takže možno veriť v imaginárneho Krista, možno Ježišovi podstrčiť čosi, čo mi zdanlivo uľahčuje život, pretože sa zdá, že hriech robí život ľahším?

A ak mi niekto, kto tak verí, povie: „Poď, pomodlime sa spolu, pretože veríme v toho istého Ježiša“, ja mu odpoviem tak, ako povedal svätý pápež Agatón o monoteletistoch a monofyzitoch: „Kto sa modlí s heretikmi, je heretik!

Poznaný iba v pravde

Mnoho prvkov našej viery sa dnes javí ako zatemnených, hmlistých a rozmazaných – vďaka úmyselnej činnosti síl temnoty a benevolentnosti mnohých naivných ľudí. Klamú však nielen o obraze Boha a Jeho svätých, ale aj o pravdách viery, o chápaní prikázaní, význame Kristových podobenstiev i o večných morálnych princípoch. Všetko dobré – vrátane statočnosti ako integrálnej súčasti kňazstva – je však možné stavať iba na Pravde.

Preto je naliehavo potrebné očistiť osobu Krista od progresívnych mýtov, ktoré sa okolo Neho vytvorili a s Božou pomocou vyviesť z krízy Jeho kňazov a všetkých ostatných, ktorí to potrebujú – vrátane nás samotných.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!