Myšlienky svätcov o Nebi
Viacerí autori
15. novembra 2019
Cirkev
Nebo, očistec, peklo
Myšlienky svätcov o Nebi
Sú ľudia, o ktorých si môžeme byť istí, že sa nachádzajú v Nebi. Sú to svätí a sväté katolíckej Cirkvi. Mnohí z nich uvažovali počas svojho života o Nebi a zanechali nám svoje myšlienky či dokonca vízie. Z ich úvah vychádzali teológovia pri formovaní myšlienok o Nebi. Skúsme sa pozrieť na niektoré myšlienky známych svätcov.
Sv. Ján Zlatoústy
Tak aj smrť nie je ničením, ale obnovením. Boh ničí pominuteľné telo z hliny, aby ti dal za neho telo nesmrteľné, skvostné, akoby zo zlata. Smrteľné a pominuteľné telo je položené do zeme a nesmrteľné a nepominuteľné z nej vychádza. Nehľaď teda na toho, ktorý tu leží so zavretými očami a nemyslí, ale na toho, ktorý vstane a prijme nevýslovnú oslavu, vznešenú a podivuhodnú.
Sv. Augustín
Tam sa dostanem do onej vlasti, kde nestratíme žiadneho priateľa, kde sa žiadneho nepriateľa nebudeme báť, kde sa žije bez nedostatku a núdze, kde sa žiaden nenarodí a neumrie, kde žiadnu škodu neutrpí a žiaden zisk nehľadá, kde sa požíva nesmrteľnosť a pravda.
Telá spravodlivých v budúcom vzkriesení nebudú potrebovať nijaký strom života, aby sa vyhli akejkoľvek chorobe alebo potupnej starobe, ani nijaké telesné pokrmy, aby sa vyhli akémukoľvek utrpeniu z hladu alebo smädu. Budú obdarené istým a dokonalým darom nesmrteľnosti. Nebudú mať nijakú potrebu požívať pokrmy, ale ak budú chcieť, budú ich môcť požívať. Aj anjeli tak robili, keď sa viditeľne a telesne zjavili, nie preto, že by boli museli, ale keď chceli a mohli, aby sa ľuďom pripodobnili. Pri návštevách u ľudí anjeli nejedli len naoko a kto ich nepoznal, pokladal ich vzhľadom na životné potreby za podobných ľuďom. V Tobiášovej knihe hovorí anjel: »Videli ste ma jesť, ale len svojím zrakom« (Tob. 12, 19), t. j. mysleli ste si, že požívam pokrm z nevyhnutnosti občerstviť telo, ako vy robíte. Ak však možno o anjeloch azda niečo iné neuveriteľnejšie povedať, kresťanská viera o samotnom Spasiteľovi nepochybuje, že aj po vzkriesení, teda už v duchovnom, ale skutočnom tele, jedol a pil so svojimi učeníkmi. Takým telám nie je odňatá možnosť jedenia a pitia, ale odňatá je len nevyhnutná potreba jedenia a pitia. Po vzkriesení budú telá duchovné nie preto, že by prestali byť telami, ale preto, že budú podliehať oživujúcemu duchu.
Keďže jeden je silnejší ako druhý, jeden múdrejší ako druhý, jeden spravodlivejší ako druhý, jeden svetskejší ako druhý, tak v dome Otca sú mnohé obydlia – v ktorých každý dostane bývanie podľa svojej zásluhy. Tak, ako sa dieťa nermúti, že nemôže toľko jedla zjesť ako vyrastený, ako prst sa nehnevá, že nie je okom, tak ani svätí si nezávidia rôznu slávu.
Na telách nebude ani chybička; tí, čo trpia tučnotou, nebudú mať celú hmotnosť tela a naopak, komu nemoc alebo staroba telo poškodili, tomu Kristus nahradí všetko svojou mocou, pretože Kristus nám vráti nielen telo, ale všetko, čo nám bolo biedami života odňaté. Nebude mať vlasy, ktoré mal, ale také, ktoré mu pristanú.
Martin z Kochemu
Nebo je to miesto, kde nielen Boh a anjeli, ale aj skutočné Telo Ježiša Krista a skutočné telo Blahoslavenej Panny Márie prebývajú a kde po Súdnom dni budú prebývať telá všetkých svätých. Tento priestor nie je totožný s priestorom terajšieho, nad nami viditeľného neba s oblakmi a hviezdami, pretože v Zjavení sv. Jána sa hovorí o novom Nebi a novej Zemi. Veľkosť Neba, ako sídla blahoslavených priateľov Božích je nesmierna, nepochopiteľná, ba neuveriteľná.
Obzvlášť potom budú mať oslávené telá v Nebi tieto štyri vlastnosti:
Prvá vlastnosť, totiž neporušiteľnosť, bude spôsobovať, že sa žiadne utrpenie a žiadna nehoda nedotkne nebeského tela.
Druhá prednosť osláveného tela bude jeho jasnosť. Čo sa tej týka, budú sa blahoslavení skvieť ako slnko.
Tretia prednosť tela, ktoré v sláve Božej z mŕtvych vstane, bude nebeská pohyblivosť. Oslávené telo v Nebi bude rýchle ako myslenie. Žiadna prekážka ho nebude môcť zadržať.
Štvrtá prednosť osláveného tela ľudského bude jeho subtílna, takmer duchovná povaha. Táto vlastnosť bude spočívať v tom, že telo s ľahkosťou prenikne všetko, ako teraz dokáže preniknúť myslením.
V nekonečne príjemnom spolunažívaní svätých nevyskytne sa ani najmenší tieň závisti, aj keď sa všetci nebudú tešiť z rovnakého stupňa oslávenia.
Sv. Terézia z Avily
Nie je tam taká žiara, ktorá by oslepovala, ale žiara príjemná. Panuje tam svit, ktorý je oku príjemný a neunavuje ho. Nebeské svetlo je od každého iného svetla tak odlišné, že žiara slnka je v porovnaní s ním len tmavým tieňom. Čím je čistá voda, ktorá tečie cez kamene ako priezračný krištáľ, oproti bahnitej a smradľavej kaluži, tým je nebeské svetlo oproti svetlu nášho slnka. Nebeské svetlo nikdy nezapadá, pretože noci tam nepanujú.
Gregor de Valentia
Je potrebné povedať, že coelum empyreum (najvyšší, žiarivý stupeň hierarchie Neba, pozn. red.) je akýsi najvyšší svet, nepohyblivý, jasný, uzavretý, subtílny, ktorý je sídlom blažených, kde je Boh pre nich viditeľný. Slovom Empyreum musíme rozumieť jednak celé Nebo a tiež najvyššie Nebo zvlášť. Aj keď nie je článkom viery, že také Nebo je, nemožno ho predsa popierať, pretože mienka teológov v tejto veci je súhlasná. Sv. Tomáš ho dokazuje presvedčivo. Zmysel jeho slov je nasledovný: ako sa sláva duchovná začala stvorením anjelov a ich krásy, tak sa patrí (conveniens fuit), aby nielen sláva duchovná oslavou duchov, ale tiež sláva hmotná začala nejakým telesom zvrchovane dokonalým a nemeniacim sa a ktorá sa po zmŕtvychvstaní rozšíri na všetky ľudské telá a na hmotu vesmíru. Takým telesom je najvyššie žiarivé Nebo (coelum empyreum), nazývané tak nie podľa ohňa, ale podľa jasu svetla.
Sv. Gregor Naziánsky
Kiež potom prídeme až k prameňu, vidiac čistým duchom čistú pravdu; kiež snahou po cnostiach túto odmenu nájdeme, aby sme plne požívali Najvyššie Dobro, nazerajúc na Neho; to sa nám zvestuje ako cieľ nášho poznania. Svätý prijme svetlo väčšie, než aké sa dá vysloviť a jasnejšie a čistejšie sa bude Najsvätejšia Trojica prelínať celá s našou mysľou v kontemplácii.
Sv. Gregor Nyssenský
Čo by sme si mohli od života ešte žiadať, keď budeme mať všetko v Tom, ktorého uvidíme? Pretože „vidieť“ znamená podľa Písma „mať“ a nevidieť znamená nemať podiel na Bohu. Kto teda vidí Boha, dosiahol všetkého dobra tým, že Ho vidí, totiž dosiahol život večný, neporušený, blaženosť neporušenú, kráľovstvo bez konca, stálu radosť, pravé svetlo, neprístupnú slávu, trvalé jasanie, všetko dobro.
Sv. Ján Damascénsky
Kto si počínal dobre, ten sa bude skvieť ako slnko, s anjelmi vo večnom živote spolu s Naším Pánom Ježišom Kristom, vidiac Ho večne a súc od Neho videný, radujúc sa s neskonalou radosťou pochádzajúcou z Neho.
Sv. Bazil Veľký
Našou poslednou túžbou nie sú anjeli, ani Kristus podľa svojho človečenstva. Jedine Otec je cieľom a blaženosťou. Keď totiž Boha uvidíme nielen v zrkadle a v iných veciach, ale až k Nemu samému a jedinému postúpime, potom spoznáme posledný cieľ. Ríša Otca je nehmotná, je videním božstva.
Sv. František Saleský
Ani slovo viery neobsahuje predmety, ktoré hlása, ale ich len predstavuje. A tieto predstavy o božských veciach, ktoré slovo viery obsahuje, spôsobujú v našom rozume pojmy, ktoré on skrze milosť prijíma a ako pravdu v seba zachováva. V Nebi sa však samotné božstvo spojí s naším rozumom bez prostredníctva predstavy, súc v našom rozume tak prítomné, že Jeho prítomnosť zastúpi všetky obrazy…
Náš duch teda uvidí Božiu bytnosť bez prostredníctva obrazu alebo predstavy, pomocou vznešeného svetla, ktoré ho posilní, aby tak velebný predmet mohol vidieť a zniesť Jeho jas. Ako nám Boh dal svetlo rozumu, aby sme Ho poznali ako tvorcu, svetlo viery, aby sme Ho poznali ako darcu milosti, tak v Nebi korunuje svoje dary udeľujúc svetlo slávy, aby sme Ho videli ako večné žitie a prameň všetkej blaženosti.
Sv. Anselm z Canterbury
Pretože každý sa v tej miere raduje z dobra druhého, v akej ho miluje a pretože v Nebi každý bude Boha nevýslovne viac milovať, než seba a ostatných: preto sa bude radovať viac, nepomerne viac z blaženosti Božej, než z blaženosti svojej a ostatných. Keď teda budú svätí milovať Boha z celého srdca, z celej mysle a z celej duše, a keď ani celá duša, srdce a myseľ nestačia na dôstojnosť tejto lásky: zaiste tiež sa budú radovať z celého srdca, z celej mysle a celej duše a duša, srdce a myseľ nestačia na plnosť tejto radosti.
Sv. Katarína Sienská
Dokonalá láska, ktorou sú vyvolení spojení, nebráni mimoriadnemu a radostnému spojeniu tých, ktorí sa na Zemi milovali. Touto láskou sa snažili predtým, aby vzrastali v milosti, ňou sa podporovali k spáse a táto láska sa v nich vo večnosti nezmenší, ale vzbudí im mnoho duchovných radostí.
