Ako prežívať pôst? I.

vdp. Ľubomír Urbančok
24. februára 2021
  Cirkev  

Bratia a sestry, milí priatelia!

Zajtra bude tomu týždeň, čo sme vstúpili do pôstneho obdobia. Na Popolcovú stredu sme dodržiavali prísny pôst, tak ako to Cirkev predpisuje, teda zdržiavali sme sa mäsitého pokrmu, nasýtili sme sa len raz za deň. Takáto forma pôstu je v tomto období nevyhnutná, pretože sa snaží o znovunastolenie harmónie, keď ľudský rozum, skrze svoju vôľu, ovláda aj naše najdôležitejšie ľudské potreby. Táto harmónia bola narušená v človeku dedičným hriechom i jeho osobnými hriechmi. Zároveň má takýto pôst aj formu pokánia, teda odčiňovania za naše hriechy i hriechy celého ľudského pokolenia. Zaujímavé však je, že liturgické čítania, ktoré nás uvádzajú do pôstneho obdobia, kladú dôraz najmä na vnútorné prežívanie, samozrejme bez toho aby umenšovali hodnotu aj vonkajšieho skutku pôstu. Miesto toho, aby sme v tomto mieste podľahli tvrdeniam tých, ktorí hovoria nezmyselne, že vonkajšie gestá nie sú dôležité, hlavné je to vnútorné, musíme dať veci na správnu mieru.

Dnešné evanjelium nám ukazuje, ako Ježiš učí svojich učeníkov modliť sa a odovzdáva im modlitbu Otče náš. Práve teraz, keď sme ešte len nedávno vstúpili do pôstneho obdobia, nám teda Cirkev predkladá skrze dnešné evanjelium, ako máme toto pôstne obdobie prežívať, teda predovšetkým v modlitbe.

Žiaľ, dnes duchovný život mnohých kresťanov stojí na tom, že ráno, či večer odrecitujú 2 – 3 zdravasy a považujú tým svoju modlitbu za vybavenú.

Ježiš v modlitbe Otče náš však ukazuje skutočnú povahu vzťahu Stvoriteľa k svojmu Stvoreniu – Boh je našim Otcom a skrze Ježiša sa stávame jeho adoptívnymi Synmi. Skrze Ježišovo vykupiteľské dielo sme boli, všetci pokrstení, začlenení do intímneho života Najsvätejšej Trojice. Náš vzťah k Bohu má byť živým vzťahom, tak ako je Ježišovo celé konanie neustále napĺňané prítomnosťou nebeského Otca.

V tradícii Cirkvi recitoval počas svätej omše túto modlitbu len kňaz, pretože v nej sprítomňuje samotného Krista a týmto spôsobom vždy v liturgii poukazoval na Kristov príklad. Tak ako Kristus vyučoval účastníkov liturgie, ako má ich modlitba vyzerať.

Modlitba“, píše Ján Zlatoústy „je prístav v búrke, kotva stroskotancov, poklad chudobných… útočisko v nešťastí, zdroj horlivosti, príčina radosti, matka filozofie.[1]

Bratia a sestry, využime toto pôstne obdobie predovšetkým nato, aby sme nastolili poriadok v našom duchovnom živote a teda prehĺbili náš vzťah s Bohom v osobnej modlitbe. Ak ho takto budeme prežívať, bude to najlepšia príprava na Veľkú noc a zároveň najlepšie cvičenie, aké môžeme dopriať našej duši.

Nech je nám príkladom hlbokej osobnej modlitby, tá, ktorá bola neustále ponorená v živote modlitby – Panna Mária. Nech nám vyprosí, aby toto naše pôstne putovanie prinieslo hlboké duchovné ovocie. AMEN


[1] PG 48,768ab

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!