Ako by mal vyzerať postliberálny kresťanský štát? -

Ako by mal vyzerať postliberálny kresťanský štát?

Matej Gavlák
9. januára 2023
  Spoločnosť

V západnom svete sa v istých katolíckych kruhoch začína čím ďalej, tým viac debatovať nad tým, ako by mal byť usporiadaný postliberálny štát založený na obnovených kresťanských tradíciách. Jednou z publikácií, ktorá sa tejto téme venuje, je aj pomerne úspešná kniha Johna Horvata II. s názvom Return to Order (Návrat k poriadku).

Ilustračný obrázok, zdroj: flickr.com

Rozpoltená spoločnosť

Prvú polovicu svojej knihy venuje analýze súčasnej situácie. Tú charakterizuje ako „polarizujúcu“, keďže v štáte (v tomto prípade USA) existuje niekoľko frakcií, ktoré sa navzájom obviňujú zo zlyhávania. Lenže to je len tá najviditeľnejšia zložka dnešnej situácie. Polarizácii spoločnosti predchádzala „frenetická nestriedmosť“ – doslova baženie za všetkými dostupnými produktmi –, ktoré má „sebazničujúci charakter“ a v dlhšom časovom horizonte „zničí trh a morálne hodnoty“.

S tým je spojený tzv. „gigantizmus“, výroba v masovom meradle. Ten spôsobuje postupný odchod od lokálnej kultúry, ničenie malých obchodíkov, presadzuje „kult škaredosti“ – keďže produkty sú nízkej kvality a neestetické –, či celkové zrýchľovanie výroby. Masy – rovnako obliekané, rovnako kŕmené, navzájom na nerozoznanie – sú potom „obeťami rýchlosti“ bez akéhosi pevnejšieho ukotvenia v čase a priestore. Ďalšou typickou vlastnosťou dneška je individualizmus, ktorý pritom vedie v konečnom dôsledku k radikalizmu a spomínanej deštruktívnej polarizácii.

Omyly gigantizmu

Horvat v podstate opisuje akýsi dominový efekt. „Gigantizmus“ podľa neho vedie k materiálnej spoločnosti a tá k spoločnosti sekulárnej. Ľudia pre nadmerný až otupujúci blahobyt skrátka zabúdajú na Boha. Potom však prichádza „duch nespokojnosti a depresie“, ozrejmuje autor s tým, že následne majú ľudia tendenciu obracať sa k falošným utópiám – ekospoločnosti, socializmu či anarchii.

Ľudia zabúdajú na to, že kapitalizmus je systém a ideológia doslova vymyslená ideológmi 17. a 18. storočia. Medzi nimi prevažuje Adam Smith so svojím dielom The Wealth of Nations (Bohatstvo národov). Horvat cituje morálneho teológa Stephena Longa, ktorý napísal:

Keď Adam Smith napísal knihu „The Wealth of Nations“, deklaroval, že to rímska Cirkev predstavuje najväčšiu hrozbu pre verejný poriadok, slobodu a šťastie ľudstva, ktoré môže priniesť jedine slobodný trh.“

Teória slobodného kapitalizmu skrátka odmietla akékoľvek zásahy do „slobodného trhu“ – čo bolo nové učenie, ktoré išlo proti stáročnej cirkevnej tradícii a mysleniu, podľa ktorého má „obdarený“ povinnosť pomáhať „núdznemu“. A tak je to vlastne až dodnes. Kapitalizmus bol teda už vo svojich počiatkoch navrhnutý ako protipól dovtedy existujúcemu kresťanskému usporiadaniu štátov.

Kresťanská ekonomika

Postliberálna ekonomika, ktorú predstavuje John Horvat, sa musí zriecť onej „frenetickosti“, keďže ide o vlastnosť, ktorá ekonomiku a zvlášť spoločnosť a národ v konečnom zmysle ruinuje. Podľa autora bude nutné prevziať ekonomiku osvedčenú v minulosti a aplikovať ju na svet 21. storočia. Nemá ísť pritom o akési „pretočenie hodín“, ale o moderný ekonomický model podriadený kresťanskému videniu sveta – ako tomu bývalo v minulosti. „Stredoveká myseľ sa riadila takým názorom,“ píše Horvat, „že ekonomika bez etiky je sebazničujúca a podkopáva spoločnosť vo všeobecnosti.“ To je štýl myslenia, ku ktorému sa bude treba navrátiť v prvom rade. V tradičnom kresťanskom ekonomickom systéme má otec ôsmich detí právo na väčší zárobok ako slobodný mladý muž, i keď možno vykonávajú rovnakú činnosť.

Autor upozorňuje na jeden dôležitý aspekt, na ktorý sa často zabúda, a síce, že ľudia v dobe stredoveku neboli nepriateľmi technológií, ale že technológie nedominovali kultúre. Toto by sa malo preniesť aj do súčasnosti. Pokračuje: „Spoločnosť a ekonomika musia byť postavené na solídnom morálnom základe, tvorenom čnosťami a kresťanskou dokonalosťou.“ Táto kombinácia má slúžiť ako akási záštita voči chamtivosti a korupčnému správaniu.

Autonómia regiónov

Medzi najvýraznejšie vlastnosti stredovekých kresťanských štátov patrí výrazná autonómia jednotlivých regiónov. Úzko centralizované štáty, aké poznáme dnes, sú produktom až kapitalizmu. Základom spoločnosti bola rodina (čo platí ešte aj dnes), nad ktorou bola farnosť. Tretím stupienkom bol vyšší územný celok. A tak ako sú farnosti odlišné jedna od druhej, tak bývali aj regióny. Stredovekí králi potom boli vlastne viac mediátori medzi lokálnymi „kráľmi“ – teda veľmožmi – a vôbec neoplývali takou mocou, aká sa im dnes prisudzuje. Sú to, naopak, vládcovia centralizovaných štátov, ktorí oplývajú ďaleko väčšou mocou, než akú mali stredovekí králi.

Postliberálny kresťanský štát sa má teda podľa Horvata vrátiť k vlastnosti výraznej autonómie regiónov. Týmto sa zaručí aj rozpad nezdravej „masovej kultúry“, keďže každý región bude vyčnievať niečím iným. Toto je stáročiami osvedčené kresťanské usporiadanie štátov. Tento koncept zabraňuje tomu, aby národom diktovali svoje škodlivé ideológie nadnárodné organizácie s podivným pozadím ako sú EÚ, OSN či dokonca Svetové ekonomické fórum na čele s temnou figúrou Klausa Schwaba. Aj keby hlava štátu prijala takúto ideológiu za svoju, lokálne vlády vyšších územných celkov by boli natoľko sebestačné, žeby to mohli jednoducho odmietnuť.

Ilustračný obrázok, zdroj: Catholic Study Fellowship

Piliere štátov

Cirkev a štát predstavujú nezávislé inštitúcie so špecifickými cieľmi, ktoré sa však v kresťanskom štátnom usporiadaní vzájomne dopĺňajú a prelínajú. V štátnom usporiadaní, aké máme dnes, je Cirkev de facto odlúčená od štátu. Štát sa neriadi cirkevným učením. Alebo, inými slovami, Cirkev má morálku (aspoň čo sa jej učenia týka), no nemá moc; kým štát má moc, ale nie morálku. Štát a Cirkev sa v minulosti vždy dopĺňali: štát sa zaväzoval fyzicky ochraňovať Cirkev, jej predstaviteľov, jej slávenia; kým Cirkev požehnávala a ustanovovala vládcov (králi boli korunovaní biskupmi, niekedy aj pápežmi), bola im svetlom, podľa ktorého sa riadili.

Občas sa uvádza, že dva najsilnejšie piliere katolíckej ríše Habsburgovcov bol dôstojnícky zbor jej armády a potom cirkevní predstavitelia. V dnešnom štátnom usporiadaní je armáda síce stále jedným z dvoch pilierov režimov (aj keď na Slovensku to až tak neplatí), no tým druhým pilierom už nie je Cirkev, ale médiá (ktoré samé seba rady označujú za „strážnych psov demokracie“, čo je inak výstižný pojem) – so svojím vlastným „evanjeliom“.

Rechristianizácia národov

Podľa Johna Horvata II. je Cirkev Bohom ustanovená za strážcu prirodzených a Božích zákonov a podľa toho má mať v štáte adekvátne postavenie, a to platí pre každú dobu a pre každú zemepisnú oblasť. Podľa tradičného kresťanského ponímania Boh už zákony ustanovil a človek ich má, osvetlený náukou Cirkvi, objavovať. Dnes túto úlohu prevzali spomínané médiá, ktoré Božie zákony nevyhľadávajú, ale vymýšľajú si svoje vlastné (právo na potrat, právo na eutanáziu).

Postliberálny štát sa teda bude musieť vrátiť k pravému kresťanskému učeniu. Bude si musieť vziať zo stredovekých štátov to najlepšie a implementovať to na národy 21. storočia. To je jediný spôsob, ako skutočne zaistiť a vybudovať spoločnosť žijúcu v súlade so svojím Stvoriteľom. Kresťanský aspekt tiež zabezpečuje dlhodobú stabilitu štátov – nie je náhoda, že kresťanské štáty existovali 1000 rokov, kým demokracie sa po 100, či nanajvýš 200 rokoch otriasajú v základoch. Kde nie je úcta k Bohu, nemôže byť ani skutočná úcta k štátu a jeho panovníkovi.

Ako však upozorňuje iný autor, Charles Coulombe, dôležitý krok bude musieť pri postliberálnom obnovení národov urobiť v prvom katolícka Cirkev: tá sa bude musieť vrátiť k svojim koreňom – obsiahnutých v tradičnom katolíckom učení – a oslobodiť sa od všetkej vlastnej špiny škandálov. Toto by podľa Coulomba mala zabezpečiť reforma, ktorú on sám nazýva „Benediktínskou reformou“. Až potom bude môcť začať rechristianizácia zdivočených a spohanštených národov, ktoré dnes blúdia v temnotách.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024