Aká vlastne bola tá Obamova „Zmena“?

Matej Gavlák
29. apríla 2021
  Politika

Zábery novozvoleného amerického prezidenta Baracka Obamu z roku 2008 dodnes vyrážajú dych. Vypadajú ako vystrihnuté z ozajstného amerického blockbusteru; chýba na nich snáď už len Bruce Willis oznamujúci prezidentovi, že USA opäť zachránili svet od asteroidu, teroristov alebo nejakej temnej svetovej diktatúry.

Obama vo svojich prejavoch sľuboval dve ťažko definovateľné veci: „hope“ (nádej) a „change“ (zmenu). Po ôsmich rokoch však prišlo sklamanie. Zotavenie sa Ameriky z finančnej krízy bolo po celý čas Obamovho prezidentovania bolestivé a pomalé, a sama hlava štátu v zahraničnej politike pokračovala v kurze nastavenom už jej predchodcom, G. W. Bushom: Obama bol pre svoje ľahkovážne využívanie armádnych bezpilotných prostriedkov (dronov) na bojové účely niekedy posmešne prezývaný „droner“ (pán dronov). Samotní liberáli, ktorí ho spočiatku mali doslova za mesiáša, boli z neho pomerne sklamaní a napríklad taký Tomáš Gális, redaktor Denníka N, o Obamovi napísal: „Realita v mnohých ohľadoch dobehla sen… v každej z týchto vecí (predvolebných sľubov) Obama nejako narazil… Obama pred ôsmimi rokmi vzbudil zámerne i nechtiac také nádeje, že jedinou cestou mohla byť len cesta dolu.“1

Avšak sľúbená zmena skutočne prišla – aj keď iná, ako si väčšina ľudí myslela.

Počiatok sociálnej transformácie

Ako uvádza Paul Kengor, profesor politológie, na portáli National Catholic Register, v roku 2008, keď boli v USA primárky a hlavné voľby, ani jeden z kandidátov – a to vrátane tých z Demokratickej strany – nepodporoval inú, ako tradičnú rodinu! Ani Barack Obama, ani Hillary Clintonová, ani ďalší predáci Demokratov sa v predvolebných debatách nezasadzovali za nejaký „iný model rodiny“, než ako býval po tisícročia – ten tradičný. Takáto debata skrátka vôbec neexistovala. O nejakých genderových otázkach ani nehovoriac. Takéto veci boli pre vtedajšiu americkú spoločnosť skrátka nemysliteľné a de facto nepredstaviteľné.2

Vo svojej reči 30. októbra 2008 Obama tajomne prehlásil: „Nachádzame sa päť dní od fundamentálnej premeny Spojených štátov amerických… Nachádzame sa v rozhodujúcom bode našich dejín a prinesieme zmenu, ktorú toľko potrebujeme!

A Obama začal svoje sľuby aj napĺňať. „Obama čiastočne viedol amerických progresívcov a čiastočne bol nimi sám vedený… toto bola spoločná križiacka výprava“, poukazuje na hlavnú charakteristiku prvého afroamerického prezidenta USA Kengor. A skutočne: už v prvých rokoch jeho vlády legalizovalo osem štátov únie a District of Columbia (oblasť hlavného mesta Washingtonu, DC) marihuanu na tzv. „rekreačné účely“, čo by v skorších dobách americká spoločnosť skrátka nedokázala tak ľahko predýchať. Nielen to – prieskumy začali ukazovať, že Američania už dokonca väčšinovo podporujú legalizáciu drog.3

Tá najväčšia „zmena“ však mala prísť až v roku 2015, rok pred Obamovým finišom. V tomto roku totiž Najvyšší súd USA legalizoval v celej krajine „právo na homosexuálne manželstvá“ – čo bola inak úplná novinka – a išlo o zavŕšenie Obamových snáh, prejavov a podpory na túto tému. Prezident nechal napríklad v roku 2015 po prvýkrát vysvietiť Biely dom farbami dúhovej vlajky – na podporu „diskriminovaných“ homosexuálnych párov. A opäť: bol prvým prezidentom v dejinách USA, ktorý sa k takému niečomu odhodlal.

Avšak s manželstvami homosexuálov sám „veľký Obama“ (aspoň na oko) nesúhlasil! Portál Gallupovho inštitútu uvádza: „V roku 2009 40 % obyvateľov krajiny súhlasilo s tým, žeby homosexuálne manželstvá mali byť uznané za legálne. Avšak väčšina americkej populácie (59 %) – a to vrátane prezidenta Obamu – nesúhlasilo.4 Toto vám dnes liberálne denníky nepovedia.

Pamätnou je tiež kauza „Obamových záchodov“, kedy prezident pretlačil zriadenie spoločných toaliet pre transgenderových ľudí. Šlo však o prvý krôčik k dnešnej mohutnej genderovej revolúcii úspešne zavŕšenej Obamovým vicepremiérom a dnes prezidentom USA, Joeom Bidenom.

Začiatok konca kresťanskej Ameriky

Inštitút Pew uvádza, že za Obamovej éry klesol počet dospelej americkej kresťanskej populácie zo 78 % na 71 %. Nezdá sa, žeby šlo až o také veľké číslo, aj keď zaujímavejší by bol údaj o celkovej populácii amerických kresťanov. Pew tiež zaznamenal istý nárast takzvaných „nones“ (bez náboženstva) – teda ateistov a agnostikov. Pew: „Keď ide o náboženskú identitu národa, najväčším trendom počas Obamovho prezidentovania bol nárast tých, ktorí o sebe tvrdia, že nevyznávajú žiadne náboženstvo. Títo sebaproklamovaní ateisti, či agnostici… teraz tvoria takmer štvrtinu americkej dospelej populácie, oproti 16 % z roku 2007.5 Po Obamovom odchode bol počet „nones“ asi 23 %.

Úpadok kresťanstva tu bol aj pred obamovskou érou, no úplnou novinkou bola poloskrytá a niekedy už aj úplne otvorená perzekúcia kresťanov, ktorí na základe Evanjelia odmietali prijímať všetky obamovské „novoty“. National Catholic Register uvádza: „Každý deň prichádzali nové a nové príbehy o stále nových vyhrážkach kresťanom, ktorí odmietali piecť torty, poskytovať kvetiny alebo robiť fotografie pre homosexuálne „manželské“ ceremónie, ktoré sa priečili ich náboženskému presvedčeniu… Katolíci aj protestanti čelili narastajúcim problémom na školách či pracoviskách, lebo odmietali nový genderový jazyk… Tí, ktorí odolávali, boli vysmievaní, obťažovaní a braní pred súdy.6

Notorickým sa stal prípad katolíckeho mníšskeho rádu Chudobných sestričiek, ktoré boli roky vláčené po súdoch, pretože odmietali vo svojich zariadeniach vykonávať sterilizácie a poskytovať antikoncepcie, čo im povinne nariaďoval obamovský zdravotnícky zákon. Sestričky mali počas Trumpovho mandátu tri roky pokoj, no už v decembri 2019 na ne liberálne organizácie opäť podali žalobu a celý kolotoč sa pod „katolíkom“ Bidenom pre ne začína zrejme odznova.

Mohol byť Obama agentom Iránu?

Uznávaný časopis Forbes priniesol len niekoľko dní pred voľbami pozoruhodný článok s názvom Obama a Ahmadinedžád.7 V ňom hovorí o zaznamenanom starom šiítskom (v podstate iránskom) proroctve, ktoré hovorí: „Vysoký čierny muž sa zmocní vlády na Západe… bude viesť najväčšiu armádu na svete… Šiíti by nemali mať pochýb, že on bude s nami! …bude oplývať jasným znakom, (že tomu tak je).“ A časopis pokračuje: „Je zaujímavou náhodou, že Obamove prvé mená sú Barack Hussein, čo v preklade do arabčiny a perzštiny znamená „požehnaný buď Hussein“. Jeho meno sa v arabčine zapisuje ako O-ba-ma, čo znamená doslova „on je s nami“.“

Tento predpovedaný muž mal byť podľa autora textu, imáma Ali Ibn Abi-Talíba, predchodcom Mahdího, moslimami očakávaného islamského dobyvateľa, ktorý má prísť pred koncom časov.

Český portál Armádni noviny o Obamovej jadrovej dohode s Iránom píše: „Teherán tento príliv peňazí (z USA) použil k rozšíreniu svojho vplyvu v celom regióne – v Sýrii, Iraku, Jemene a Libanone. Táto expanzia mala veľký úspech.8 Dlhodobým a neskrývaným cieľom Iránu je pritom zničenie Izraela, ako periodikum neraz poukázalo.

Dnes už berieme dúhové vlajky na amerických ambasádach, či americkú podporu „pochodom hrdosti“ ako samozrejmosť. Skutočnosť je taká, že táto politika prišla až s nástupom Obamu a jeho avizovaná „Zmena“ sa teda zjavne netýkala len USA, ale zrejme väčšej časti sveta. Z tohto pohľadu bola osemročná vláda Baracka Obamu skutočne revolučná.

Zdroj titulného obrázka

1 Denník N, 11. januára 2017

2 https://www.ncregister.com/commentaries/fundamental-transformation-of-a-nation-culture-the-decade-in-review

3 Tamtiež.

4 https://news.gallup.com/opinion/polling-matters/203123/america-changed-during-obama-years.aspx

5 https://www.pewresearch.org/2017/01/10/how-america-changed-during-barack-obamas-presidency/

6 https://www.ncregister.com/commentaries/fundamental-transformation-of-a-nation-culture-the-decade-in-review

7 https://www.forbes.com/2008/10/26/obama-iran-ahmadinejad-oped-cx_at_1026taheri.html?sh=38fd6e27c069

8 https://www.armadninoviny.cz/komentar-americke-sankce-uvalene-na-iran-funguji.html?hledat=ir%C3%A1n

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!