Aká by mala byť katolícka výchova a aký by mal byť katolícky rodič?

Branislav Krasnovský
2. októbra 2020   Cirkev   Výchova detí

V minulosti ma zaujal výrok, ktorý znel takto: „Titanic postavili profesionáli, Noe bol amatér“. Zasiahol ma aj tým, ako vystihol podstatu skutočnosti. V dnešnej dobe sa totiž počet odborníkov exponenciálne zvyšuje, v spoločnosti to však veľmi nebadať. Pesimista by však povedal, že práve naopak.

Čo sa týka výchovy, dnes máme prebytok rôznych pedagogických odborníkov, ktorí radia, ako deti vychovávať, či vzdelávať.   Platí, že niektorí „pre stromy nie sú schopní vidieť samotný les”, skutočná podstata edukačného a formujúceho pôsobenia na deti mnohým uniká.

Je dôležité v prvom rade nezabúdať na skutočnosť, že všetky zvieratá dokážu svoje mláďatá vychovávať na základe vrodených inštinktov a bez ohľadu na predstavy zoológov, u “ľudských mláďat” takisto bez ohľadu na predstavy rôznych pedagogických odborníkov. Na rozdiel od zvierat majú ľudia navyše rozum. Môžme byť pokojní, ak nezabúdame vo výchove na Boha a riadime sa Božími zákonmi a deti o Bohu učíme, vo výchove detí by sme nemali nič pokaziť.

Naše tri deti, narodené v rokoch 1996 – 2004 sme spoločne s manželkou vychovávali v období, keď sa u nás ešte nechyrovalo o gender ideológiach či “sexuálnom oslobodení” v pedagogickom či edukačnom procese. Bolo to v čase, kedy sa ešte ani na Západe nerobili pokusy s prezliekaním chlapcov v škôlkach do dievčenských šatočiek, a deti sa nemuseli oslobodzovať dotykmi. O nórskom Barnevente nebolo nič počuť – Barnevent v Nórsku považujem za prejav regresu tamojšej spoločnosti.

Okrem toho, v čase keď som vychovával svoje deti, som pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a na polovičný úväzok som učil aj na základnej škole. Ako osobný asistent žiaka som participoval aj pri edukačnom procese detí s poruchami učenia či zdravotnými problémami. Počas svojej pedagogickej praxe som mal možnosť stretnúť sa s viacerými pedagógmi, dodnes si vysoko cením možnosť konzultovať s profesormi Ondrejovičom či Albertym. Na druhej strane som však mal tiež možnosť debatovať s mladými pedagogičkami, ktoré s leskom v očiach a plamennými prejavmi hovorili o zavádzaní moderných pedagogických metód do výchovy a vzdelávania. Čím viac modernej vedy a čím menej katolíckych princípov a právd vo výchove, tým horšie.

Spoločne s manželkou sme sa pri výchove spoliehali v širokej miere na Božiu pomoc. Katolícka vierouka hovorí jasne: Dieťa patrí na prvom mieste Bohu. Z toho pre rodičov vyplýva veľká a zodpovedná úloha vychovať deti nielen pre tento svet, ale aj pre Boha, aby sa deti vzmáhali „v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2,52). „Rodičia sa majú dívať na svoje deti, ako na deti Božie a rešpektovať ich ako ľudské osoby“ (KKC 2222).

Všetky naše tri deti sme spoločne s manželkou vychovávali v súlade s katolíckym učením Cirkvi. Deti sme síce vnímali ako malé plnohodnotné bytosti, ale keď sa malá plnohodnotná bytosť nevedela zmestiť do kože, inšpirovali sme sa biblickým “Kto šetrí prút, nenávidí syna svojho, kto ho však miluje, včas ho vychováva (Príslovia 13,24).

Deti potrebujú istotu a ženie ich „pud objavovania“. Deti však podvedome potrebujú nájsť mantinely, za ktoré nemôžu zájsť a neprestanú, pokiaľ na tieto mantinely nenarazia. Preto podľa mojho názoru robia chybu rodičia, ktorí deťom stále ustupujú a neurčia jednoznačne „červenú líniu“, za ktorú ísť nemožno. Čím skôr sa takáto línia určí, tým je to pre dieťa lepšie. Možno to neplatí pri rôznych patologických stavoch u detí, u zdravého dieťaťa to však platí vždy. Katolícke princípy pomáhajú v určení, kadiaľ “červená línia” má viesť a majú nesmierne pozitívny vplyv na ďalší duchovný rozvoj dieťaťa.

Takisto sme naše deti približne od 4. roku života učili s manželkou vždy dodržiavať dané slovo. Nemuseli slovo dať, ale keď ho už dali, museli ho dodržať, aj keď sme im v dodržaní slova (napríklad upratanie hračiek) často museli výdatne v ranom veku pomáhať. Vyplatilo sa, dnes už upratujú len deti a my s manželkou začneme opäť vážnejšie upratovať, až keď odídu z domu. Ale podľa slov našich detí je im doma, s nami rodičmi, veľmi dobre a odísť sa nechystajú. Ubezpečili nás, že minimálne do roku 2030 ostanú žiť s nami v spoločnej domácnosti, a to zase nás rodičov, učí kresťanskej pokore a obeti.

Snažili sme sa s manželkou vždy dbať o to, aby nás deti nevnímali len ako prísnu autoritu, ktorá je tu preto, aby ich kontrolovala a prípadne trestala (na kontrolu a trestanie sú tu politici a polícia), skôr sme sa snažili, aby v nás cítili oporu a vedeli, že u nás vždy nájdu ochotu pomôcť. Boha sme naším deťom predstavovali ako láskavého otca, ktorý nad nimi aj nami bdie. Naše deti nemali žiaden problém priznať sa k zlým známkam, vedeli, že hľadáme konštruktívne riešenie namiesto trestov. Deti sme nepreťažovali rôznymi mimoškolskými aktivitami, viedli sme ich však tak, aby mali aspoň jednu aktívnu záľubu (synovia šport, dcéra kreslenie a hudba).

Bolo samozrejmosťou, že všetky naše deti na základnej škole navštevovali náboženskú výchovu. Keďže so základmi katolíckej viery sa zoznámili už doma, nemali žiadne problémy so zvládnutím určeného učiva, a po krste pristúpili v požadovaných termínoch k ďalším katolíckym sviatostiam – prvému Svätému prijímaniu a Birmovke. Samozrejmosťou je slávenie Svätých omší v nedeľu.

Stretol som sa aj s rodičmi, ktorí sa snažili ochrániť svoje deti pred hriechom za každú cenu. Ich deti nemali mobilné telefóny, mali obmedzenia pri pozeraní televízie či hraní počítačových hier. S manželkou sme zaujali trochu inakší prístup. My sme im vysvetlili, že zlo je žiaľ súčasťou života a v Svätom Písme sami našli vždy dostatok informácii o násilí či čarodejníctve alebo o zlých duchoch, takže tieto fakty vnímajú len ako druhú stranu mince a neprikladali im väčší význam. Vedia, že kto má Boha v srdci, tomu zlí duchovia nemajú ako uškodiť.

Dôležité je, aby deti vedeli, že rodičia a najmä Boh je im oporou. Ak rodičia dbajú, aby deti získali už v detstve základy viery, modlia sa o svoje deti a naučia svoje deti spoliehať sa na Boha, urobia veľkú časť toho, k čomu boli vo svojom živote určení.

Boh sa o všetky svoje deti stará, aj o tie deti, ktoré sa už stali rodičmi a starými rodičmi.

PDF (formát pre tlač)