Abp. Jędraszewski: neo-marxizmus môže byť pre človeka nebezpečnejší než boľševizmus - Christianitas

Abp. Jędraszewski: neo-marxizmus môže byť pre človeka nebezpečnejší než boľševizmus

pch24.pl
23. februára 2020
  Cirkev

Máme dočinenia s novou formou ideológie, ktorá je oveľa maskovanejšia a používa rafinovanejšie prostriedky ako komunizmus, ktorý poznáme z čias socializmu. Varovanie pred takýmto nebezpečenstvom, ktoré ohrozuje veriacich, je súčasťou poslania, ktorého sa Cirkev nemôže vzdať – uviedol v rozhovore pre Katolícku informačnú agentúru arcibiskup Marek Jędraszewski, krakovský metropolita.

Zdroj: pexeles.com

Podľa názoru arcibiskupa Jędraszewského nová protikatolícka ideológia stojí na troch pilieroch: na popieraní Boha a transcendencie človeka, na totálnom materializme a ohlasovaní utopických hesiel a na budovaní novej, svetlej budúcnosti.

Základom tejto ideológie je šialená predstava slobody, ktorá predpokladá, že od všetkého, čo „nás zväzuje“ a čo obmedzuje našu slobodu, sa treba za každú cenu oslobodiť. Mali by sme sa preto oslobodiť od tradične chápaných spoločenských štruktúr, od rodiny založenej na manželstve ženy a muža, ale aj od našej rodovej identity, ktorá údajne vôbec nie je dielom prírody, ani Božím darom, ale produktom kultúry – zdôrazňuje hierarcha.

Tieto prvky ju spájajú s ideológiami 20. storočia. Jeho propagátori sú presvedčení, že – keďže je to priama cesta vedúca k šťastiu celého ľudstva – majú právo bojovať o ňu za každú cenu, „po dobrotky i pozlotky“, všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii – dodáva arcibiskup Jędraszewski.

Krakovský metropolita zdôrazňuje, že ešte donedávna netušil, že sa môže objaviť „nejaká doktrína, podľa ktorej si človek môže vytvoriť svoje pohlavie“. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu bolo presvedčenie, že rok 1989 bol v určitom zmysle medzníkom, po ktorom mal nastať koniec ideológiám.

Vtedy v tom čase mohol mať človek takýto dojem. Neuvedomili sme si, že budeme vážne trpieť pre to, čo sa zanedbalo v kultúre a politike na Západe. Po skončení druhej svetovej vojny bol síce nemecký nacizmus odsúdený, ale nebol odsúdený ešte horší marxistický boľševizmus. Pritom tento marxistický trend nielenže pretrval, ale dokonca vnútorne spevnel, aby dosiahol to, čo teraz nazývame „revolúciou roku 68“. (…) Na Západe to bola najradikálnejšia morálna revolúcia, akú si človek dokázal predstaviť, ktorá mala trvalé, veľmi negatívne dopady na európsku kultúru – poukazuje hierarcha.

Neuvedomili sme si, že v roku 1968 sa začal proces, ktorý Antonio Gramsci označil za „pochod inštitúciami“. Išlo o to, aby sa neo-marxistická morálna ideológia najskôr dostala na miesta, kde je človek formovaný – do škôl a univerzít, a potom sa rozšírila do ďalších oblastí spoločenského života. Takto sa mala zmeniť tvár tohto sveta. Nevšimli sme si ani to, čo napísal Ján Pavol II. vo svojej poslednej knihe „Pamäť a identita“ z roku 2005, keď hovoril o ďalšej ideológii, ktorá by mohla byť pre človeka ešte nebezpečnejšia ako boľševizmus – vysvetľuje arcibiskup Jędraszewski.

Pápež tu hovoril o morálnej revolúcii spojenej s pokusom o redefiníciu manželstva a rodiny, o homosexuálnych zväzkoch, ktoré budú chcieť mať právo na adopciu detí. Už vtedy to nazval „ideológiou zla“, „v istom zmysle hlbšou a skrytejšou, snažiac sa využiť dokonca aj ľudské práva proti človeku a proti rodine“. Chcel nás pred tým varovať a pripraviť na to, hoci bol takmer na smrteľnom lôžku. V tom čase sme nevenovali pozornosť týmto pápežovým slovám, alebo aspoň ich prorockému charakteru.

Dnes je spochybňované právo Cirkvi postaviť sa proti týmto ideológiám tvrdiac, že neexistuje nijaká rodová a LGBT ideológia a že „zlá Cirkev“ diskriminuje ľudí rozdielnej rodovej orientácie. Na tomto spočíva rafinovaná stratégia, ktorá je pre tieto kruhy typická. Ak sa niekto odváži kritizovať program kultúrnej revolúcie kruhov LGBT, nikto s ním nezačne meritórne diskutovať, ale je okamžite obvinený zo „stigmatizácie“ či „vylučovania“ homosexuálnych osôb. To je jedno veľké nedorozumenie – dodáva.

Hierarcha tiež reaguje na obvinenia, aké padajú zo strany predstaviteľov široko chápanej ľavice a pokroku, akoby sa staval proti homosexuálnym osobám, vylučoval ich a stigmatizoval. 

Ako každý iný človek, aj oni sú pre mňa bratmi. A keďže som kňaz a biskup, nezbavuje ma to povinnosti starať sa o ich spásu, čiže povinnosti ohlasovať morálne učenie Cirkvi. Vráťme sa k tomu, čo nás učí Pán Ježiš. On nikdy neodsúdil človeka a aj k hriešnikom sa správal s úctou. To však neznamená, že nevidel ich hriech a nevyzýval ich k obráteniu.

Príkladom je slávna scéna s verejnou hriešnicou. Žiadali od Neho, aby ju odsúdil, pretože bola prichytená pri cudzoložstve. Pritom Ježiš ju neodsúdil. Vôbec však netvrdil, že sa nedopustila ničoho zlého. Jasne jej povedal: „Choď a viac nehreš!“ Rovnaký je aj dnes – a musí byť – aj postoj Cirkvi k ľuďom, ktorí porušujú Božie prikázania, vrátane tých, ktorí propagujú ideológiu LGBT. Rešpektujeme človeka, ale zároveň ho vyzývame, aby sa obrátil. Týka sa to absolútne každého, aj mňa osobne. Dôvera v Božie milosrdenstvo nezakrýva vedomie spáchaného hriechu – zdôrazňuje metropolita Krakova.

Nakoniec sa arcibiskup Jędraszewski dotkol otázky ekológie. Ako zdôrazňuje „všetci – ako ľudia, najmä ako kresťania – sme zodpovední za svet i za životné prostredie.“

Ekológia, chápaná ako starosť o miesto človeka na Zemi a o ochranu Zeme, je svojím spôsobom prirodzenou povinnosťou každého kresťana. (…) Ekológiu chápanú týmto spôsobom, chápanú ako výzvu k starostlivosti o životné prostredie stvorené Bohom však treba odlišovať od ekológie, ktorá je novou formou ideológie. Opäť máme dočinenia s prúdom, ktorý popiera Boha i povinnosti, ktoré Boh zveril človeku v starostlivosti o životné prostredie. (…) Človek je preto povinný zodpovedne sa starať o prírodu. Mali by sme brať vážne aj Božie slová, ktoré hovoria, že plodnosť a deti sú požehnaním. Toto je vízia človeka a sveta, ktorú ohlasuje kresťanstvo a ktorá je tiež víziou hlboko zakorenenou v judaizme. Pritom ekologizmus toto všetko spochybňuje – hovorí hierarcha.

Najnovšie články

Sv. Melor, mučeník

„Nezaujímavá“ svätica z Lisieux: Malá Terezka a čo ste o nej nevedeli

Týždeň na Slovensku

„Anklopfzeremonie“ alebo pohľad do habsburských pohrebných rituálov