9 právd o kresťanskej láske a milosti

Marcin Jendrzejczak
16. februára 2021   Cirkev

Modernisti, sentimentálni ako kedykoľvek predtým, opakovane priraďujú slovám láska a milosť nesmierny význam, v skutočnosti však boli pojmy ako láska a milosť výrazne zmanipulované. Preto uvádzame 9 bodov týkajúcich sa kresťanského chápania týchto pojmov.

1. Existuje prirodzená schopnosť milovať, čo, slovami Aristotela, znamená túžbu po dobre pre ostatných. To však ešte nie je nadprirodzená láska. Druhá z nich je teologická cnosť, rovnako ako viera a nádej. Je poskytovaná iba osobám v stave posväcujúcej milosti a podporuje prirodzenú lásku.

2. Láska chápaná ako nadprirodzená cnosť je smerovaná k Bohu a až sekundárne k človeku. Ako katechizmus učí, učí nás to „milovať Boha predovšetkým pre seba a svojich blížnych ako seba samých kvôli Božej láske“. To je v rozpore s dnešným Bohom uzavretým humanitárstvom.

3. Láska ide ruka v ruke s dodržiavaním zákona. Ako sám Pán Ježiš povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn14,21) To vylučuje revolučné chápanie „bezplatnej lásky“ ako nerešpektovania morálnych noriem a ospravedlňovania aj tých najhorších hriechov.

4. Láska neznamená pacifizmus. Môže ísť ruka v ruke s nedostatkom priateľstva a vedomím si tohto nedostatku. Človek môže milovať svojich nepriateľov a zároveň si uvedomovať, že sú nepriateľmi. Ako povedal Spasiteľ: „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú.“ (Mt 5,44)

5. Láska je najdôležitejšou z kresťanských cností. Ako učí svätý Tomáš Akvinský vo svojej Teologickej summe: „Vždy platí, že to, čo existuje samo o sebe, je dôležitejšie ako to, čo existuje prostredníctvom niečoho iného. Viera a nádej sa dajú dosiahnuť v Bohu, ale iba do tej miery, že prostredníctvom nás k nám prichádza buď poznanie pravdy alebo dosiahnutie dobra; láska na druhej strane zasahuje samotného Boha, aby v ňom človek odpočíval, a nie aby od neho niečo prijímal. Preto je láska hodnejšia ako viera a nádej, a teda viac ako všetky ostatné cnosti.“

6. Láska chápaná ako teologická cnosť je intelektuálna, nie zmyselná. Ako učí svätý Tomáš Akvinský: „Objekt zmyslovej túžby je dobre známy prostredníctvom zmyslov; predmet duševnej túžby, to znamená vôľa, je všeobecne dobrý, ako ho pozná myseľ. Predmetom lásky nie je zmyslové dobro, ale Božie dobro, ktoré možno spoznať iba pomocou mysle. Preto predmetom lásky nie je zmyselná, ale duševná túžba, teda vôľa.“

7. Láska nemôže ísť ruka v ruke so smrteľným hriechom. Človek v stave hriechu môže mať nedokonalé množstvo viery a nádeje, ale je úplne bez lásky. Preto sú ľudia, ktorí sa vedome a dobrovoľne obracajú proti Bohu a jeho poriadku, zbavení tejto najväčšej kresťanskej cnosti, nech už o tom hovoria čokoľvek. Pretože, ako učí sv. Tomáš Akvinský, smrteľný hriech „úplne ničí“ lásku, pretože každý smrteľný hriech je v rozpore s láskou.

8. Súčasná kultúra podporuje zmyselnú lásku, ale je to len veľmi nedokonalá forma lásky. Ako poznamenáva svätý Tomáš Akvinský, veci ako víno sú predmetom žiadostivosti a žiadostivej náklonnosti. Chceme ich len pre naše dobro. Samostatnou, vyššou formou lásky je láska priateľská. Ako hovorí Anjelský doktor vo svojom zväzku O citoch: „To, čo milujeme s priateľskou láskou, milujeme v zásade a pre seba. A čo milujeme zmyslovou láskou, milujeme nie predovšetkým pre seba, ale pre niečo iné.“

9. Kresťanská láska a kresťanské bratstvo sú samostatné pojmy. Ako poznamenal kardinál Joseph Ratzinger: „Kresťanstvo však nie je iba zrušením hraníc, ale prináša aj novú hranicu: hranicu medzi kresťanmi a nekresťanmi. Preto je kresťan priamym bratom iba kresťanov. Aj keď sa jeho záväzok k láske vždy vzťahuje na tých, ktorí v súčasnosti potrebujú pomoc, budovanie živého kresťanského bratstva a starostlivosť oň zostáva jeho prvoradou úlohou.“ (Joseph Ratzinger, Christian Brotherhood, s. 35.)

PDF (formát pre tlač)